Pedologovia búrajú mýty. Ľudia si vlastnou činnosťou privodili ekologickú katastrofu

Moskva 20. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto: TASR/AP- TANJUG)
 
Dokonca aj počas života rastliny a ich bunky drevnatejú a v tejto forme sa zachovávajú tisíce rokov. Chemická analýza ukazuje, akému vplyvu podliehala pôda a o čo sa zaujímali kmene, ktoré tu žili. O tom, ako pedologovia pomáhajú obnoviť životné prostredie a porozumieť zvykom starovekých ľudí, sa dozviete v nasledujúcom článku Sputnika.

Ilustračné foto

Kam starobylí ľudia odvážali odpad?
Na juhu Moskovskej oblasti na východ od Kasiri sa nachádza staroveká osada Rostislavl-Rjazaňskij. Počas niekoľko sto rokov pred príchodom Slovanov a založením mesta bolo toto miesto obývané ugrofínskymi kmeňmi, ktoré vytvorili kultúru, ktorú dnes archeológovia nazývajú djakovská. Zaujímali sa o lov, chov dobytka, hospodárenie a obytné domy boli obklopené nízkymi hradbami.
Archeológovia sa strácali v domnienkach. Hradby s výškou troch alebo štyroch metrov boli len ťažko postavené na obranu mesta. Existujú rôzne verzie ich účelu, ale val v Rostislavli-Riazaň je jedinečný a jeho výška je deväť metrov. Archeológovia z expedície Vladimira Kovalja (Ústav archeológie, Akadémie vied RF) sa ho rozhodli preskúmať.
“Odobrali sme vzorku pôdy, odoslali ju do laboratória a našli obrovské množstvo stvrdnutých rastlinných buniek, fytolitov, veľké množstvo fosforu, mnoho fragmentov kostí a keramiky. Bolo to veľmi zvláštne,” hovorí hlavná vedkyňa katedry geografie a pôdnej evolúcie Geografického ústavu Ruskej akadémie vied Alexandra Goljevová.
Vyzeralo to, že do valu boli vyhadzované odpadky, a to nie je zďaleka typické pre takéto druhy opevnenia. Archeológovia vykopali jamu a odobrali ďalšie vzorky. A odhad Goljevovej sa potvrdil. Toto opevnenie je vybudované z odpadkov.
“Naozaj, čo robiť s odpadom z hradiska? Nie je možné ich zakopať, pretože sa tieto kmene usádzali na vysokých brehoch riek. Do vody ich nehádzali, pretože tam lovili ryby. Nezostalo nič iné ako budovať kompostéry okolo ich sídiel a raz za čas ich zasypávali pieskom a počas zimy sa odpad mineralizoval,” vysvetlila Goljevová.
 
Pedologovia ničia legendu
Tým, že rozkopali starobylé mesto Bolgar, jedno z centier “Volžského Bulharska”, archeológovia našli v kultúrnej vrstve XIII. storočia matnú bielu medzivrstvu.
Legenda hovorí, že potom, čo Batu vypálil mesto v roku 1236, obyvatelia cieľavedome pokryli pôdu pieskom z rieky, aby znovu naplánovali stavby.
“Mala som len päť vzoriek s matne bielymi medzivrstvami z jedného z výkopov v centre starého mesta a všetky boli rovnaké. Obsahujú veľké množstvo fosforu a fytolitov. Ak je ich v normálnej pôde okolo 0,2 %, tu bolo až 8 %. Nebol to piesok, ale hnoj,” hovorí Alexandra Goljevová.
 
Prečo vymreli mamuty?
Na juhu severoamerického kontinentu sú trópy a púšť. A v poslednej dobe ľadovej, pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov, tu boli ihličnaté lesy a tundrové stepi, rovnako ako teraz na severe Eurázie. Tu, na území dnešného Mexika, žili mamuty. Ich kostry a pohrebiská sú teraz aktívne skúmané a vedci sa snažia pochopiť príčinu smrti zvierat.
“Peľ nachádzajú málokedy, ale často veľa fytolitov, ktoré sa dobre zachovali vďaka sopečnému popolu. Vďaka tomu môžeme vidieť, ako ihličnany a traviny pred 24-26 tisíc rokmi začali byť nahradzované palmami a inou tropickou a púšťnou vegetáciou,” vysvetľuje Goljevová.
Otepľovanie klímy a následná zmena vegetácie sú považované za jeden z hlavných dôvodov zániku megafauny na planéte.
 
Pôdne katastrofy
Udalosti, ktoré silne a dramaticky menia prirodzené pôdne pokrytie, vedci označujú za katastrofické. Ide napríklad o vplyv človeka, po ktorom pôda obnovuje svoj prirodzený stav tisíce rokov.
“Keď sa pôda dlhú dobu orie, stavia sa na nej, drvia sa kamene, zanecháva sa na nej vápno, tehly a potom ľudia odchádzajú inam, tak prechádza silným stresom. Ako rýchlo sa obnovuje pôda? To sa snažíme zistiť,” pokračuje Goljevová.
Ako príklad uvádza staroveké osady na území Baškortosánu uprostred rieky Uršak. Genetická analýza pozostatkov z hrobov ukázala, že ľudia pochádzali zo severu Kazachstanu, kde bolo v tom čase veľmi sucho.
V kultúrnej vrstve nebolo na prvý pohľad nič divné. Len popol, rozbitá keramika a rôzne artefakty.
“Bola som v rozpakoch, pretože tu bola veľmi silná zlatistá medzivrstva, nikdy som sa s tým nestretla, a tak som vykonala všetky možné testy. Ukázalo sa, že to nebol popol, ale čistá sadra,” hovorí vedkyňa.
Kde sa tam vzala? Goljevová predstavila výsledky analýz odborníkom na sadrovou pôdu. Tí povedali, že išlo pravdepodobne o dno plytkého mora, ale to bolo v rozpore s faktami. Osada Muradymovo, skúmaná archeológmi, vznikla asi pred 3,5 tisíc rokmi a nie v povodí, ale na kopci, pod ktorým tiekla rieka.
Po zhromaždení všetkých informácií vedci poskladali obraz. Staroveké kmene prišli na juh z uralských hôr z vyprahnutých stepí a tradičný stavebný materiál bola pre nich sadra. V týchto klimatických podmienkach s nízkou vlhkosťou a malým množstvom zrážok sadra slúži dlhú dobu, dokonca aj storočie, či tisícročie.
Pravdepodobne si v novej vlasti ľudia vyberali miesta, kde mohli nájsť stavebné materiály, ktoré poznali. Nie je náhoda, že sa sadrové výstupy nachádzajú v blízkosti všetkých študovaných osád. Nerovný povrchový reliéf je typický pre sadrové stavby.
Po tom, čo si obľúbili kopec neďaleko dnešnej dediny Muradymovo, začali ľudia stavať bývanie zo sadry. Ale vo vlhkom prostredí sa tieto ich príbytky rýchlo rozpadali. Preto ich stavali znovu a znovu. Sadrové skládky sa hromadili, rozpúšťali, soli prenikali do pôdy a cez praskliny do podzemných vôd. V dôsledku toho voda v potoku zhorkla a nebola vhodná na pitie. To pravdepodobne spôsobilo, že ľudia opustili osadu.
“Spôsobili ekologickú katastrofu vlastnými rukami, po ktorej sa pôda neobnoví ani po desiatich tisícoch rokov,” uzatvára Goljevová.
 
Príspevok Pedologovia búrajú mýty. Ľudia si vlastnou činnosťou privodili ekologickú katastrofu zobrazený najskôr Hlavné správy.

ZDROJ >>

Komentujte :)