Rišňovce 19. augusta 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Archív)
 
Na južnej strane vchodu do parku pri rímskokatolíckom Kostole Najsvätejšej Trojice v Rišňovciach v okrese Nitra stojí pamätník venovaný obetiam prvej svetovej vojny. V roku 1935 ho s pomocou občanov postavili hasiči z Československého dobrovoľného hasičského zboru. „Osobne ho posvätil Andrej Hlinka. Každoročne si pri pomníku pripomíname významné výročia,“ povedal starosta Rišňoviec Karol Laboš.

Andrej Hlinka – portrét

Pamätník zobrazuje anjela, ktorý drží padlého vojaka. Nad nimi sa týči kríž s prevesenou tŕňovou korunou, ktorý symbolizuje utrpenie. Na pomníku sú uvedené mená občanov Rišňoviec, ktorí padli na frontoch v rokoch 1914 až 1918. Dodatočne boli na pomník vyryté mená padlých v druhej svetovej vojne v rokoch 1939 až 1945 a  v Slovenskom národnom povstaní. „V prvej svetovej vojne padlo v obci až 40 našich občanov, čo je v porovnaní s okolitými obcami naozaj veľký počet. V Slovenskom národnom povstaní padlo šesť občanov, z toho jedna žena. V druhej svetovej vojne zahynuli traja občania,“ skonštatoval Laboš. Viacerí obyvatelia obce sa z prvej svetovej vojny vrátili domov ako invalidi.
V roku 1919 mali Dolné Rišňovce a Horné Rišňovce, ktoré boli do roku 1925 samostatnými obcami, spolu 1300 obyvateľov. Prvá svetová vojna priniesla do rodín utrpenie, hlad a biedu. Muži od 20 do 50 rokov museli narukovať, doma zostali len ženy, deti a starci. Ťažkosti mali najmä so žatevnými prácami. Nedostatok chlapov v rodinách úrady neskoršie riešili tak, že prideľovali do rodín na poľnohospodárske práce vojnových zajatcov, a to podľa počtu narukovaných chlapov.
Počas vojny sa prejavili nedostatky v zásobovaní obyvateľstva doma, ale i u vojakov na frontoch. Preto na príkaz okresných úradov miestne úrady vykonávali u obyvateľstva súpisy zásob obilia vhodných na rekviráciu. Ľudia preto schovávali obilie do vykopaných jám, takzvaných zbožných jám. Podľa zápisu v obecnej kronike musel rišňovský farár na príkaz slúžneho okresu súhlasiť s odovzdaním dvoch zvonov na vojenské účely.
Koniec prvej svetovej vojny znamenal rozpad rakúsko-uhorskej monarchie a vyhlásenie vzniku prvej Československej republiky 28. októbra 1918. Maďarské jednotky v Nitre a okolí však neopúšťali svoje stanovištia. Ich veliteľ podľa zachovaných dokumentov ešte 8. decembra žiadal, aby sa občania z Nitry so zbraňou v ruke bránili proti československému vojsku, ktoré 5. decembra 1918 oslobodilo Leopoldov a Hlohovec. Československá jednotka po oslobodení Hlohovca prenikla až k Rišňovciam. Tu v oblasti železničnej stanice, chotára Kamač a Vagadoš dochádzalo k lokálnym prestrelkám medzi československými a maďarskými vojakmi. Aby sa predišlo bojovému stretnutiu medzi nimi, mesto Nitra vyslalo do Rišňoviec zvláštnu komisiu, aby s veliteľom československej jednotky, kapitánom Neumanom, podpísala dohodu o pokojnom oslobodení Nitry. Táto dohoda bola podpísaná v Dolných Rišňovciach na notárskom úrade.
 
Príspevok Pamätník obetiam 1. svetovej vojny osobne posvätil Andrej Hlinka zobrazený najskôr Hlavné správy.