Peter PELLEGRINI: Pod prikrývkou koronakrízy vláda plánuje siahnuť na sociálne istoty občanov. Vo februárových voľbách sa po štrnástich rokoch bývalá najsilnejšia politická strana Smer-SD nestala víťaznou. Nástupom nového koaličného štvorlístka pod vedením Igora Matoviča sa ukončilo jej dvanásťročné vládnutie. Pre Slovenské národné noviny poskytol  exkluzívny rozhovor o otázkach, ktoré zaujímajú občanov našej vlasti, bývalý predseda vlády SR a súčasný podpredseda NR SR Peter PELLEGRINI.

  • Krátko po brutálnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice vám dlhoročný premiér Robert Fico prenechal svoj úrad. Ako sa s odstupom času pozeráte na toto turbulentné obdobie?

Bol to naozaj zložitý čas, keď námestia zaplnili státisíce ľudí a Slovensko stálo pred veľkou skúškou z demokracie. No túto skúšku sme zvládli a vyriešili politickú krízu ústavnou cestou. Ja sám som v tých časoch volal najmä po upokojení situácie  v spoločnosti, vyšetrení dvojnásobnej vraždy a napravení mena Slovenska v zahraničí. Za dva roky mojej vlády sme tieto priority naplnili a priniesli aj zodpovednú zmenu v spôsobe vládnutia. Na druhej strane, ak som v turbulentnom čase do úradu prichádzal, v ešte zložitejšej situácii som z neho odišiel. Veľmi ma však teší, že kým v prvom prípade bola slovenská spoločnosť hlboko rozdelená, v tom druhom vysoko prevyšovali pocity spolupatričnosti a solidarity  a aj na slovenské pomery nebývalá miera porozumenia medzi vládou a občanmi.

  • Ako nový predseda vlády ste napriek zložitej vnútropolitickej situácii udržali bývalú vládnu koalíciu pokope až do riadnych parlamentných volieb. Ako by ste zhodnotili jej štvorročné pôsobenie?

Myslím si, že za všetko hovoria najmä výsledky s priamym dosahom na život ľudí. Ako premiérovi s manažérskym spôsobom riadenia mi vždy išlo najmä o výsledok. Ani ľudia si už dnes zrejme nepamätajú na to, či sa nejaká koaličná rada skončila nedohodou, či si koaliční lídri vymenili ostré slová v médiách – to sú veci, ktoré koaličný život bežne prináša. Ale budú si pamätať, že každý rok rástla minimálna mzda, že sme na Slovensku mali historicky najnižšiu nezamestnanosť, že sa prudko zvýšil rodičovský príspevok a schválil sa trinásty dôchodok. Nech bol mediálny obraz koalície akýkoľvek, jej výsledky sa prejavili v živote všetkých ľudí na Slovensku a určite sa za ne nemusí hanbiť.

  • Čo považujte za váš najväčší osobný úspech?

Som rád, že sa mi podarilo priniesť na Slovensko nový štýl vládnutia, zameraný na výsledky. Nikdy som sa nevyžíval v politických prestrelkách, aj dnes mnohokrát reagujem len preto, že premiér sa s mojím menom zobúdza aj zaspáva. Z mojej vlády nemusel odísť nijaký minister vinou veľkej kauzy ani pre nekompetentnosť. A myslím si, že razantným postupom v boji proti koronavírusu sa mojej končiacej vláde podarilo získať si rešpekt aj ľudí, ktorí mali vo voľbách iný názor.

  • V spomínaných voľbách hnutie OĽaNO dokázalo zvíťaziť nad stranou Smer-SD. Počítali ste s takýmto výsledkom? Čo podľa vás rozhodlo, že Smer-SD sa po štrnástich rokoch nestal víťaznou stranou?

Vnímam veľmi úsmevne sťažnosti súčasného premiéra, že on vyhral voľby na boj s korupciou, a nie na boj s koronavírusom. Akoby boli teraz mnohí ľudia vrátane neho prekvapení, že úlohou predsedu vlády je byť lídrom za každých okolností. Áno, pred voľbami zrejme zohrali dôležitú úlohu vypäté emócie, príspevky na sociálnych sieťach i prirodzená túžba ľudí po zmene.  Ale faktom je, že spoločenská objednávka, na základe ktorej získala moc súčasná vládna koalícia, ustúpila pod vplyvom existenčnej krízy veľmi rýchlo do úzadia. Zrazu zisťujeme, že kľúčovými hodnotami sú pre nás zdravie, bezpečnosť, fungujúci a akcieschopný štát a dôvera v jeho politické vedenie. Budeme tieto hodnoty neustále akcentovať a ponúkať svoje skúsenosti, pretože po dvanástich rokoch riadenia štátu ich jednoducho máme.

  • Podľa nepísaného pravidla je úlohou každej dosluhujúcej vlády len „kúriť a svietiť“. Celosvetová pandémia nového koronavírusu však neobišla ani Slovensko. Ako odchádzajúci premiér ste preto museli prijať niekoľko opatrení, ktoré dokázali spomaliť jeho šírenie. Do akej miery ste boli spokojný s dosiahnutými výsledkami?

Toto pravidlo „kúriť a svietiť“ odo mňa ako premiéra požadovali súčasní koaliční partneri, a ak by som ich bol poslúchol, mali by sme na Slovensku taliansky scenár s tisíckami obetí. Som rád, že sa moja vláda zachovala zodpovedne a do poslednej chvíle svojho mandátu aktívne bojovala s koronavírusom a pripravovala opatrenia na záchranu ekonomiky. Dnes sa všetci relevantní odborníci zhodujú, že Slovensko zachránila pred množstvom obetí práve veľmi rýchla reakcia po prvom prípade nákazy. Naše opatrenia boli určite pre množstvo ľudí obmedzujúce a nepohodlné, boli však nevyhnutné a ja sa veľmi teším z toho, že ich slovenskí občania prijali s porozumením a disciplínou. Až do svojho odchodu z Úradu vlády SR som cítil súzvuk a pochopenie medzi ľuďmi a vládou. Mrzí ma, že s novou vládou, jej niekedy chaotickými krokmi a najmä vnášaním neistoty medzi ľudí sa tento súzvuk vytratil.

  • Ako hodnotíte súčasné kroky novej vlády Igora Matoviča v boji s koronavírusom?

Základom úspechu boli práve naše prvé prijaté opatrenia. Úlohou nového kabinetu bolo ich rozvíjať, dopĺňať a vhodne aktualizovať. Nechám na posúdenie ľudí, ako dopadla napríklad „akcia Veľká noc“. Po úvodných silných vyhláseniach a povolaní armády sa najprv chybou organizácie na jeden deň kompletne zastavila doprava na Slovensku pre rozsiahle policajné kontroly a potom sa už mnohí tvárili, akoby zákaz vychádzania vôbec neexistoval. Ide pritom o najväčší zásah do slobody občanov od nežnej revolúcie. Dáta operátorov neskôr ukázali, že ľudia tak či tak po Slovensku cestovali, ibaže presunuli svoj odchod o dva dni skôr. Niektoré opatrenia preto vnímajú ľudia veľmi rozpačito. Myslím si, že v týchto ťažkých dňoch by oveľa radšej počuli jasné a silné slovo rešpektovaného lídra ako premiéra, ktorý neustále mení svoje postoje, zakladá nové a nové poradné orgány, verejne sa háda so svojimi koaličnými partnermi a vysmieva sa na sociálnych sieťach ľuďom iného názoru.

  • Čakajú nás ťažké časy. Svetová ekonomika vinou rýchlo šíriacej sa pandémie smeruje do recesie. Slovensko nebude výnimka. Akými opatreniami môžeme zmierniť jej následky?

Tu si myslím, že má vláda zatiaľ najväčší dlh voči krajine, pretože ekonomiku zatiaľ zachraňuje absolútne nedostatočne. Celý čas sme od premiéra počúvali, že „najdôležitejší plán je mať plán“, no každým dňom nás vláda presviedča, akoby nijaký ekonomický plán nemala. V susedných krajinách, kde je epidemiologická situácia podstatne horšia, sa postupne pripravuje zapínanie ekonomiky, aby sme za boj s vírusom nezaplatili miliónmi nezamestnaných a obrovským prepadom životnej úrovne. U nás namiesto toho dva týždne zbytočne diskutujeme o akomsi „blackoute“, ktorý by bol spoľahlivou ranou istoty do tyla slovenskej ekonomiky. Musíme oveľa viac pomôcť veľkým firmám, oveľa viac využívať plošné opatrenia pre malé firmy a živnostníkov a nezabúdať pritom na spoluprácu s odbormi a so zamestnávateľmi, lebo iba spoločne môžeme byť v tomto boji úspešní. Zároveň ma mrazí v chrbte pri plánoch vlády siahnuť pod prikrývkou koronakrízy na sociálne istoty ľudí. Naozaj potrebujeme ušetriť štyristo miliónov eur na trinástom dôchodku, ak náklady na opatrenia sa rátajú v miliardách? Naozaj chceme seniorom, ktorí dnes najviac trpia sociálnou izoláciou a obavami o svoj život, zobrať aspoň finančné prilepšenie na konci roka? A je teraz naozaj nevyhnutné rušiť obedy zadarmo, vlaky zadarmo, keď doteraz týmto skupinám štát aspoň nejakým spôsobom pomáhal? Proti tomuto postupu mám zásadné výhrady a myslím si, že v politike vlády sa začína jasne prejavovať fakt, že strany súčasnej koalície sú jednoducho vedené podnikateľmi, ktorí žiadnu pomoc od štátu nepotrebujú a odmietajú ju aj ostatným.

  • Nebezpečná nákaza rýchlym tempom postihla všetky členské štáty Európskej únie. Prijali poprední európski predstavitelia v tomto smere dostatočné opatrenia?

Na jednej strane musím oceniť európsku solidaritu, keď sme svedkami pomoci tým najpostihnutejším krajinám. Európske spoločenstvo vždy stálo na princípe spolupráce, preto vítam aktivity jednotlivých štátov pri odvracaní katastrofy na inom území. Na druhej strane musím otvorene priznať, že samotná Európska únia sa podľa môjho názoru v tomto boji stratila. Ozýva sa príliš sporadicky a akoby úplne rezignovala na svoju úlohu organizátora, zjednocovateľa aj určitého regulátora. Každá krajina prijíma opatrenia na vlastnú päsť, pričom sa však týkajú minimálne jej susedov, a preto by istá miera koordinácie jednotlivých krokov mala byť samozrejmosťou. Hranice sa zatvorili, voľný pohyb osôb ako jeden z kľúčových princípov Európskej únie prestal existovať. Preto veľmi dúfam, že administratíva Únie bude oveľa aktívnejšia pri koordinácií opatrení, ktoré budú postupne vracať život do normálu, a mali by prísť už čoskoro. Takisto musí Únia zaujať jasné stanovisko, aký je jej spoločný návod na boj s ekonomickou krízou, ktorej kontúry sa už objavujú ešte skryté za bezprostrednú hrozbu koronavírusu.

  • Mnohí Slováci stále považujú kresťanský a národný princíp ako jeden z hlavných symbolov našej štátnosti. Čo pre vás znamená vzťah k slovenskému národu? Ako by ste hodnotili vlastenectvo a nacionalizmus?

Kresťanský a národný princíp, a musím doplniť aj sociálny, sú určite hlavnými piliermi slovenskej štátnosti. Či sa to niekomu páči, alebo nie, Slovensko jednoznačne patrí ku kresťanskej kultúre a tradícii, aj keď podľa ústavy je sekulárnym štátom. Kresťanské hodnoty sú však na Slovensku hlboko zakorenené a dovolím si povedať, že vedome či podvedome sa nimi riadia nielen veriaci, ale aj iní ľudia. Národný princíp je nesmierne dôležitý, aby sme nezabúdali na to, kde je naša vlasť a kto tvorí spoločenstvo, s ktorým sme bytostne zviazaní. Zvlášť pri národoch ako sme my, ktoré nepísali históriu vlastných veľkolepých štátov, ale dlho a trpezlivo hľadali svoje korene, aby raz mohli svoju zvrchovanosť prejaviť v samostatnej, slobodnej a demokratickej republike. A sociálny princíp dopĺňam najmä preto, že sociálna solidarita je Slovenkám a Slovákom jednoducho vlastná. Neraz sme sa o tom presvedčili, keď sme čelili tragédiám, ako bol napríklad výbuch plynu v Prešove, že ľudia majú v sebe zakorenenú ochotu a túžbu nezištne druhým pomôcť. Myslím si, že aj disciplinovanosť občanov pri opatreniach v boji s koronavírusom má svoj pôvod v solidarite, aby sme chránili svojich spoluobčanov pred smrtiacim nepriateľom.

  • Náš týždenník spoluvydáva kultúrna verejnoprávna inštitúcia Matica slovenská. Ako vnímate jej postavenie v slovenskej spoločnosti a jej zákonné úlohy smerujúce k podpore slovenského vlastenectva?

Vnímam kľúčovú úlohu, ktorú zohrala Matica slovenská v období slovenského národného obrodenia a pri hľadaní národnej svojbytnosti Sloveniek a Slovákov. Táto úloha nesmie byť podceňovaná a prehliadaná. Je veľmi dôležité, aby sme o poslaní a práci Matice hovorili najmä mladej generácii, žiakom a študentom a nedovolili dezinterpretácie či hľadania novej „historickej pravdy“. Je nesmierne dôležité, aby sme poznali skutočnú pravdu o svojej minulosti, pretože len taký národ vie čeliť náročným skúškam aj v budúcnosti. Naša história je jedným z pilierov štátnosti, a hoci možno nie je taká bohatá a prezdobená panovníckym leskom ako pri iných národoch, musíme byť na ňu hrdí a dokázať z nej formulovať ponaučenie. Tak vnímam aj dnešné poslanie Matice slovenskej – prispievať svojimi aktivitami k tomu, aby sme mali zvrchovaný slovenský národ v spoločnej európskej rodine, ktorý je vyrovnaný so všetkými stránkami svojej histórie  a úprimne hrdý na tie najsvetlejšie.

Zhováral sa Matej MINDÁR – Foto: internet, vicepremier.gov.sk

Zdroj