Od Adventu do Troch kráľov

Najkrajšie sviatky roka sú plné podmaňujúcich symbolov a posolstiev. Sviatky pokoja a lásky každoročne zavítajú do našich domovov. Väčšina z nás ich dnes spája s kresťanskou tradíciou a biblickým posolstvom. Naši pohanskí predkovia však v týchto dňoch oslavovali zimný slnovrat. Kresťanstvo na území Slovenska prebralo mnohé pohanské obrady a naplnilo ich novým posolstvom. Kresťania sa na slávenie Vianoc a narodenie Ježiša Krista pripravujú vlastne mesiac vopred. V Advente postupne počas štyroch nedieľ zapaľujú sviečky symbolizujúce očakávaný príchod Jezuliatka. Z pohanských zvyklostí ostalo ozdobovanie príbytkov, ale aj nakupovanie vianočných darčekov. Neodmysliteľnou súčasťou predvianočných zvyklostí a zaujímavým dňom je 13. december – sviatok Lucie, ktorý patrí k tzv. stridžím dňom. Ľudia veria, že v tento deň treba byť opatrný, pretože strigy môžete stretnúť naozaj. K stridžím dňom patrí aj 30. november a 4. december. Na Ondreja sa veštilo z olova, na svätú Barboru zas vymetalo husacím krídlom z domov zlo. Rodiny sa na slávenie najkrajších sviatkov pripravovali svedomito. Upratovali, vyrábali ozdoby a hľadali najkrajší stromček. V chalúpkach bolo málo miesta, nuž ho zavesili na hradu nad hlavami. Ozdobili ho ináč ako dnes: voňali oriešky i jabĺčka, šušťali slamené ozdôbky. Pod stromčekom nechýbal betlehem s posolstvom Božieho narodenia.

■ NA POLNOČNÚ

Štedrý večer sprevádza množstvo symbolov. Jedným z najtradičnejších je ozdobený stromček. Jeho kronika má prvú stránku popísanú nemeckými protestantmi. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza totiž z roku 1507 z Alsaska. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, o dva roky neskôr vo Viedni a potom postupne v Paríži,  Londýne a v roku 1833 v Ríme. Pôvod takéhoto stromčeka však nie je ani biblický, ani kresťanský. Siaha až k rímskym oslavám slnovratu. Na našom území sa tradícia zdobiť vianočný stromček najprv udomácnila v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začala prenikať na vidiek. Dovtedy si ľudia v izbách vešali rôzne slamené predmety a zelené vetvičky. Prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme presne. V ľudových obradoch však symbolizovala zeleň zrod nového života a stromy sa tešili veľkej úcte... Zapálená sviečka je svetlom, ktoré pomáha nájsť cestu, oblátka symbolizuje spoločný pokrm, med, orechy a jabĺčka zabezpečia zdravie. Cesnak a cibuľa ochránia pred každým zlom, šupinky z ryby prinesú do rodiny peniaze a šťastie. Dnes sa pod obrus ukladá peňaženka (alebo aspoň bankovka), aby nebola núdza. V iných domácnostiach omotajú stôl mašľou, aby rodina držala pokope. Na Štedrý deň sa nesmie nič požičiavať, aby neprišla bieda. Zvláštne je aj stolovanie, nemal by chýbať párny počet tanierov a miesto pre pocestného. Aj jablká mali v minulosti symbolický charakter. Po večeri rozkrojil otec rodiny jabĺčko, ak bolo zdravé, rodinu čakal pokojný rok. Každý pri stole z neho dostal kúsok, aby vždy našiel bezpečnú cestu domov. Inde si viac všímali symbol, ktorý prekrojením jabĺčka vznikol. Ak sa objavil krížik, znamenal chorobu, ak hviezda, zdravie. Slobodné dievčatá mohli vyjsť počas večere von a stretnúť toho pravého. Po celodennom pôste – skončil sa východom prvej hviezdy – zasadla rodina k stolu. Postupne sa naň dostali všetky dopestované plody. Jedlá, ktoré sa v jednotlivých regiónoch Slovenska podávajú dnes, sa líšia podľa tradícií. Kapustnica, pečená ryba, med, oblátky, zemiakový šalát, koláče, ovocie či opekance – pupáky... Medovým krížikom ozdobili čelá malých aj veľkých, ba dokonca i zvierat. V minulosti muselo zostať jedlo aj pre koledníkov. Po Štedrej večeri sa rodina usadila k vianočnému stromčeku a začali sa deliť darčeky. Potom sa rodina pobrala na polnočnú svätú omšu...

■ TICHÁ NOC...

Najväčším sviatkom Vianoc je pre kresťanov 25. december – narodil sa Kristus. Na prvý a druhý vianočný sviatok chodia rodiny vinšovať a navštevujú svojich blízkych. Na Štefana – 26. decembra, chodili v minulosti po dedinách pastieri – betlehemci. Ozývali sa zvončeky aj koledy. Najznámejšou vianočnou piesňou, pri ktorej tónoch nás v okamihu premkne sviatočný pocit, je určite Tichá noc. Už nie taký známy je fakt, že jej text pochádza z rakúskeho mestečka Lungau. Tu ho v roku 1816 zložil duchovný Joseph Mohr, ktorý o dva roky neskôr pôsobil v Oberndorfe pri Salzburgu. Na Vianoce, presne 24. decembra 1818, požiadal organistu Grubera, aby k jeho básni skomponoval melódiu. Vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod, pretože tamojší organ mal – poruchu. Premiéra piesne Stille Nacht – Tichá noc – v malej kaplnke oberndorfského kostola mala úspech. Kaplnka dodnes nesie jej meno a text tejto najznámejšej vianočnej piesne preložili postupne do tristo jazykov sveta!  Pripomeňme si jej slovenskú podobu: „Tichá noc, svätá noc! / Všetko spí, všetko sní, / sám len svätý bdie dôverný pár, / stráži Dieťatko, nebeský dar. / Sladký Ježiško spí, sní, / nebeský ticho spí, sní. / Tichá noc, svätá noc! / anjeli zleteli, / najprv pastierom podali zvesť, / ktorá svetom dnes dáva sa niesť: / Kristus, Spasiteľ je tu, / Tešiteľ sveta je tu! / Tichá noc, svätá noc! / Nežná tvár, lásky žiar / božsky rozsieva v jasličkách tam: / bije záchranná hodina nám / v tvojom zrodení, Boh, Syn, / Ježiško, Láska, Boh, Syn!“                                                                                          

■ ČAS KOLIED

Slovenské koledy sú zrkadlom časti kultúrnej histórie nášho územia. Hoci v nich nachádzame aj špecificky slovenské piesne, veľká časť z nich logicky úzko súvisí s vianočnými piesňami susedných národov. Proces sústredenej kristianizácie slovenských kolied zapríčinil výrazný ústup starších vývinových vrstiev repertoáru spájajúceho ho s koledami ostatných Slovanov. Vznikajú a rozvíjajú sa pastorálne koledy. Koledy sú cenným prameňom poznania spolužitia ľudovej, poloľudovej a umelej piesne. Toto je jedna z najtradičnejších: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, / vzkvitol nám z ruže kvietok, radujme sa. / Z života čistého, z rodu kráľovského / nám Pán narodil sa. / Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa, / na svet nám je poslaný, radujme sa. / Z života čistého, z rodu kráľovského / Kristus Pán narodil sa...“

Sviatky sa chýlia ku koncu Silvestrom a vítaním Nového roka. Ako na Nový rok, tak po celý rok. Mali by sme teda dávať pozor na to, čomu sa v tento deň venujeme – nehádať sa, deti musia poslúchať a gazdiné vystríhať sa lenivosti. Posledným sviatkom charakterizujúcim vianočné obdobie a záver zimného novoročného obdobia je 6. január – sviatok Troch kráľov. Počas neho nosia ľudia vodu do kostolov i chrámov a posvätenú si ju odnášajú domov. V minulosti sa svätila aj soľ, ktorú gazdovia pridávali dobytku do krmiva. Trojkráľové sväteniny sa používali na ochranu ľudí a zvierat pred zlými silami a chorobami. Do polnoci sa museli zjesť všetky zvyšky novoročných jedál. Ak by sa nimi šetrilo, čakala by domácnosť bieda. Nebieďme teda...          

Betlehemci z Hriňovej.

                                                                                            

ZDROJ >>

Komentujte :)