Bratislava 29. novembra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR- Milan Kapusta)

Opozícia pochybuje, že nový zákon o ochrane osobných údajov pomôže ľuďom. Viacerí poslanci sa zhodujú, že zákon netreba a stačí nariadenie z Bruselu. Niektorí kritizujú, že by sa malo zakazovať deťom do 16 rokov chodiť na internet
Ilustračné foto

Zákon o ochrane osobných údajov pripravil Úrad na ochranu osobných údajov pod vedením Sone Pőtheovej a upravuje proces ochrany. Má zjednotiť úpravu pre činnosti spadajúce aj nespadajúce pod právo Európskej únie, čo má byť benefitom pre prevádzkovateľov aj dotknuté osoby a bežných ľudí, ktorých osobné údaje sú predmetom spracúvania. Upravujú sa i niektoré oblasti spracúvania osobných údajov pre potreby národnej legislatívy, napríklad ochrana spracúvania rodného čísla alebo zamestnaneckých osobných údajov.
Zákon sa vzťahuje na všetky fyzické osoby na území SR. Bežní občania by mali podľa úradu pocítiť posilnenie svojich práv, zlepšenie prístupu a možnosti kontroly nad svojimi osobnými údajmi. Návrh predpokladá aj vznik nových práv, napríklad práva na prenosnosť osobných údajov od jedného prevádzkovateľa inému, ak je to technicky možné a sú splnené ďalšie podmienky. Pre bežného človeka, ako dotknutú osobu, by mal byť zákon v tomto ohľade benefitom, zdôrazňuje predkladateľ.
Prevádzkovatelia, ktorí ochranu osobných údajov doteraz nezanedbávali, by nemali mať problémy ani v zmysle novej legislatívy, konštatuje úrad. Je potrebné, aby si svoje spracovateľské operácie zosúladili s novými právnymi predpismi. Podľa úradu tu pritom je predpoklad vzniku možných nákladov, ktorý je však priamo úmerný tomu, ako sa ochrane osobných údajov u konkrétneho prevádzkovateľa venovala pozornosť doteraz.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) nesúhlasí, že zákon netreba. Bez neho podľa nej nemožno niektoré časti nariadenia vykonať. Obhajuje aj vekovú hranicu (16 rokov), dokedy majú rodičia dávať súhlas so spracovaním osobných údajov dieťaťa. Odmieta reči, že by sa deťom do 16 rokov zakazoval internet.
Jana Kiššová z SaS si myslí, že zákon nikomu reálne nepomôže. Poukázala aj na 1000 pripomienok, ktoré k nemu prišli. “Vyše 200 bolo zásadných,” upozornila s tým, že ani odborníci nerozumejú, prečo má byť prijatý takýto zákon, keď už je nariadenie.
Podľa Petra Štarchoňa zo Sme rodina môže zákon vytvoriť likvidačné prostredie. Nazdáva sa, že zákon sa bude porušovať. Kritizuje aj spomínanú vekovú hranicu 16 rokov. Pripomenul, že od 15 rokov majú deti občiansky preukaz. Pýta sa, či by teda tento preukaz do 16 rokov dieťaťa nemal nosiť jeho rodič.
Štarchoň však súhlasí, že samotné nariadenie má zmysel. Je ale podľa neho rozdiel, ako k nemu budeme pristupovať. Nie je zástancom toho, aby sme sa “hrali na to, že sme pápežskejší ako pápež”.
“Je to ťažký zákon,” uvedomuje si Žitňanská, podľa ktorej je ale potrebný. “Pre niektoré časti uplatňovania nariadenia treba prijať vykonávací zákon, bez neho je uplatňovanie nariadenia nemožné,” poznamenala.
Odmieta reči o tom, že predkladatelia zákona vnímajú deti mladšie ako 16 rokov ako mentálne nekompletné, a že sa zakazuje deťom byť na internete. “Nikomu nezakazujeme ísť na internet. Zákon hovorí len o tom, že na spracovanie údajov dieťaťa do 16 rokov musí dať písomný súhlas rodič,” zdôraznila ministerka.
Poukázala, že spôsobilosť na právne úkony je štandardne viazaná na plnoletosť, teda na vek 18 rokov. A spracovanie osobných údajov je podľa jej slov právny úkon. Preto nevidí problém v navrhnutej vekovej hranici. Je však za diskusiu o tom, či by nemala byť táto hranica nižšia. Nateraz sa však zvolila vrchná hranica, ktorú umožňuje európsky priestor. Ako rodič oceňuje, že súhlas so spracovaním osobných údajov bude musieť dať zákonný zástupca dieťaťa.
Edita Pfundtner víta zákon o ochrane osobných údajov,hoci možno nie je najlepší
Zákon o ochrane osobných údajov možno nie je najlepší, ale je dobré, ak rodičia budú musieť odobriť spracovanie osobných údajov svojich detí do ich 16 rokov. Myslí si to poslankyňa Mosta-Híd Edita Pfundtner.
Zdôrazňuje, že zákon ani jeho predkladatelia nijako nespochybňujú mentálnu výbavu detí. “Nikto nespochybňuje mentálne schopnosti a výbavu našich detí. Ale možno v tom veku ešte nemajú dosť kritické myslenie,” povedala v parlamente. Potreba rodičovského súhlasu môže byť podľa nej prospešná. Rodičia tak môžu mať aj lepší prehľad o tom, čo ich deti dávajú na web.
Reagovala na kritiku časti opozície, ktorej sa nepozdáva veková hranica 16 rokov pre potrebu rodičovského súhlasu so spracovaním osobných údajov dieťaťa. Členské štáty si môžu zvoliť vek od 13 do 16 rokov.
Opozícia kritizovala aj vysoké pokuty, ktoré má zákon priniesť. Poslankyni sa tiež na prvý pohľad zdali vysoké, ale poukazuje, že podľa zákona Úrad na ochranu osobných údajov nemusí také vysoké pokuty podnikateľom dávať. “Nie je pravda, že úrad bude musieť trestať podnikateľov hlava-nehlava s najvyššími pokutami,” poznamenala Pfundtner.