Bratislava 3. septembra 2017 (HSP/Foto:Facebook)

Verejnosť je z toho úplne zmätená. Prví politici kričia, že Ukrajina čoskoro vstúpi do NATO a  EÚ, druhí oponujú, že nikdy, pretože vôbec nie je pripravená. Ukrajincom síce zrušili víza, ale príliš im nepomohlo. Nik stále nevie, kam zaradiť túto krajinu…
Ilustračné foto

Nazdar, Jožo. Čítam komentáre a som z toho úplne jeleň – až mi rastú parohy.
 Parohy ti rastú z úplne iného dôvodu. A čo ťa trápi, čomu nerozumieš? Kde je problém?

Neviem, čo naši európski politici chcú urobiť s tou Ukrajinou. Raz tvrdia, že ju chcú dostať do EÚ, potom hovoria – figu borovú, krajina v takom rozklade nemá čo robiť v únii. To isté s NATO: raz prisľubujú, že Ukrajinu už  – už vezmú pod krídelká NATO, potom vyhlasujú, že nikdy – pretože Ukrajina nikdy nebude pripravená na to, aby sa stala členskou krajinou NATO. Tak potom ničomu nerozumejú ani Ukrajinci, ani ja.
 A obom sa nečudujem. Pretože si väčšina politikov a bežných smrteľníkov mýli hrušky a jablká. Jedna vec sú sny, druhá vec sú sľuby a tretia vec je realita… Mnohí si na Ukrajine po Majdane snívali, že hneď tam bude raj na zemí. Ale akosi ten raj mešká… Došlo k omylu.
 
Samozrejme, si to mnohí predstavovali inak – aj samotní aktéri tých udalostí a aj my, „diváci“. Účastníci Majdanu si mysleli, že sa Ukrajina hneď premení na silnú hospodársku a vojenskú veľmoc, predbehne viacerých a bude najlepšou v Európe.
 Presne tak. Akurát v Kyjeve oslavovali výročie nezávislosti, tak som si prevetral v pamäti ukrajinské médiá spred troch rokov: čo všetko písali hneď po Majdane. No tak vtedy mali dojmy a pojmy! Všetci tvrdili, že sa konkurent, súper a agresor – Rusko rozvalí o pár rokov – teda pred rokom sa už malo rozpadnúť… Podľa vtedajších ukrajinských médií, Putina by už mali odsúdiť v Haagu a mal by si užívať doživotné väzenie. Nielen Krym, ale aj Kubaň a časť Sibíri a Centrálneho Ruska by sa už mala pričleniť k Ukrajine. Pred dvoma rokmi Ukrajina mala vstúpiť do NATO a vlani do EÚ. Priemerná mzda na Ukrajine by už mala dosahovať 2200 eur a dôchodky 1200 eur. Kyjev by mal posielať humanitárnu pomoc do Moskvy a celá EÚ by mala byť zaprataná vysoko kvalitnými a cenovo výhodnými ukrajinskými tovarmi. Závod Antonov dodnes by už mal vyrobiť asi 300 Boeingov. Ukrajina by mala mať nadbytok vlastného kvalitného a lacného plynu a predávať ho do celého sveta. Tam by mal byť raj a blahobyt. Samozrejme, hlavný konkurent – Rusko by už dávno malo byť zničené… Nuž, v skutočnosti je to trochu inak. Asi voľakde voľačo sa udialo trochu inak, ako to očakávali majdanskí stratégovia a ich sponzori, poradcovia a šéfovia. No a čo sa pokazilo a prečo?

Asi niekde došlo ku chybe… Všetci chvália Ukrajinu a zároveň poukazujú na to, že je totálne na dne. Kyjevské vedenie stále kričí, aké vynikajúce zmeny nastali v krajine a hneď na to naťahuje ruku a žobre o peniaze, žiada, aby USA a EÚ pomáhali Ukrajine, inak sa zrúti. Určite si to Majdanisti predstavovali inak a nevedia, kam s konopy.
No a preto dnes na Ukrajine koluje populárny vtip – s vysvetlením a je tam aj východisko. Je to vlastne klasický príbeh. „Sedí Mykola na brehu Dnepra, chytá ryby. Chytil zlatú rybku. Ďalej nasleduje klasika: zlatá rybka ho začala prosiť, aby ju pustil, a ta mu za to splní hociktoré jeho želanie. Mykola si poškriabal makovicu a hovorí: „Chcem, aby bol taký Majdan, aby sa to zmenilo a po ňom ľudia ozaj žili lepšie!..“ Zlatá rybka prikývla a poslala ho… Prebral sa Mykola, poobzeral sa a vidí: stojí uprostred obrovského námestia, oproti na budove je dátum – rok 1989. Číta si názov námestia: Tchien-an-men kuang-čchang…

Nuž, Ukrajinci nemajú, ako Číňania svoje Námestie nebeského pokoja, ani ten pokoj nemajú, ale na druhej strane majú „Nebeskú stovku“. Nemajú žiadne hospodárske úspechy, ktoré Kyjev sľuboval Západu a vlastným občanom, tak sa radšej chvália medzinárodnými úspechmi. Jediný akože úspech je to zrušenie vízového režimu s EÚ – všetko ostatné sú iba keci. Ale partagenosse stále hovoria o vstupe do EÚ a NATO.
Veď snívať môžu. Alebo to iba klamú vlastný ľud? V Európe už dávno pochopili, že je to nereálne. Vieš, aký žart roka koluje v Bruseli? „Ukrajina vstúpi do EÚ hneď po Turecku. Turecko do EÚ nikdy nevstúpi…“ Rovnaké perspektívy má aj čo sa týka vstupu do NATO. Je to úplne jasné, že so súčasným vedením krajiny Ukrajina môže stúpiť akurát tak do … Určite o niekoľko rokov voľakde predsa vstúpi – keď sa zopár razy vymení horná garnitúra v Kyjeve a vyčisti sa vzduch. Neviem síce, kam potom vstúpi Ukrajina – či už do NATO alebo do nejakej inej kaluže, ale určite túto krajinu čakajú veľké premeny. Opakujem, ale nie s touto garnitúrou a obávam sa, že ani s ďalšou. Ozaj musí prebehnúť poriadna výmena generácií.

Hlavné, aby sa väčšina Ukrajincov konečne zorientovala, kde je sever. Ja som optimista. Verím, že sa zorientujú. Ale samozrejme, to nebude také rýchle, jednoduché a ľahké.
Súhlasím. Ale ukrajinskí politici by sa mali správať inak. Zatiaľ, ako hlása ľudová múdrosť, všetci sa správajú rovnako zle: hovorí sa, že každý ukrajinský prezident musí ukradnúť milión dolárov, vybudovať plot a zabasnúť Timošenkovú… A ešte sa hovorí, že vždy, keď sa ukrajinskí poslanci vzdávajú funkcie, po nich automaticky vyhlasuje medzinárodné pátranie Interpol.

Tam sa veselo kradne. Ale súčasné vedenie krajiny by nemalo prepisovať históriu. Veď sa pomaly v ukrajinských učebniciach dočítaš, že Ukrajincom bol aj Alexander Veľký, aj Ľudovít XIV., ba aj samotný Ježiš Kristus… Niektorí na margo pokusov prepisovať históriu ironizujú, že zatiaľ sa nepodarilo nájsť žiadne ukrajinské mince alebo bankovky aspoň z 19. storočia. Dokazuje to, že už vtedy používali bankové karty…
Prepisovanie minulosti je chyba. Ale niektorí vedia predvídať aj budúcnosť… Včera som si prečítal jeden taký scenár od ukrajinského Nostradama… „Zima r. 2017. Petro Porošenko nariadil zatvoriť plynové kohútiky tranzitného plynovodu, aby sa podarilo definitívne zruinovať ruské hospodárstvo… V noci sa mu do bytu vrútil predseda parlamentu, minister obrany a minister hospodárstva. Kričia: „Nepriateľ nás napadol na všetkých frontoch, naša armáda je zničená, veľké mesta bombardujú, nepriateľ zajtra bude v Kyjeve!“ Petro Porošenko sa nahneval: „Tak predsa sa Rusi odvážili nás napadnúť!“ Noční hostia si iba  pokrútili hlavami: „Neboli to Rusi, ale Nemci…“
Eugen Rusnák