Petržalka pravidelne monitoruje a snaží sa pomáhať ľuďom bez domova

Bratislava 18. decembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Zmapovať reálny počet ľudí bez domova, ktorí prebývajú vonku hlavne v chladnom zimnom období, ale tiež zistiť ich zdravotný stav, či nepotrebujú zavolať sanitku alebo odviesť do nemocnice a či pomôcť teplým oblečením. Aj to je cieľom pravidelných monitoringov, ktoré robí bratislavská Petržalka na svojom území.
Ilustračné foto

Miestna samospráva tento rok vykonala už takmer 40 obhliadok lokalít, kde sa ľudia bez strechy nad hlavou zdržiavajú, pričom navštívila vyše 160 ľudí bez domova. Aktuálne zmonitorovali v pondelok pracovníci sociálneho oddelenia petržalského miestneho úradu v spolupráci s policajnou hliadkou niektoré miesta v lokalite Janíkov dvor, Kapitulský dvor a pri zdevastovanom podchode na Dolnozemskej ceste na konci mestskej časti.
“Ľudia bez domova žijú zväčša v nejakých svojich príbytkoch, niektorí spia priamo na lavičkách, niektorí v opustených prístreškoch, aby na nich nepršalo. Ale aj pod železničným viaduktom, či v rozpadnutých alebo nedokončených budovách,” uviedol referent oddelenia sociálnych vecí Ľuboš Koller. Mestská časť sa im snaží pomáhať v rámci svojich možností a kompetencií. Poskytuje im napríklad jednorazové sociálne príspevky, sociálnu výpomoc vo forme poukážok, za ktoré si môžu kúpiť potrebné veci, okrem alkoholu, cigariet a kávy.
“Snažíme sa im tiež pomôcť pri vybavovaní občianskych preukazov, robíme zbierky teplého šatstva, pozývame ich na petržalskú kapustnicu, ktorá sa každoročne koná,” podotkol Koller s tým, že pomoc je pre nich individuálna, podľa potreby každého z nich. Ich príbehy, ako aj dôvody a dĺžka pobytov na ulici sa rôznia. Sú medzi nimi takí, ktorí žijú bez strechy nad hlavou aj viac ako desať rokov.
Ako napríklad pani Zuzana, ktorá žije na ulici už jedenásť rokov. Pochádza vraj z Petržalky, z Mánesovho námestia. Ako hovorí, na ulici sa ocitla po tom, ako jej zomrel otec a rodina prišla o byt. Neskôr sa síce vydala, ale jej muž odišiel po čase do Anglicka a už osem rokov o ňom nepočula.
Má tri dcéry. Jedna z nich žije u jej sestry v Rakúsku, aj so svojím synom, ktorý sa vraj narodil iba v auguste. Ďalšia je tehotná a býva u Zuzaninho brata v Dúbravke a tretia je v náhradnej rodine v Nitre. “Dávky nemám, nakoľko nie som rozvedená a neviem, čo je s manželom, nemám nárok na nič,” priznala Zuzana, ktorá si privyrába zbieraním železa. Na otázku, či by “súkromné bývanie v domčeku” v Janíkovom dvore nevymenila napr. za ubytovňu, poznamenala, že určite nie a rozhodne sa nemieni vzdať svojich troch psov.
Dôvodov, prečo sa ľudia ocitnú bez strechy nad hlavou, je niekoľko. K tým najčastejším je úmrtie v rodine, rozvod či neplatenie bytu a následné deložovanie. Koller priznáva, že čím je človek kratšie na ulici, tým je jeho návrat do normálneho života jednoduchší a rýchlejší. “Hovorí sa, že keď ste na ulici rok, potrebujete na návrat do života minimálne dva roky. Ideálne by bolo, aby boli ľudia na ulici čím menej, ale na to nie sú vytvorené ideálne podmienky, ktoré by ľudia bez domova potrebovali,” doplnil Koller. Ako dodal, do bežného života sa im podarilo vrátiť okolo štyroch či piatich ľudí, ale je to ťažká práca. Niektorí z viacerých dôvodov odmietajú ubytovne, iní nereflektujú ani na pracovné ponuky a ostanú bývať na ulici.

ZDROJ >>

Komentujte :)