Košice 22. októbra 2018 (HSP/Foto:KMK)
 
Knižnica pre mládež mesta Košice – Výstava Hlas slobody venovaná 100. výročiu narodenia Pavla Tigrida, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov československého protikomunistického odboja, spisovateľa, publicistu a politika bude verejnosti k dispozícii v pobočke LitPark na Kukučínovej ulici v termíne od 23. 10. do 30. 11. 2018

Plagát

Výstava mapuje rôzne životné obdobia vodcovskej osobnosti československého exilu a nositeľa celej rady vyznamenaní, Pavla Tigrida. Jednotlivé panely zachytávajú nielen jeho životné osudy, vrátane detstva a mladosti, ale mapujú i jeho pôsobenie počas exilov strávených v Londýne, Mníchove a Spojených štátoch.

Výstava

„Návštevníci majú v rámci tejto výstavy možnosť vidieť niektoré zaujímavé fotografie osobných dokumentov ako napríklad Tigridov vodičský preukaz z roku 1936 alebo preukaz akreditovaného novinára pre okupačnú zónu. Výstava tiež sprostredkúva fotokópie niektorých časopisov vydávaných počas jeho pôsobenia v Londýne. Rozhodne odporúčam prísť a zoznámiť sa, aj keď žiaľ už len prostredníctvom našej výstavy, s touto dôležitou a uznávanou osobnosťou československých dejín, o ktorej v rozlúčkovom príhovore Václav Havel povedal krásne a pravdivé slová: Nielenže zostal v našich spomienkach, ale existuje ďalej ako idea, ako postoj, ako inšpirácia, ako meradlo.“ Informuje o výnimočnej výstave, venovanej výnimočnému človeku, Iveta Hurná, riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice, ktorá sa zároveň priznáva, že silnú osobnosť Pavla Tigrida obdivuje od svojej mladosti, kedy sa ako študentka mala možnosť dostať k jeho exilovému časopisu, Svedectvo.

Preukaz akreditácie

Pavel Tigrid (1917 – 2003), pôvodným menom Pavel Schönfeld, pochádzal zo židovskej rodiny a bol známy svojou publicistickou a spisovateľskou činnosťou. Po obsadení Prahy Hitlerom (1939) si na Gestape spolu s kamarátom, Jozefom Schwarzom (Červinkom), stihli vybaviť povolenie na návštevu Slovenska. Na motorke Jawa 125 však zamierili presne opačným smerom a cez Nemecko a Holandsko emigrovali do Anglicka. Rodičia už také šťastie nemali. Otec zomrel krátko pred nástupom do transportu a matka s ďalšími príbuznými, o niečo neskôr, v osvienčimských plynových komorách. Z rodiny sa útekom do USA zachránila len jeho nevlastná sestra. V Londýne začal Tigrid pôsobiť ako prekladateľ a hlásateľ v BBC a časom sa z neho stal jeden z najobľúbenejších redaktorov. Práve v BBC, kde sa vyžadovalo vystupovať pod pseudonymom, sa zo Schönfelda stal Tigrid (1940). Po skončení vojny a návrate z Londýna sa zblížil s ľudovcami. Písal pre ich Ľudovú demokraciu, pracoval pre kritický týždenník Obzory a neskôr pre časopis Vývoj. S blížiacim sa prevratom sa vďaka komunistickému ministrovi vnútra, Václavovi Nosekovi, dostal na zoznam najnebezpečnejších osôb, ktoré mali byť zatknuté. Ako novinárovi s diplomatickým pasom sa mu na poslednú chvíľu, tesne pred komunistickým prevratom, podarilo vycestovať do Nemecka, kam za ním neskôr, cez Šumavu, odišla aj manželka. V Mníchove dostal ponuku sformovať pobočku Slobodnej Európy. Podarilo sa mu zhromaždiť tím asi osemdesiatich ľudí, ktorých potom viedol ako prvý programový riaditeľ tejto rozhlasovej stanice, informujúcej o dianí v demokratickom svete (1950-52). Pre pracovné nezhody s Ferninandom Peroutkom sa rozhodol odísť do Spojených štátov, kde čoskoro začal vydávať kultúrnopolitický štvrťročník, Svedectvo (1956). Práve ten z neho urobil zrejme najvýraznejšieho predstaviteľa československej emigrácie a zároveň komunistami nenávidenú osobu. „V komunistickom Československu ŠTB zatýkala ľudí nielen za písanie článkov do tohto časopisu, ale aj za jeho nedovolenú distribúciu. Na tieto časy si veľmi dobre pamätám, Svedectvo sme mali aj tu v Košiciach, vďaka Marcelovi Strýkovi. A tí, ktorí sme chodili k Marcelovi na neformálne prednášky z dejín filozofie, sme sa mohli k nemu dostať“, spomína Iveta Hurná, riaditeľka knižnice na dôležitú osobnosť košického undergraundu, zakladateľa Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu v Košiciach, vďaka ktorému sa Svedectvo dostalo aj do Košíc. Na to, aby sa tento časopis mohol vôbec dostať do Československa musel Tigrid vymýšľať rôzne triky. Posielal ich napríklad na náhodné adresy v Československu, dával ich cez hranice prepašovať odvážnejším turistom alebo niektorým spriateleným západným diplomatom. Niektoré výtlačky sa do Prahy dostali pomocou triku s nedoručiteľnými balíčkami, ktoré boli zasielané z Viedne na neexistujúce adresy v Maďarsku. Balíky boli potom maďarskou poštou vrátené odosielateľom ako nedoručiteľné. Ako odosielatelia boli však dômyselne uvádzané osoby v Československu a balíčky teda neputovali späť do Viedne, ale do Československa. Tigrid vynachádzavo využíval aj nedostatok pracích práškov. Vedel, že si ich ľudia vozia, alebo nechávajú posielať zo zahraničia. Používal teda prázdne obaly od práškov a do nich ukrýval pašované výtlačky. Odhaduje sa, že počas vydávania časopisu, čo trvalo viac ako tridsať rokov, bolo na Tigrida nasadených viac ako sto agentov ŠTB. Ich úlohou bolo odhaľovať stále nové spôsoby, ktorými sa Svedectvo dostávalo do Československa. „Pavel Tigrid je pre nás všetkých príkladom odvážneho človeka, ktorý sa vždy snažil stáť na strane pravdy a slobody. Pre demokraciu a slobodu obetoval svoje dni, svoje vedomosti a schopnosti. A ani v roku 1989 sa nebál a po dlhých štyridsiatich rokoch sa vrátil domov. A to aj napriek tomu, že vydaný zatykač, ktorý ho mal poslať až na štrnásť rokov do väzenia, bol stále platný“, vyjadruje svoj obdiv Iveta Hurná. Pavel Tigrid po novembrových zmenách pôsobil ako poradca prezidenta, Václava Havla a v rokoch 1994­–1996 zastával funkciu ministra kultúry ČR. Žil striedavo vo Francúzsku a v Česku a až do svojej smrti bol uznávaným komentátorom aktuálneho politického diania.
Výstavu pripravilo Národné múzeum ČR v spolupráci s Národným archívom ČR. Knižnici pre mládež mesta Košice ju poskytlo České centrum v Bratislave.
Redakciu informovala Viera Ristvejová z Knižnice pre mládež mesta Košice.
 
Príspevok Pavel Tigrid – Hlas slobody zobrazený najskôr Hlavné správy.