Bratislava 13. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
 
Štátny tajomník rezortu obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd) pravidelne v pondelok publikuje na sociálnej sieti “Mapu týždňa”, kde upozorňuje na rôzne záležitosti v medzinárodných vzťahoch, pričom však jeho príspevky majú vo väčšine prípadov jasný rusofóbny charakter. Nie je tomu inak ani tento raz, keď Ondrejcsák pripomína, že od ozbrojeného konfliktu v Gruzínsku a údajnej ruskej okupácie časti územia ubehlo už 10 rokov.

Na snímke štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák

Druhý muž Ministerstva obrany SR uviedol, že tento týždeň uplynulo desať rokov od krátkej, ale intenzívnej vojny na Južnom Kaukaze. “Začiatkom augusta 2008 sme boli svedkami regulárnej, medzištátnej vojny medzi Gruzínskom a Ruskom. Odvtedy Rusko vojensky okupuje, politicky a ekonomicky kontroluje približne 20 percent gruzínskeho územia.”
Dodáva, že vtedy si mnohí mysleli, že to je menej dôležitá geografická periféria Európy a jednorazová záležitosť, ktorá sa nikdy nezopakuje (t.j. vojenský útok Ruska voči susednému štátu). Hoci Gruzínci nás varovali, že to je viac ako len agresia Ruska voči malému Gruzínsku: je to systémová zmena ruskej politiky (nie len) v postsovietskom priestore. Použitie vojenskej sily voči susedom a okupácia územia sa stali realitou. “Vojna v roku 2008 bola teda akýmsi nepochopeným precedensom,” uviedol.
“Minimálne od 2014 (Krym, Donbas) vieme, že to bol začiatok nového kurzu ruskej bezpečnostnej politiky a zároveň úsvit novej strategickej reality v postsovietskom priestore ale aj v Európe.”
Vojna podľa Ondrejcsáka prebiehala tak, že ruské ozbrojené sily úplne obsadili územie Južného Osetska a Abcházska a následne prekročili ich administratívne hranice na oboch frontoch– v strede krajiny obsadili mesto Gori (tam sa mimochodom narodil Stalin) a preťali spojenie východ-západ Gruzínska, na západe Gruzínska zablokovali prístavy v Čiernom mori, obsadili mesto Poti. Tieto územie po prímerí opustili. Popri tom uskutočnili letecké útoky aj na hlavné mesto Tbilisi, ako aj na ďalšie ciele.
“Dodnes sú obsadené aj Abcházsko, aj Južné Osetsko, celkom pätina gruzínskeho teritória. Formálne nedošlo k anexii – to je dôležitý rozdiel v porovnaní s Krymom – ale k vyhláseniu „nezávislosti“ týchto bábkových režimov. Túto „nezávislosť“ drvivá väčšina medzinárodnej komunity neuznáva – s výnimkou samotného Ruska, a štátov ako Venezuela, Nikaragua, Nauru a prednedávnom aj sýrsky režim Assáda.”
Rusko podľa neho v oboch prípadoch kontroluje kompletne všetky sféry bezpečnosti, samozrejme o samostatnej zahraničnej politike nie je možné ani teoreticky hovoriť, ďalej Rusi kontrolujú úplne aj hospodárstvo, ale aj vnútorné politické procesy. “Čiže nezávislosť neexistuje, celé je to len pro forma. V oboch entitách sú dislokované silné ruské vojenské sily.”
“Unikátnym javom navyše je takzvaná „postupná okupácia“ – realizovaná doslova po niekoľkých metroch, napríklad posunie sa plot o 10 metrov. Ale deje sa to priebežne a okupované územie neustále rastie, hoci len o niekoľko metrov.”
Uviedol tiež, že na okupačnej hranici sa nachádza aj pozorovateľská misia Európskej únie (EUMM), ktorá monitoruje situáciu a dokumentuje aktivity oboch strán, vrátane postupného posunutia „hraníc“ Ruskom (ktoré sú veľmi dobre zdokumentované, videl som to na vlastné oči). Plot mimochodom často rozdeľuje dediny na dve časti, alebo oddeľuje dedinu od cintorína a spôsobuje tým neskutočné ľudské utrpenie a poníženie.
“Rusko postupne udeľuje ruské občianstvo obyvateľom okupovaných oblastí, najmä v prípade Južného Osetska. Tento región sa v značnej miere čelí demografickému úpadku, v porovnaní s predvojnovým stavom tam žije už len zlomok populácie. Na gruzínskej strane administratívnej hranice sú utečenecké tábory pre gruzínske obyvateľstvo okupovaných území, pokračoval Róbert Ondrejcsák.
Na záver zdôraznil, že Slovensko plne uznáva teritoriálnu integritu Gruzínska, vrátane suverenity nad okupovanými územiami.”
 

Príspevok Ondrejcsák pripomenul, že ubehlo desať rokov od vojny na Južnom Kaukaze a “ruskej okupácie časti Gruzínska”. Má to byť zlom v ruskej zahraničnej politike zobrazený najskôr Hlavné správy.