Moskva 25. októbra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
 
Návšteva Boltona v Moskve zahájila studenú vojnu. Priniesol oficiálne odstúpenie USA od zmluvy INF (Intermediate range nuclear forces), teda od zmluvy o kontrole a obmedzení nukleárnych zbraní stredného a krátkeho doletu. Džin bol vypustený z fľaše, kam sa ho podarilo roku 1987 zavrieť

Na snímke bezpečnostný poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa John Bolton

V týchto dňoch bol v Moskve americký poradca pre bezpečnosť John Bolton. Oficiálne tam v utorok oznámil, že USA jednostranne odstupujú od zmluvy INF z roku 1987, ktorá obmedzuje vývoj, výrobu a rozmiestnenie rakiet stredného a krátkeho doletu.
Jedným zo zámienok odstúpenia od  INF je tvrdenie, že zaväzuje len dve strany, USA a Rusko, kým iné krajiny, ako napríklad Čína, môže takéto zbrane nerušene vyvíjať a vyrábať. INF bol ale vytvorený najmä na riešenie situácie v Európe , kde by presýtenie zbraňami stredného a krátkeho doletu mohlo spôsobiť katastrofu. Čína je strategicky v inom položení a jej zbrane stredného doletu neohrozujú ani USA a v podstate ani Rusko.
Druhá zámienka je americké tvrdenie, že Rusko zmluvu porušuje. Toto nie je podložené žiadnymi konkrétnymi argumentami a údajmi, odkazuje zas len na niekoľko všeobecných politických vyhlásení politikov USA. Tento argument vyvracia uvedomenie si faktu, že v roku 1987 sa zmluva vzťahovala na ZSSR a región jeho vplyvu, teda najmä na Východnú až strednú Európu (vrátane Československa , NDR, Poľska …). Dnes toto teritórium už dávno nespadá pod mocenský vplyv Moskvy, takže hrozba, že by Moskva mohla nejako meniť mocenskú rovnováhu nejakou výrobou a umiestňovaním rakiet v tomto regióne je proste bezpredmetná. A rakety stredného dosahu niekde pri Volge sú naozaj menej dôležité.
Pre väčšinu ľudí sa zdá zmluva o nejakých raketách, ešte k tomu “len” stredného dosahu, druhoradá záležitosť. Je to klasický omyl predstavy, že nebezpečné sú tie veľké zbrane. Ale tu platí iná logika – čím je zbraní viac, tým je väčšie nebezpečenstvo ich aj náhodného použitia. Nukleárne zbrane stredného a krátkeho dosahu spadajú pod nižšie velenie, ako tie balistické, takže zas je väčšia možnosť, že nejaký generálsky štáb pochybí. Pritom tieto zbrane sú určite rovnako silné a silnejšie, ako známe hrozivé prípady z Hirošimy. Takých zbraní chcú USA do Európy namontovať  tisíce, čo samozrejme spôsobí, že sa staneme cieľom pre tisíce rovnakých zbraní zvonka.
Už je pomenej aktívnych pamätníkov či znalcov obdobia 80-tych rokov, keď rozmiestňovanie takýchto rakiet stredného dosahu, hlavne na území západného Nemecka, tam spôsobilo vlnu odporu a naozaj veľkých masových protivojnových demonštrácií. Tu je ale výrazný rozdiel oproti  minulosti – dnes zrejme nik už na ulice kvôli zbraniam nepôjde. Okrem toho, dnes sa mienia nové rakety stredného dosahu umiestňovať nie na Západe, nie v Nemecku,  ale v nových regiónoch NATO, teda vo Východnej Európe, aj u nás. Dnes je na nás, aby sme proti politike USA vyšli do ulíc – ale predstava, že to naši ľudia naozaj spravia, vyznieva len ako zlý vtip.
Zrušenie INF je teda nevyhnutný krok, aby NATO mohlo umiestňovať tento druh nukleárnych zbraní vo východnej Európe, v Baltických krajinách, v Ukrajine, Poľsku, na Slovensku.  Je to ďalší krok v procese  zatláčania a obkľučovania Ruska. Ale toto obkľučovanie prirodzene nie je samo o sebe konečný cieľ. Možno povedať, že strategické plány NATO počítajú s konfliktom odohrávajúcim sa vo Východnej Európe. Tento pás od Baltiku po Čierne more by mal byť dejiskom, kde by prebiehala konfrontácia, ale Západ a USA by zostali relatívne nedotknutí a navyše by sa zbavili  tej dnešnej neriešiteľnej finančnej slučky, ktorú má Washington na krku.
Toto je scenár, ktorému globálni hráči veria a ktorý úplne jasne presadzujú. Nie je samozrejme jediný možný ale je to určite jedna z ich plánovaných predstav, ako to môže prebehnúť v budúcich rokoch.
Západná Európa je ale aj v tomto scenári na tom horšie, ako Amerika, takže aj z jej strany počuť prejavy znepokojenia, u niektorých aj úprimné prekvapenie až zdesenie. Odstúpenie Američanov od zmluvy INF povedie k ďalšiemu rozporu medzi Amerikou a (Západnou) Európou. Toto jednostranné odstúpenie Američanov od ťažko vydobytého mierového status quo otvára oči aj mnohým proamerickým fanatikom.
Pri téme rakiet stredného dosahu sa spomínajú aj zmluvy SALT – teda zmluvy o strategických nukleárnych zbraniach. Hrozí, že keď tým zmluvám v najbližších rokoch  vyprší platnosť, tak nebudú predlžené, čím sa bezpečnosť sveta ešte viac zhorší. Trocha hlbšie zamyslenie ale dáva predpoveď, že obmedzenie výroby strategických zbraní Američania nezrušia – tie zmluvy chránia hlavne ich, takže tie nechajú v platnosti. Vypovedajú len zmluvy o zbraniach krátkeho a stredného dolettu,  lebo tie chránia  Európanov a Rusko pred raketami rozmiestnenými vo východnej Európe, ktoré majú potenciál útočiť na európsku časť Ruska.
Nedávno sa spomínalo 80. výročie Mníchovskej dohody, kde Západ proste bez zaváhania zradil záruky bezpečnosti, ktoré dal Československu a súhlasil so situáciou, ktorá jednoznačne musela viesť ku vojne. Bol to historický zlom. Tieto dni sa bohužiaľ môžu ukázať ako rovnako historické, pretože USA práve rovnako zradilo záujmy Európanov a dalo podnet ku situácii, ktorá rovnako nevyhnutne povedie ku konfliktu. Je celkom možné, že toto je náš Mníchov.
Peter Vanád
 
Príspevok Oficiálny prechod do studenej vojny – v týchto dňoch došlo k historickým udalostiam, ktoré ohrozujú práve nás na Slovensku zobrazený najskôr Hlavné správy.