Bratislava 1. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Marián Peiger)

Národná rada SR v tomto volebnom období neschválili ani Bezpečnostnú stratégiu SR, ani Obrannú stratégiu SR. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí i štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd) sa vo svojich stanoviská pre agentúru SITA zhodujú, že Bezpečnostná stratégia SR je pre slovenskú zahraničnú politiku kľúčovým dokumentom

Na snímke Róbert Ondrejcsák

Proti jej schváleniu v parlamente je však vládna Slovenská národná strana (SNS), ktorej v texte dokumentu prekáža zmienka o anexii Krymu Ruskou federáciou. Dokument bol naposledy aktualizovaný v roku 2005, rezort diplomacie i Ondrejcsák to vidia ako problém.

Spoločne s Bezpečnostnou stratégiou SR mal parlament schváliť aj Obrannú stratégiu SR, tú malo v gescii ministerstvo obrany, ktoré vedie nominant SNS. „Politická dohoda bola, že stratégie schváli vláda ale do Národnej rady SR nepôjdu, je to nad rámec toho, čo od nás partneri požadujú,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková. Štátny tajomník Ondrejcsák si ale myslí, že to je problém, pretože aj v minulosti stratégie prechádzali parlamentom a podľa neho je dôležité, aby mali demokratickú legitimitu. Pripomenul, že aj v rokoch 2001 a 2005 ich odobrili poslanci NR SR naprieč politickým spektrom.

„Je to veľmi dôležité aj pre vnútornú komunikáciu smerom k obyvateľstvu, pretože ide o demonštráciu zahraničnopolitického konsenzu, takže strategické dokumenty je potrebné schvaľovať v parlamente,“ vysvetlil a poukázal aj na vnímanie Slovenska v zahraničí. Podľa Ondrejcsáka majú „nielen naši spojenci otvorené oči a určite vnímajú, že to nie je štandardná situácia“.

„Bezpečnostná stratégia SR je jedným z hlavných dokumentov, ktoré definujú pohľad krajiny na medzinárodnú situáciu a bezpečnostné prostredie, v ktorom sa nachádza,” píše sa v stanovisku ministerstva zahraničia. Aj podľa štátneho tajomníka Onrejcsáka ide o základný dokument, ktorý definuje smerovanie krajiny.

„Je to vrchol pyramídy, z bezpečnostnej stratégie sa budujú všetky ostatné dokumenty, politiky a princípy. Napríklad aj modernizácia ozbrojených síl či naše pôsobenie v EÚ a NATO, vychádza z nej aj Obranná stratégia SR,“ vysvetlil. To, že bol dokument naposledy aktualizovaný v roku 2005 je podľa Ondrejcsáka problém, pretože bezpečnostná situácia vo svete sa odvtedy radikálne zmenila.

„Nereflektuje anexiu Krymského polostrova a vôbec nie tú revanšistickú zahraničnú politiku. Toto je asi najzávažnejšia zmena v bezpečnostnom prostredí. Tá druhá závažná zmena je, že Blízky východ ako existoval v roku 2005, už jednoducho neexistuje. Preto bolo potrebné vypracovať novú stratégiu,“ zdôraznil. Aj rezort diplomacie si myslí, že stratégiu treba aktualizovať, „takýto dokument by mal byť pravidelne aktualizovaný, aby odrážal aktuálny vývoj“.

Bezpečnostnú a obrannú stratégiu SR odobrila vláda jednohlasne ešte na jeseň 2017. Odvtedy o nich Národná rada SR nerokovala, pretože svoje výhrady predložila predovšetkým SNS. Podľa národniarov musí mať Slovensko dobré vzťahy aj na východ, aj na západ. Bezpečnostná stratégia SR je verejný dokument v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Nahradiť má bezpečnostnú stratégiu schválenú 27. septembra 2005.

Nový dokument reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti, a teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom dokumentu je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie založenej na širokej politickej zhode. Obranná stratégia SR je dokument o obrane štátu, jej predloženie do parlamentu ustanovuje zákon o obrane. V stratégii z roku 2005 sa pozornosť upriamuje na naplnenie záväzkov voči NATO a EÚ.

Sme pod neustálym tlakom
Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ
Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

PODPORUJEM nezávislé spravodajstvo

Zdroj