Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Prešov 24. decembra (TASR) – Vedec Pavol Čekan sa po 20 rokoch pôsobenia v zahraničí vrátil na Slovensko. V rámci slovensko-amerického biotechnologického startupu sa spolu s vedcami Vladimírom Wolfom a Petrom Kilianom venuje diagnostike rakoviny. Verí v úspešnosť svojho projektu s cieľom eliminovať misdiagnostiku rakoviny a vylepšiť liečbu tejto zákernej choroby. Zároveň obdivuje prácu onkológov a ich skúsenosti s pacientmi. Prešovčan Čekan v rozhovore hovorí o tom, čo je dôležité pri liečbe rakoviny a čo je potrebné urobiť, aby bola efektívnejšia.

-Ako si spomínate na svoj prvý kontakt s vedou? Čo považujete za začiatok?-

Prvým mojím kontaktom sa stali chemické olympiády vo ôsmom ročníku na základnej škole. Najprv som vedu vnímal cez fakt, že môžem súťažiť a aj vyhrávať, preto ma to aj bavilo. Neskôr na Gymnáziu Tarasa Ševčenka v Prešove sa môj záujem o vedu rozvinul vďaka korešpondenčným seminárom na chemicko-technologickej fakulte v Bratislave a letnej škole chemikov. Vtedy som pocítil, že veda by sa mohla stať dôležitou súčasťou môjho života a mojou budúcou profesiou. Napredoval som v chémii míľovými krokmi a nasával kopec nových informácií. Už ako stredoškolák som napríklad dokázal čítať skriptá z vysokej školy. Na gymnáziu som bol veľmi kompetitívny a ambiciózny, vedel som, že sa budem v budúcnosti venovať vede, avšak myšlienka pracovať v biomedicíne sa rodila oveľa dlhšie. Povedal by som, že počas ostatných 20 rokov.

-Pôvodne ste sa hlásili na medicínu? Napokon ste sa rozhodli pre inú vysokú školu. Prečo?-

Už na strednej škole som pociťoval, že by som chcel pracovať s ľuďmi a pre ľudí. Zároveň som chcel ostať vedcom a využiť svoje poznatky z chémie, čo bola moja najsilnejšia stránka. Odišiel som do zahraničia a na Islande som začal študovať medicínu, ale akosi to nevyšlo. Bolo to veľmi náročné, keďže štúdium prebiehalo v dvoch cudzích jazykoch a tie som vtedy nezvládal, a tak som prestúpil na biochémiu. Neskôr som nastúpil na doktorandské štúdium, kde som sa venoval bioorganickej chémii a štrukturálnej biológii. Darilo sa nám hlavne publikačne, a tým sa naskytlo aj množstvo atraktívnych zahraničných ponúk na prácu. Môj návrat do medicínskeho sveta nastal vďaka prijatiu na Rockefellerovu univerzitu v New Yorku, čo je svetoznámy biomedicínsky inštitút s 25 nositeľmi Nobelovej ceny v histórii inštitútu. Bol som prijatý na pozíciu postdoktoranda do laboratória profesora Thomasa Tuschla. Tam som sa navrátil späť do biomedicínskeho sveta práve tým, že sme vyvíjali úplne nové diagnostické technológie.

– Máte za sebou množstvo úspechov. V roku 2016 ste sa so svojím projektom stali absolútnym víťazom Startup Awards 2016. Nedávno ste uspeli v regionálnej súťaži CESAwards v rámci Global Startup Awards, kde ste zvíťazili v kategórii najväčší dosah na spoločnosť v rámci regiónu strednej a východnej Európy. Čo považujete za svoj doterajší najväčší úspech?-

Asi za najväčší úspech považujem práve našu prelomovú technológiu diagnostiky rakoviny, ktorú sme vyvinuli na Rockefellerovej univerzite. Náš výskum vyústil do jedného veľmi významného vedeckého článku, často citovaného vo vedeckých kruhoch, a zároveň do troch patentov.

-Aký dosah na samotnú liečbu rakoviny majú spomenuté patenty?-

Sú to hlavne technologické patenty. Ony priamy dosah na liečbu nemajú. Inovujú určité kroky metódy, či už ide o fixáciu tkaniva alebo o správnu vizualizáciu rakovinového biomarkeru, a podobne.

-V oblasti výskumu rakoviny vyvíjate test na úspešnejšiu diagnostiku rakoviny. Ako to bude fungovať v praxi?-

Keď sa stane, že človek ochorie, ide k lekárovi, ktorý používa základné diagnostické metódy ako zobrazovanie magnetickou rezonanciou a CT vyšetrenie. Keď sa nájde nejaký podozrivý nález, zoberie sa biopsia, to znamená, že z daného tkaniva sa odoberie vzorka. Vzorka sa neskôr analyzuje. V drvivej väčšine je postup štandardný. Tkanivo sa nareže na plátky a vizualizuje sa histologicky. To znamená, že sa dívame, či ide o zdravé alebo rakovinové tkanivo, zhubný alebo nezhubný nádor. Ďalšou možnosťou je imunohistochémia, čo je v dnešnej dobe taktiež zlatý štandard. Avšak všetky tieto diagnostické metódy majú svoje limity, ponúkajú množstvo falošne pozitívnych alebo falošne negatívnych výsledkov. Inými slovami, nedokážeme rakovinu presne detekovať. Práve vo forme biopsie je stále 20, 30, niekedy až 50 percent chýb, čím dochádza k misdiagnostike. Cieľom firmy MultiplexDX je eliminovať misdiagnostiku takmer na nula percent. Cieľom je nielen vizualizovať tkanivo, ale aj vyextrahovať z neho biomarkery. Biomarker chceme kvantifikovať dvoma spôsobmi, dvoma technológiami: vizualizáciou a sekvenovaním. Následne tieto dve metódy porovnáme, vedecky povedané, ‚krížovo validujeme‘. Táto krížová validácia dokáže eliminovať misdiagnostiku, čo dopomáha, aby pacient bol liečený správne. Predpokladáme, že takýto diagnostický test by mohol prísť na trh okolo roku 2023, ale je tu možnosť, že to bude aj skôr.

-Čiže keď sa vám to podarí, tak pacient s rakovinou by mal byť liečený efektívnejšie.-

Áno, hlavne presnejšie. Medicínsky štandard v dnešnej dobe je použiť chemoterapiu, čisto len tak preventívne. Sú klinické štúdie, ktoré ukazujú, že pri niektorých typoch rakoviny až 50 percent, aj viac pacientov, je zbytočne liečených chemoterapiou. Toto je jedna z vecí, kde chceme jasne identifikovať, v akom prípade chemoterapiu treba alebo v inom chemoterapiu netreba. Prípadne, možno jeden chemoterapeutický liek nezaberie a je potrebná kombinácia liekov. Jednoducho staviame na individuálnom prístupe k pacientovi, takzvanej ‚personalizovanej medicíne‘. Tým, že budeme vedieť veľmi presne kvantifikovať konkrétny biomarker, mohli by sme namiesto 12 dávok chemoterapie, ktoré sa dávajú bežne pri takomto druhu rakoviny, dať iba osem a budú efektívnejšie. V súčasnosti lekárske konzílium si až tak nezakladá na najmodernejšom výskume, skôr nasleduje zlaté štandardy a skúsenosti lekára. Najdôležitejšia vec lekára v dnešnej dobe je diagnostikovať pacienta, liečiť ho a následne monitorovať. Ak liečba nie je úspešná, vracia sa späť. Sú to piliere medicíny, ktoré fungujú stáročia – diagnostikovať, liečiť a monitorovať. Bohužiaľ, stále do tohto kruhu akoby neprenikla najmodernejšia diagnostika. Mnohé spôsoby liečby, lieky a diagnostické metódy, ktoré sa vo vedeckom svete vyvíjajú, sú ešte len v experimentálnych podmienkach. Stále nepatria do skupiny zlatých štandardov pri diagnostike a liečbe, čo je pre pacienta obmedzujúce.

-V jednom z rozhovorov ste povedali, že rakoviny sa netreba obávať a že problém je v neskorej diagnostike a nepresnej charakteristike. Čo to znamená v praxi? Je to možno o zlyhaní lekárov alebo o tom, že nemajú adekvátne možnosti?-

Systém má dve trhliny. Jednou z nich je, že ľudia nechodia na preventívne prehliadky. Na Slovensku je veľmi malé percento ľudí, ktorí to naozaj robia. Po druhé včasná diagnostika nie je globálne dostatočne rozvinutá. Najdôležitejšiu úlohu v tom hrá systém a samotní ľudia. Onkológ na Slovensku je lekár, ktorý je preťažený onkologickými pacientmi. Navyše musí dennodenne robiť veľmi ťažké rozhodnutia, zodpovedá sa za to, akú liečbu pacient dostane, musí veriť svojim schopnostiam a skúsenostiam.

-Povedali ste tiež, že pri liečbe rakoviny sú potrebné pozitívne myslenie a viera.-

Som vedec, čiže sa držím faktov. Nechcel by som, aby sa táto otázka zmenila na otázku o alternatívnej liečbe. Alternatívnu liečbu by som nepodporoval. Pred pozitívnou psychikou mám obrovský rešpekt, lebo riešim napríklad molekulárnu biológiu vzniku rakoviny. Ako rakovina progreduje, ako sa stáva metastatická, ako by sa dala liečiť. Čím viac sa zahlbujem do problematiky, tak veľa neviem. Keď to ešte prepojím so psychikou, tak to už strácam akýkoľvek kontakt s nejakými faktmi. Keď máte pozitívne myslenie a veríte, že sa môžete vyliečiť, tak hormonálne úrovne sa menia. Molekulárna úroveň hormónov je iná, ako keď ste v depresii. Viem, že to má nejaký efekt, že to môže stimulovať imunitný systém. Boli vedecké výskumy na to, či pozitívne myslenie alebo, naopak, depresia môže stimulovať alebo, naopak, brzdiť reakciu imunitného systému, avšak zatiaľ neexistujú výsledky, ktoré by boli vedecky uchopiteľné. Imunitný systém má veľmi dôležitú rolu práve pri liečbe rakoviny. Napríklad v prípade imunoterapií, ktoré sú v súčasnosti najmodernejšou liečbou, ide o jav, keď už telo nedokáže stimulovať imunitný systém, aby zabíjal nádory. Avšak imunoterapia posilní váš vlastný imunitný systém natoľko, že opätovne dokáže bojovať s rakovinovými bunkami. Tumor, keď rastie, dostane sa do štádia takzvaného inteligentného miniorgánu, ktorý sa dokáže pred imunitným systémom ochrániť. Imunitný systém sa akoby zablokuje. Imunoterapia dokáže odblokovať túto ‚ochranu‘ tumoru a samotný imunitný systém ho začne odhaľovať a pomaly zabíjať.

-Kedy budeme môcť podľa vás povedať, že sme úspešní v liečbe rakoviny, respektíve, že úspešnosť sa rapídne zvyšuje?-

V 60. rokoch minulého storočia dve tretiny ľudí po piatich rokoch rakoviny zomreli. V súčasnosti dve tretiny ľudí prežijú. Na tom vidieť, že o 33 percent sme sa zlepšili. Ten posun je neuveriteľný. Myslím si, ak sa zlepší včasná diagnostika pri preventívnych prehliadkach a bude masívne používaná, zároveň liečba sa dostane na úroveň, keď rozpoznáme heterogenitu tumorov a použijeme pri tom naozaj správnu personalizovanú kombináciu liečiv a liečebných postupov, tak úspešnosť liečby bude masívne vysoká a dostaneme sa nad 90 percent.

-Množstvo času trávite v laboratóriu. Napriek tomu však máte záľubu vo folklóre a hudbe. Ako ste sa k tomu dostali?-

Folklór asi preto, lebo v rodine máme silné folklóristické korene siahajúce do minulosti. Tým, že som študoval husle a neskôr aj spev, tak som k tomu absolútne inklinoval. Mám to jednoducho v sebe. Rovnako ako vedu, tak mám talent aj na muziku, a je to súčasť mojej osobnosti. Teraz je, bohužiaľ, muziky oveľa menej, lebo to jednoducho nestíham. Hudba je pre mňa spôsobom odreagovania sa. V USA sme mali dokonca skupinu, volali sme sa PrešoVolt, lebo sme boli traja Prešovčania. Robili sme folk-rockovú záležitosť a na Islande som zasa študoval operný spev. Je veľmi málo žánrov v muzike, ktoré sú mi proti srsti. Možno iba jeden, keďže som viac na melódiu, tak rap nie je pre mňa.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR