New York/Bratislava 31. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Salvatore Di Nolfi/Keystone via AP)

Ciele udržateľného rozvoja

Jednou z najdôležitejších úloh OSN, na ktoré sa chce sústreďovať aj novozvolený generálny tajomník António Guterres, je presadzovanie celosvetového rozvojového programu pre najbližšie roky, známeho ako Ciele udržateľného rozvoja.

Na snímke nový generálny tajomník OSN António GuterresNa snímke nový generálny tajomník OSN António Guterres

Ambiciózny plán pozostávajúci zo 169 špecifických cieľov rozdelených do 17 okruhov prijali v septembri 2015 svetoví štátnici na úvod 70. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Nový súbor opatrení, ktoré majú zlepšiť životné podmienky pre ľudí v rôznych častiach sveta, sa vzťahuje na roky 2015-2030, pričom nadväzuje na tzv. Miléniové rozvojové ciele z predchádzajúceho obdobia.

Medzi vytýčenými úlohami nechýba vykorenenie extrémnej chudoby, ale aj boj proti nerovnosti a nespravodlivosti, zabezpečenie všeobecne dostupného kvalitného vzdelania či dosiahnutie hospodárskeho rastu.

Všetkých 17 okruhov, do ktorých sú ciele rozčlenené, OSN v stručnom zhrnutí definuje ako “žiadna chudoba; žiadny hlad; kvalita zdravia a života; kvalitné vzdelanie; rodová rovnosť; čistá voda a hygiena; dostupná a čistá energia; dôstojná práca a ekonomický rast; priemysel, inovácie a infraštruktúra; zníženie nerovností; udržateľné mestá a komunity; zodpovedná spotreba a výroba; ochrana klímy; život pod vodou; život na pevnine; mier, spravodlivosť a silné inštitúcie; partnerstvá za ciele”.

Podľa oficiálnej internetovej stránky venovanej tomuto programu predstavoval práve končiaci rok 2016 “nebývalú príležitosť spojiť krajiny a občanov sveta, aby sa vydali na novú cestu k zlepšeniu života ľudí všade”. Išlo pritom o záverečné obdobie úradovania generálneho tajomníka Pan Ki-muna, ktorého po desiatich rokoch vo funkcii v januári vystrieda bývalý portugalský premiér António Guterres. Ten po svojom zvolení povedal, že sa bude zameriavať na tri strategické oblasti, kde je potrebná zmena: budovanie a udržiavanie mieru, dosiahnutie udržateľného rozvoja a reformu vnútorného fungovania OSN.

Kladenie dôrazu na plnenie Cieľov udržateľného rozvoja prisľúbil pri septembrovom preberaní funkcie i terajší predseda Valného zhromaždenia OSN, fidžijský veľvyslanec Peter Thomson.

Európska únia v novembri takisto deklarovala “strategický prístup k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja v Európe a na celom svete”, pričom si stanovila viacero politických priorít. Podľa údajov Európskej komisie sa hlavné prvky nového strategického prístupu dajú rozdeliť do troch oblastí, definovaných ako “ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť, dosiahnutie nového Európskeho konsenzu o rozvoji a smerovanie k obnovenému partnerstvu s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020″.

Zrejme najvýznamnejším úspechom pri plnení vytýčených rozvojových cieľov bolo v uplynulých mesiacoch uvedenie do platnosti novej celosvetovej dohody o boji proti klimatickým zmenám, ktorá vznikla vlani na osobitnej konferencii v Paríži.

Takzvaná parížska klimatická dohoda nadobudla účinnosť 4. novembra, teda necelý rok od svojho vzniku, a to na základe splnenia podmienky ratifikácie 55 krajinami, ktoré sa spoločne podieľajú najmenej 55 percentami na celosvetových emisiách plynov spôsobujúcich otepľovanie atmosféry. K dosiahnutiu stanovenej hranice prispelo i zavŕšenie ratifikačného procesu v EÚ októbrovým hlasovaním v Európskom parlamente.

Parížsku dohodu doteraz ratifikovalo už najmenej 120 z celkove 194 signatárov. Konkrétne kroky v rámci plnenia obsiahnutých záväzkov boli predmetom konferencie, ktorá sa konala v novembri v marockom Marrákeši. Štyridsaťsedem krajín, ktoré sú najviac ohrozené meniacimi sa klimatickými podmienkami, tam prisľúbilo úplný prechod na obnoviteľné zdroje energie v čo najkratšom možnom čase.

Hlavným cieľom historickej dohody z Paríža je udržať nárast globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ako aj “pokračovať v úsilí”, aby tento nárast zostal pod 1,5 stupňa Celzia. Mala tak byť dosiahnutá tzv. uhlíková neutralita, čo znamená, že do atmosféry sa dostane len toľko škodlivých emisií, koľko ekosystém Zeme dokáže zachytiť.