Trenčín 18. februára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Najvýznamnejší prejav odporu v rakúsko-uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny pripomína pamätník obetiam krvavo potlačenej vzbury slovenských vojakov v srbskom Kragujevci v roku 1918. Pred verejnosťou je pamätník trochu utajený, stojí už 60 rokov za múrmi trenčianskych kasární.
Ilustračné foto

Príslušníkmi náhradného 71. pešieho trenčianskeho pluku v srbskom Kragujevci boli najmä Slováci z Oravskej, Turčianskej a Trenčianskej župy, preto ho posmešne nazývali “drotársky pluk”. Tvorili ho najmä vojaci, ktorých prepustili z ruského zajatia. Bolo ich okolo 3000.
Podľa informácií z Trenčianskeho múzea v Trenčíne, pamätník postavili v roku 1958, slávnostne ho odhalili 1. júna pri príležitosti 40. výročia vzbury. Na pylóne je umiestnená bronzová tabuľa s menami popravených účastníkov vzbury a nápisom “Na večnú pamäť hrdinským príslušníkom 71. pešieho pluku sídliaceho v týchto kasárňach, ktorí sa v dňoch 1. – 2. júna 1918 v Kragujevci – Juhoslávii vzbúrili proti vojne a proti rakúsko-uhorskej monarchii”. Autorom pamätníka bol akademický sochár Ladislav Berák a v roku 1963 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Na sklonku vojny už veteráni nemali mnoho chuti podstupovať vojenský dril, akým ich zaťažovali rakúsko-uhorskí dôstojníci. Napätie medzi dôstojníkmi a mužstvom vyvrcholilo v deň žoldu – v nedeľu 2. júna 1918. Niekoľko vojakov nedodržalo večierku a posilnení alkoholom sa vracali neskoro do kasární. Medzi nimi i vyspevujúci Hornomarikovčan Martin Riljak, ktorého veliteľ izby určil na druhý deň na raport.
“Práve v tom momente však okolo izby prechádzala početná skupina oneskorencov z iných rôt a Riljak začal kričať: ‘Kamaráti, pomôžte, šikovateľ ma chce vziať na raport.’ Bežná iskra zažala plameň. Veliteľ izby dostal poriadny výprask a oneskorenci nezostali len pri tom. Vylámali skrine s puškami a nábojmi a spustili lavínu, ktorá sa už nevedela zastaviť. Kasárne ovládla živelnosť, hnev, túžba po pomste,” uvádza sa v historických prameňoch, ktoré hovoria i o tom, že streľba sa preniesla aj do centra mesta.
Vzbúrenci vtrhli do kancelárií, zničili evidenčné záznamy a získali i pokladnicu s 110.000 korunami. Boli veľmi sklamaní, keď nenašli ostrú muníciu, ale len debničky s cvičnými nábojmi. I preto bola vzbura už o piatej nadránom potlačená. Po piatich dňoch 44 vzbúrencov popravili na Stanovljanskom poli. Medzi nimi i Martina Riljaka.
Na svojho slávneho rodáka nezabudli ani Hornomarikovčania, dodnes má v centre obce pamätnú tabuľu.