Petra Demková, kandidátka na poslankyňu BSK: Zaráža ma, akú dôležitosť mi niektorí naši politici pripisujú

Slovensko 19. októbra 2017 (HSP/Foto: Facebook)

Petra Demková je asistenkou poslankyne NR SR Martiny Šimkovičovej a zároveň kandidátkou na post poslankyne Bratislavského samosprávneho kraj. Za svoje otvorené vyjadrenia k pálčivým problémom v Európe ju niektoré médiá označujú za rusofilku.
Na snímke Petra Demková

Jej vyjadrenia “dráždia” aj niektorých politikov. V reakcii na migračnú vlnu totiž uviedla: „Už idú…, pripravte im nejaké ubytovanie, plnú penziu, vreckové a vyfešákujte dcérenky, nech sa u nás nenudia… Ešte taká poznámka… kde majú ženy a deti?“ „Smej sa z nás, milý západ. Pestuj si ďalej multikulti a praktizuj zvrhlosti a ohavnosti. Už si len krok od občianskej vojny.“ „U nás nikdy nemalo a ani nebude mať šancu multi-kulti, žiadne lesbo gay svadobno-adopčno-pedofilné šialenstvo ani iné moderné, svieže úkazy.“
V rozhovore pre Hlavné správy ozrejmila dôvody svojej kandidatúry i to, ako sa ocitla na kandidátke, v ktorej figuruje strana Smer-SD či Most-Híd.
 
Čo vás podnietilo, že ste sa rozhodli kandidovať na post poslankyne Bratislavského samosprávneho kraja?
Celý svoj život som prežila v Ružinove. Som úplne obyčajný človek, ktorý ráno a poobede cestuje v zápchach, dôverne poznám kolabujúcu dopravu v celom regióne, som matkou, ktorej záleží na dobrom vzdelaní pre svoje dieťa, mám blízko k ľuďom a vždy som ochraňovala slabších. Roky plynú a pre ľudí sa neurobilo nič, čo by zlepšilo kvalitu ich života.
Som veriaca kresťanka a jednoducho nemôžem ignorovať, že sa roztvárajú nožnice medzi bohatými a chudobnými. Mnohí ľudia sa dostávajú na okraj, alebo dokonca spadnú na úplné dno. Trpia tým nielen dospelí ale aj celé rodiny vrátane detí. Starí ľudia v spoločnosti bez sociálnej siete tradičných rodinných štruktúr strácajú istoty a ich prepad životnej úrovne je hrozivý. Čím ďalej tým viac ma oslovuje beznádej starých ľudí, ktorí sa rozhodujú medzi zaplatením nájomného, potravín a liekov. Ak niekde môžem pomôcť, je to práve zlepšenie sociálnych služieb, ktoré má na starosti župa. Chcem využiť aj svoje pôsobenie na pôde Národnej rady a jednoducho aplikovať možnosti, ktoré mi toto prostredie umožňuje. Okrem tradičnej témy kolabujúcej dopravy sa budem v druhom pláne zaoberať školstvom, ktoré má župa na starosti.
Som síce absolventkou humanistickej školy, ale moje pôsobenie v praxi mi ukázalo žalostný nedostatok odborného vzdelávania na Slovensku. Výchova odborníkov stredného stupňa je finančne podhodnotená, bez efektívnej spolupráce s praxou a súkromnými podnikmi. Neexistuje normatívne kritérium, ktoré by vyhodnocovalo potrebu spoločnosti do budúcnosti a tomu by sa prispôsobovali plány a stratégia podpory vzdelávania. Rozdiel medzi napr. Nemeckom a Slovenskom je obrovská podpora výchovy stredných kádrov. Potom nemá priemysel najmenší problém vytvárať kvalifikované, veľmi dobre platené pracovné miesta. Ak je sociálna práca starostlivosťou o minulosť, školstvo považujem za vklad do budúcnosti slovenského národa.

Čo považuje v Bratislavskom kraji za najpálčivejší problém?
Na to som odpovedala v predošlej otázke. Doprava a starnúca populácia ktorá potrebuje pomoc a podporu.

Kto je vašim favoritom na post predsedu? S kým si viete predstaviť najlepšiu spoluprácu?
K tomuto by som sa vyjadrila verejne v tejto fáze nerada. Môjho favorita ale mám.

Ako ste sa ocitli na kandidátke strán Smer-SD, Most-Híd, SKOK, SDKÚ, Strana zelených a Starostovia a nezávislí kandidáti?
Samozrejme, že som bola na túto kandidátku niekým oslovená. Tak som sa tam ocitla. Prijala som ponuku. Myslím, že vidia, že mám potenciál… a nemá to nič spoločné s Ruskom, či Amerikou, islamom. Toto sú predsa témy ktoré s komunálom nemajú nič spoločné a aj pre tých ktorí ma dali na kandidátku, sú momentálne irelevantné. Mám iné kvality ktoré si na mne všimli.
Na snímke Petra Demková

Aký je váš postoj k výrokom predstaviteľov strany Smer-SD Martina Glváča, Most-Híd Františka Šebeja, či SKOK Juraja Miškova, ktorí sa od Vašej kandidatúry dištancovali?
Tomu, že sa dnes ku mne radšej verejne nehlásia, vzhľadom na vojnu ktorá kvôli mne začala, úplne rozumiem a úprimne – nemám s tým žiaden problém. Chápem. Myslím však, že je to na ich škodu. Zaráža ma, akú dôležitosť mi niektorí naši politici pripisujú. Ale úprimne, hladká to moje ego.

V prípade zvolenia neobávate sa tlakov predstaviteľov strán pri hlasovaní o sporných otázkach?
Žiadnych tlakov sa neobávam, každý kto ma pozná vie, že som charakterná osoba, zásadová a dosť neoblomná v boji za pravdu a spravodlivosť. Charakterná na rozdiel od pána Šebeja, ktorý má s mojím menom na kandidátke najväčší problém. To, akého charakteru je on, je dnes už všeobecne známa skutočnosť. Hana človeka ako on, je pre mňa komplimentom.
Nemyslím si, že by som bola nominovaná preto, žeby  chceli tí ktorí ma nominovali, na mňa vyvíjať tlak.

V prípade zvolenia za poslankyňu kraja zostanete aj naďalej asistentkou poslankyne NR SR Martiny Šimkovičovej?
Áno, ostávam.

Vaše názory nekorešpondujú s maistreamom, ktorý vás za to označuje za rusofilku. Čo si myslíte o takýchto pribúdajúcich označeniach ľudí, ktorí prezentujú svoj odlišný názor?
Je to smiešne. Nie som žiaden chorobný rusofil. Na Rusku obdivujem to, čo je na Rusku obdivuhodné, literatúru, kultúru, tradície. Milujem „ruskú dušu“, tú ruskú melanchóliu. Prehovára to ku mne na duchovnej úrovni spôsobom ktorý neviem slovami opísať. Nikdy som k láske k Rusku vedená nebola, moja rodina bola po roku 1968 prenasledovaná. Absolútne nevhodný kádrový profil – z otcovej strany som vnučka evanjelického farára a z maminej vnučka vyvrheľa vyhodeného zo strany. U nás doma sa Rusi nechválili. Všetko sa však po 89. zmenilo a ak toto niekto nechápe, nechápe nič. Nikdy som k láske k Rusku vedená nebola ale niečo v mojom vnútri, či už je to akési všeslovanské kolektívne vedomie, alebo niečo oveľa obyčajnejšie spôsobuje, že to vo mne smerom k Rusku rezonuje. V Rusku som viackrát bola (rovnako ako v USA) a veľmi sa mi tam páčilo, moje očakávania boli absolútne naplnené, v pozitívnom smere.
Samozrejme, sú tu aj historické dôvody. Červená armáda predsa vyhrala a ukončila druhú svetovú vojnu. Rusov zahynulo za tejto vojny najviac, čo do počtu obetí jedného národa. Za toto ich obdivujem.
A dnes je za rusofila označený každý, kto neobdivuje slepo USA a kto odmieta naskočiť na vlnu diktátu slepej nenávisti voči Rusku. To je absurdné.

ZDROJ >>

Komentujte :)