Ako by ste zhodnotili slalom žien s odstupom času?

– Bol to celkom dobrý adrenalín. Je to hra, ktorá sa pre nás neskončila šťastne. Napriek tomu píšeme krásny príbeh. Bolo v ňom veľa emócií, momentálne prevláda frustrácia. Taký je športový život. Nikto z nás si to neprial, ale musíme to zobrať ako realitu.

Vnímali ste pred pretekmi zvýšené napätie?

– Tlak som vnímal. Ten je však pred každými pretekmi Svetového pohára. Išlo sa o medailu, vtedy je to čosi iné. Nič iné ako medaila sa nepočíta. Zaznamená sa v histórii a hovorí sa vždy len o medailistoch. Je to tak, ako to je. Musíme to tak brať a na nič sa nevyhovárať.

Môže tento slalom pokaziť sezónu?

– Myslím si, že nie. Veronika bola tretia, ale dostala špicara v druhom kole. Peťa bola štvrtá a mohla získať medailu. No ona má budúcnosť pred sebou a podľa mňa veľmi dobrú. Podmienky pre pretekárov v alpskom lyžovaní sa budú zlepšovať.

Naozaj si to myslíte? Je vôbec možné aj vzhľadom na to, ako vám hádže asociácia polená pod nohy, vychovať druhú Zuzulovú alebo Vlhovú?

– Áno je, ale je pravdou, že vo vzťahu s našou asociáciou sa nič nezmenilo. Tu nejde o peniaze, ako to mnohí otáčajú. Poviem vám teraz najnovší prípad. Ak ľudia, ktorí potvrdia týždeň pred Svetovým pohárom, že Majstrovstvá Slovenska pôjdu do Čiech, tak to je gól do vlastnej siete. Toto si nikto z nás zase nezaslúžil. To nikto na svete nespraví vlastným pretekárom. Nemci či Švajčiari mali svoje majstrovstvá v St. Moritzi. Oni nám to dali do Čiech. Už z toho dôvodu títo ľudia nemajú čo hľadať vo funkciách, ktoré zastávajú. A na tom stále trvám.

Vy ste nielen Veronikin otec, ale aj tréner. Ako to zvládala?

– Videl som ju na štarte. Bola odhodlaná bojovať. Chytila však špicara. Je to hra. Keby nebola Veronika hráčka, nebola by tam, kde je a musí taktiež v takomto prípade počítať aj s prehrou. Za to, ako šla, jej naozaj nemám čo vyčítať. Ak by tam pribrzdila a prišla do cieľa štvrtá alebo piata so stratou, tak by ma to mrzelo viac. Mnohokrát nám vyčítali prehnané sebavedomie, ale keď pretekár nemá motiváciu vyhrať, tak načo ide na preteky?

Čo ste v momente, keď Veronika vypadla, cítili vy?

– Ľútosť, pretože som videl som, ako sa tvrdo pripravovala na preteky, ako štartovala obe kolá. Ozaj chcela zabojovať a nielen ísť tak, že to nejako zídem.

Aké boli vaše prvé slová, keď ste sa s ňou stretli v cieli?

– Žiadne. Pohladkal som ju. Keď sa jej počas kariéry nedarilo, tak som nikdy nepoužil hanlivé slová, ale vždy som jej to zrátal, keď bolo dobre.

Autor: Zo St. Moritzu Jozef Šatara