Zatiaľ čo sme po geniálnom Mass Effect 2 na pokračovanie čakali len neuveriteľné dva roky (nakoniec sa to aj odzrkadlilo), na ďalší zárez do série sme museli čakať rovno 5 rokov. A že to bolo hrozne dlhých 5 rokov. Andromeda je vyvíjaná štúdiom BioWare Montreal, nie Edmontom. V minulosti pôsobili len ako support štúdio. Malo by ísť o ich prvú veľkú hru. Zabúdať netreba ani na to, že pôvodný tím ľudí, ktorí stvorili trilógiu a postarali sa o úžasnú 1 a 2 už tiež nie sú súčasťou BioWare tímu. Čo sme nakoniec ale čakali. Ktoré štúdio dokázalo po tom, ako prešlo pod krídla EA vytvoriť rovnako dobré hry ako v dobe, keď bolo samostatné/pod niekým iným?

 

Séria Mass Effect má enormný potenciál a ponúka snáď nekonečný počet príbehov, postáv, sci-fi prvkov a množstvo ďalšieho. Môžeme sa v nej ponoriť do minulosti, do budúcnosti, spoznať slávne osobnosti First Contact či znova zachraňovať galaxiu. Avšak, vďaka neuveriteľne spackanému koncu Mass Effect 3 si vývojári podstatne zúžili oblasť operovania. Nový diel s podtitulom Andromeda nás teda zavedie do neznámej galaxie, pričom cesta trvala 600 rokov. V hre sa nikdy nedozvieme, čo sa stalo v Mliečnej dráhe (to by autori museli spracovať viacero alternatívnych príbehov), spoločne s Pathfinderom Scottom alebo Sarou Ryderoými hľadáme pre ľudstvo nový domov v Andromede. BioWare to vyriešilo o niečo lepšie než tragické rozuzlenie dejovej linky Kennyho z The Walking Dead od Telltale. Aj oni sa kvôli možnostiam rozhodnutí pritlačili ku stene a rovnako ako BioWare, aj oni tak trochu „rebootovali“. Späť však do Andromedy, kde sa to podarilo o niečo menej.

 

Recenzia prebehla na konzole PS4 Pro a všetky nižšie priložené screeny pochádzajú z môjho hrania.

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

Tá je vskutku nádherná a zároveň obrovská, veľmi to však necítite. Namiesto koridorov a desiatok rôznych planét s množstvom side questov sa vývojári vydali cestou ohraničeného open-worldu. Preskúmame teda 5 základných planét a pár ďalších lokácií, ktoré však nestačia. V galaxii sú síce pomenované desiatky planét v mnohých sústavách, navštíviť však môžete len pár vybraných, a tak je cestovanie vesmírom vlastne zbytočné a po troch animáciách vás už aj prestane baviť (zažijete ich však desiatky, pričom sa nedajú preskočiť).

Väčšina svetov je však krajšia, než si dokážete predstaviť a zamestnancom zodpovedným za dizajn planét a celkový art design, ako i budovanie atmosféry, by mali prísť neskromné bonusy. Takmer na každej planéte okrem nepriateľov a banditov číhajú aj nástrahy prírody, ktoré prekonáte vďaka tajomným technológiám, ktoré sú základom toho, po čom vaša postava a hlava rasy Kett, ktorá dominuje galaxii krvavou rukou, celý čas pátra a snaží sa pochopiť. 

Dúfam, že som vás navnadil pozitívnym začiatkom, keďže ďalej to už (až na záver recenzie) bude len lavína negatív a opisovanie toho, prečo je táto hrá maximálne priemerná. A začať musíme pri generickom príbehu o nečakanom hrdinovi, ktorý sa napriek nepriazni osudu musí vydať zachrániť všetkých, pričom spozná množstvo celkom nových „ľudí“ a každý mu nakoniec pomôže. Ja som šiel cestou Scotta Rydera, takže nemôžem hovoriť za dialógy pri Sare (pár videí som ale videl a v mnohých prípadoch sú takmer identické, takže je to skôr len o pohlaví), no obaja sa mi zdajú celkom sympatickí. Ich otec je pôvodný Pathfinder, akýsi samostatný veliteľ, ktorý sa nachádza na každej z 4 Árch (v každej sú tisícky členov rôznych rás z Mliečnej dráhy, ktorí prišli začať v Andromede nový život). Všetky sa po dorazení do novej galaxie majú dostaviť do Nexusu, ktorý v Andromede slúži na podobné účely ako Citadela v Mliečnej dráhe. Akurát je o niečo menší, stále nedokončený a okrem zadávania questov v ňom nebudete mať dôvod stráviť žiaden čas navyše.

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

To však ani nie je vaším cielom, keďže ako Pathfinder je vašou úlohou nájsť obývateľné planéty, keďže tým, ktoré si vedenie pred 600 rokmi vybralo, sa stalo niečo nepríjemné. Samozrejme, nikto nemá náhradný plán a takmer všetci čakajú na blížiaci sa smrť, keďže im dochádzajú zásoby a energia. V tomto momente sa dostávame k ďalšiemu bodu úrazu. Diery v scenári pripomínajú tie čierne vo vesmíre. Za logikou budete musieť isť množstvo svetelných rokov, až vás to prestane baviť. 600 rokov cestovania v kryospánku, zodpovednosť za desaťtisíce živých bytostí a budúcnosť všetkých rás, no nikto si nepripravil plán B a nikoho ani netrápi, že Nexus ani Archy vlastne nemajú žiadnu obranu a spoliehajú sa, že v novej galaxii budú na každej planéte znieť Spiritove slová lásky, pokoja a mieru. Nuž, nebudú a vás čaká množstvo problémov. Nielenže je príbeh plný scenáristických barličiek, nelogickostí a absurdností (rád by som začal pracovať s príkladmi, ale ide o spoilery), on ani nie je veľmi záživný.

Žiadna originalita, žiadna gradácia, žiadni bossovia, žiadne veľkolepé cutscény ani nečakané zvraty... vzhľadom na fakt, že v koži Ryderovcov zachraňujete celú galaxiu v príbehu necítiť potrebnú osudovosť ani strach o budúcnosť, dokonca ani strach o väčšinu postáv a vašich parťákov. Mizivá porcia napätia v priemerne zvládnutom story tellingu bez výraznejších momentov, ktoré by hráča zasiahli buďto na emocionálnej, alebo aspoň na príbehovej úrovni. Bezpohlavný záporák s pár veliteľmi oplývajúcimi identickými schopnosťami, 3-4 nezáživné a stereotypné boss fighty, ktoré sú triviálne aj na hard obtiažnosť (vyskoč, uhni, strieľaj, vyskoč, uhni… zvíťazil si) či absencia napätia sa postarali, že príbeh si ani veľmi neužijete. V momente, kedy ako hráč alebo divák filmu necítite, že postavám niečo hrozí/že nemajú šancu na záchranu, prestanete sa o nich zaujímať, fandiť im či dúfať. Jednoducho čakáte, ako to celé skončí a na 99% to odhadnete už po troch hodinách hrania.

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

 

Nepomáha ani fakt, že je až príliš citeľné rozloženie príbehu. Andromeda vôbec nie je krátka hra (90% obsahu som zvládol za 60 hodín), no hlavná dejová línia sa nestíha venovať primárnym cieľom, rozťahuje sa a nesústredí sa na hlavný problém. Ak ste hru hrali, asi mi nedáte za pravdu, pretože sa stále venujeme len Kettom a Remnants, ale keď si to spätne premietnete, rozpamätáte sa možno na 4-5 hlavných misií. Príbeh je schválne natiahnutý, aby im vyšiel na viac častí. Možno bude ako celok fungovať lepšie a zostanem v pomykove, no neverím, že dostaneme taký prepracovaný príbeh, ako nástup Reaperov vyhladzujúcich celú Mliečnu dráhu kadých 50 tisíc rokov. Podobne ako Gears of War 4, aj Andromeda je len súčasťom širšieho a väčšieho príbehu a funguje naozaj len ako predstavenie s novou galaxiou, hrateľnosťou, zmenou žánru na open world, novými nepriateľmi a tak ďalej. V prípade filmov je to možno v poriadku, keďže pokračovania sú v takýchto prípadoch naplánované na každé dva roky, ale ak máme 4 roky čakať na odhalenia a pokrok v príbehu, ktorý mal prísť už teraz, v marci 2017, ide o veľké negatívum a umelé naťahovanie/rozširovanie príbehu generickou vatou a nevýrazným soundtrackom.

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia) 

Takže tu máme nádherné svety s podpriemerným príbehom a jeho dejovými líniami, nesmierne slabého záporáka, žiadne zapamätateľné boss fighty (ak to vôbec boss fightmi nazvať môžeme) a priemerné dialógy. Už sa viac nehrá na dobrú a zlú karmu. Mám dojem, že vaše rozhodnutia a voľby v dialógov okrem možnosti romancí s niektorými kolegami v lodi Tempest vlastne ani nič nemenia a nemajú na príbeh dopad. To ma veľmi mrzí, keďže som si to pri druhom diele nesmierne užíval, rovnako ako celú suicide mission. V Andromede sú Loyalty misie stále prítomné, no polovicu sa ani neoplatí hrať. Na finále to nemá žiaden dopad a viac-menej si nimi len otvoríte nové množnosti dialógov a získate nejaký ten loot. To sa viaže aj na postavy.

Polovica z nich je zbytočná, zatiaľ čo bez tej druhej si pokračovanie ani neviete predstaviť. Predstaviteľ novej rasy Jaal, asarijanka (dobre som to vyskloňoval?) Peebee a krogan Drack sú skvelo napísané postavy so zábavnými dialógmi. Stále platí, že Mass Effect bez krogana by bol jednoducho extrémne suchý. Na druhej strane, v mojich očiach (až na pilotku Suvi) pohoreli ľudské postavy. S tou najzaujímavejšou sa rozlúčime hneď v úvode, Scottova sestra je 90% hry v kryospánku, respektíve oddychuje, a tak ju nemáme šancu bližšie spoznať a zvyšok nestojí ani za zmienku. Nejde pritom o spoiler, skôr upresnenie vyjadrení vývojárov. Tí už dávno tvrdili, že nezáleží na tom, či si vyberiete hrať za Saru alebo Scotta. Toho druhého budete môcť stretávať voľne v galaxii, keďže si váš súrodenec bude žiť vlastným životom. To všetko sa obmedzilo na pár riadkov dialógov a angažovanie súrodenca až na samom konci. 

 

Scott by sa pri pohľade na Sheparda zahryzol do šnúrok, našiel plochú planétu a skočil by z jej okraja do vesmíru. Scott je fajn postava, akurát nemal nikdy šancu Sheparda prekonať.

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

Celkovo sú postavy sklamaním. Scott je sympaťák a pri ňom môžem zdvihnúť palec hore, avšak Shepard je jednoducho Shepard. Nečakajte ani žiadnu ženskú femme fatale. Zabudnite na postavy, ako napríklad Miranda, Joker, Thane, Mordin či Garrus (ach bože, ako veľmi Scottovi chýba badass parťák). Oproti pôvodnej trilógii (obzvlášť dvojke) sú postavy, ich dialógy a vlastné príbehy extrémnym sklamaním. A to je problém, keďže z veľkej časti o tom Mass Effect vždy bol a vždy snáď aj bude. Zabudnite na tajomné originy a minulosti postáv, nájomných vrahov, geneticky upravených vojakov, stratené bytosti zničené životom a rovnako tak zabudnite na úžasné subploty, ako napríklad Genophage Kroganov či Cerberus.

Zatiaľ som veľmi negatívny a uvedomujem si to. Bohužiaľ, najnovší titul od BioWare je hodný množstva negatívnej kritiky. A mňa to ako veľkého fanúšika Mass Effectu nesmierne mrzí. Avšak, viacerí z nás to pravdepodobne cítili aj viac ako rok pred releasom. Nikdy som nedokázal naskočiť na hype train a vôbec mi marec 2017 nepripadal ako obrovská herná udalosť, kedy vychádza nový Mass Effect. Nič veľkolepé sa jednoducho nestalo a z hry to bolo cítiť od začiatku promovania. Našťastie, nie je to úplný prepadák. Pravdepodobne to po vyše 1 000 slovách bude znieť neuveriteľne, no ja som sa pri hraní takmer vždy bavil. Len ťažko sa mi púšťal joystick z rúk a len ťažko som odlietal z planéty, kým som jej questy nesplnil na 100%. Aj keď je pravda, že by si zaslúžili lepší scenár.

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

 

V mnohých prípadoch de o tzv. fetch questy, kedy chodíte po planéte hore dole, zbieratie informácie, medzitým zabijete pár Kettov a vraciate sa na miesto zadania questu. Mne je to už blbé spomínať pri každej recenzii RPG hry, no z Witchera by si jednoducho mal brať príklad každ… tak počkať, BioWare predsa prehlásilo, že si z CD Project Red obrovskú inšpiráciu pre side questy zobrali. Tak prečo výsledok hovorí o opaku? Zatiaľ čo vedľajšie úlohy pri Geraltovi boli plné emócií, života a hlbšieho významu (no boli proste dokonalé, ale to vám povie každý recenzent a podrobnejšie sme to rozoberali v recenzii aj my), v Andromede sú mnohé rovnaké a bez štipky originality a niečoho, čo by z nich robili zapamätania hodnú časť hry.

Stále sa však na planétach dá vyblázniť a vďaka combatu si viete užiť aj tie najmenej zaujímavé a zmysluplné questy. Stačí, keď si so sebou zoberiete vaše obľúbené postavy, ktoré sem-tam prehodia nejaký vtip (aj po 50 hodín hrania som sa medzi postavami počas skúmania planéty v Nomade dočkal celkom nového dialógu, čo si nesmierne cením. Hra a samotné vzťahy medzi postavami tak vyzerajú oveľa reálnejšie a živšie) a pustiť sa do objavovania nových svetov. Každý planéta má niečo do seba a každá je niečím odlišná. Presúvať sa po nej môžete vďaka návratu vozidla menom Nomad (palec hore, naozaj sa podaril), prípadne môžete využívať fast travel. Mapy piatich planét sú totiž dostatočne rozľahlé a ide o skutočne obrovský open world, akurát s množstvom rozličných ekosystémov a prírodných podmienok. Ako som už spomínal na začiatku recenzie, planéty sú nádherné, plné života (hra „pracuje“ s NPC a okolitým prostredím aj bez vašej prítomnosti či priameho zasahovania) a na každej jednej strávite množstvo hodín.

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

 

 

Zamrzí však, že na nich nevidíme nové rasy ani veľa živočíchov. Opakaju sa tak 5 druhov „zvierat“ a dve rasy – jedna dobrá, jedna nepriateľská. Ako inak, humanoidného typu. To má každý tvor vo vesmíre dve oči, ústa, nos a 4 končatiny? Ach jaj. No aspoň v Andromede nerozprávajú v natívnej angličtine. Už-už som čakal od novej rasy prízvuk z Bronxu, no hra ma príjemne prekvapila aspoň pri tejto drobnosti. V ďaľšom diele sa snáď dozvieme, že v celkom novej galaxii s miliónmi planét a hviezd existuje viac než len jedna rasa. 

Art dizajn, atmosféra a celkový pocit z ich skúmania je veľmi pozitívny, možno by však neuškodilo, keby svet nebol miestami taký prázdny. Vývojári to jednoducho s tou veľkosťou mapiek prehnali. Myslím si však, že vo finále nebudete ani z jednej planéty sklamaní. Teda v prípade, že ju podrobnejšie preskúmate a budete plniť side questy. Tie síce nie sú hodné Oscara, ale keďže je ich náplňou primárne strieľanie a zabíjanie Kettov, budete sa baviť. 

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

 

A to najmä vďaka combat systému, ktorý je bezpochyby najpodarenejšou zložkou nielen hrateľnosti, ale aj hry samotnej. Tešiť sa môžete na výživné strety s nepriateľmi, ktorí od vás sem-tam budú vyžadovať zmenu taktiky. Pochváliť musím jednoznačne AI, ktorá je v úžasnom stave. Žiadne čakanie nepriateľov, kým sa priblížite alebo ich odstavíte z diaľky. Taktiež nebudú prichádzať po jednom. Rozložia sa na dve vlny. Jedna vám dáva zabrať z diaľky, zatiaľ čo druhá napochoduje priamo pred vaše dvere, namiesto klopania vám však dvere vyrazí. Tým sa dostávame k náročnosti, ktorá ma milo prekvapila. Aj na obtiažnosti Normal sa v prípade nepozorného hrania častokrát ocitnete v bezvýchodiskovej situácií, kedy niet úniku. Kľúčom je neustále krytie sa (cover systém nie je najhorší, ale množstvo hier by sa od Gearsov malo čo učiť) a využívanie kombinácií technologických zručností a biotických schopností. Chvíľu to potrvá, ako pri každom poriadnom RPG, no po pár hodinách už prídete na základné mechanizmy a strety si nielenže budete užívať, budete ich doslova vyhľadávať. 

 

Strom schopností a levelovania je skutočne obsiahly a po pár minútach sa v ňom už budete cítiť ako doma. Inventár je miestami až zbytočne chaotický a preplnený zbytočnými položkami, no po čase vám všetko bude pripadať prehľadnejšie

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

To všetko v nádhernom prostredí podporovanom skvelým engineom Frostbite, ktorý sa (obzvlášť na PC) postaral o mnohé nádherné výjavy. Veľká škoda, že vývojári viac nepracovali s nočným prostredím. Horizon: Zero Dawn od kolegov z Guerilly ukázal, aké nádherné v nich open worldy môžu byť. A aj keď je hra ako taká vizuálom príťažlivá, miestami má problém s vykreslením, textúrami a detailmi. Nakoniec, ide o veľký open world, takže je to pochopiteľné. Čo je však nepochopiteľné a neodpustiteľné, je technický stav hry ako taký. Neviem, ako sa jej darí na ostatných platformách, no na PS4 sú tie prepady FPS (jednoducho povedané lagovanie) vedúce až k niekoľkosekundovému zmrznutiu obrazu (nič podobné som za posledné roky nezažil) až k plaču (smiech vás jednoducho po čase prejde). Naopak, po desiatkách hodín si zvyknete aj na tie príšerné animácie. Za ne si každý zodpovedný jednoducho zaslúži facku kaktusom.

 

„Hluché“ tváre bez emócií, potrebnej mimiky a akýchkoľvek reakcií nesmierne kazia zážitok z príbehu a dialógov. Ako príklad môžeme spomenúť moment, kedy sa jedna z postáv dozvie nesmierne dôležitú správu, ktorá zmení životy mnohých iných, no vy to viete len vďaka anglickým titulkám. Jednak sa nepochlapil dabing, jednak animácie. Žiadny výraz zdesenia/radosti, žiaden úsmev či strach v očiach, žiadny logický pohyb tela. Len tam tak stoja so založenými rukami, pozerajú do blba a otvárajú ústa. Viac emócií zo seba dostali asi aj prvé prototypy mechanických robotov (ešte bez kože na tvári) Dr. Forda z Westworldu. Ústa, celková mimika, mŕtve oči, nulový pohyb celého tela, výrazy tváre, práca s hlasom a celkový dabing. Až na hlavnú cutscény sú všetky súčasti prejavu postáv skutočne neznesiteľné a otrasné.

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

 

 

 

Toto sa v AAA projekte stať nemôže a ak si niekto nahovára, že je to v poriadku, mal by sa zamyslieť nad cenovkou hry a rokom, v akom sa nachádzame. A to som ešte nezačal básniť o nespočetnom množstve bugov či interakcii s predmetmi a postavami. Boh chráň, ak ku vám nie sú otočené čelom alebo sa hýbu, toto je skutočne na ranu roxorom po temene. Dosť rušivé mi pripadali aj pauzy v dialógoch. Poznáte to, niekto chce niekoho prerušiť, no pôsobí to ako prvé čítanie scenára v ochotníckom divadle v Poltári v 19. storočí. Miesto prelínania rozhovorov/hlasov sa dialóg zastaví aj na sekundu-dve, aby tak mohol niekto niekomu skočiť do reči. A aby som technický stav hry uzavrel, musím spomenúť, že hra mi spadla iba raz. Aj to asi minútu po tom, ako som sa spokojne zamýšľal, že v recenzii budem môcť aspoň napísať, že to vôbec nepadá (nerobím si srandu). 

Aby som to zhrnul, Mass Effect vás bude nesmierne baviť, kým nezložíte zbrane, nezačnete kecať s postavami (je pekné, že tých dialógov je milión, ale v druhej polovici hry som ich už skippoval, pretože boli nezaujímavé a až nepochopiteľne veľká časť z nich sa sústreďovala na minulosť a charakter NPC, na ktorých si už nikdy nespomeniete a pravdepodobne sa ani neukážu v budúcich dieloch) a nebudete si všímať nelogických aspektov príbehu. Iste, vo veľa veciach je to jednoducho priemerné a možno si to nezaslúži toľko kritiky, ale ja som od Mass Effectu vždy čakal úžasné veci. Ak chcete žiť v minulosti a radovať sa už len z princípu toho, že nejaký Mass Effect vyšiel, prosím, ja už však nemám 15 rokov, nároky na kvalitnú hru narástli (nehovoriac o príbehu a práci s postavami) a z Andromedy bohužiaľ cítim extrémnu zbabranosť a premrhaný potenciál.

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

 

Avšak… na pokračovanie sa už veľmi teším a verím, že na druhýkrát to vývojári zvládnu oveľa lepšie. Toto však nie je jedna z 10 epizód 6 sériového seriálu, kedy si poviete, že jedno zakopnutie nevadí a nabudúce to bude lepšie. Na návrat Mass Effectu som čakal 5 rokov a bojím sa, že ten ďalší nepríde práve o dva roky, pričom som sklamaný z herných aspektov, ktoré boli pre sériu vždy kľúčové. Rozhodne vás však nechcem odhovárať od kúpy (napríklad tu). Ja som si hru užil, keďže som v nej strávil 60 hodín a väčšinu toho času som likvidoval všetko, čo mi stálo v ceste (a že to bolo návykové a nesmierne zábavné). Povinnosť pre fanúšikov trilógie, ktorí sa pri pozornom počúvaní a spĺňaní vedľajších úloh dočkajú pár žmurknutí na pôvodnú trilógiu (odporúčam pozbierať všetky fragmenty spomienok Aleca Rydera) a vhodný štart pre nezasvätených. Horšie to totiž už nebude a vzhľadom na to, že Mass Effect bude mať vždy čo ponúknuť a v tomto prípade je až extrémne veľký priestor na zlepšenie, môžeme sa tešíť na pokračovanie. Ako som však vravel, je tu až príliš veľa negatív a ja sa odmietam zmieriť s podpriemernými hernými aspektami, odfláknutými hernými mechanizmami a urýchleným vydaním hry v prospech predajov (nakoniec sa im to vráti, ale infestori budú na pár mesiacov ticho). 6,5/10

PS: Multiplayer veľmi hodnotiť nemôžem. Keď som sa po 60 hodinách expenia, craftovania čo najlepšieho gearu, hľadania zbraní a levelovania v singleplayeri ocitol s nulovými štatistikami, po hodine som to musel vypnúť. Učiť sa hrať s extrémne slabými zbraňami a schopnosťami po desiatkách hodín so šťatistikami na maxime je extrémne demotivujúce. 

 

Otrasné animácie od Rumunov, nudný príbeh a postavy, množstvo bugov, no neuveriteľne zábavná hrateľnosť. To je Mass Effect: Andromeda (Recenzia)

 

Zobraziť galériu 21 galeria