Peking/Washington 4. apríla 2018 (HSP/Global Times/Foto:TASR/AP-Alex Brandon)
 
Čínsky portál Global Times publikuje informácie o napätí v obchodných vzťahoch Číny a USA.

Na snímke americký prezident Donald Trump (vľavo) a jeho čínsky partner Si Ťin-pching

Americký prezident Donald Trump podpísal memorandum u uvalení colných sadzieb na čínske výrobky až do výšky 60 miliárd dolárov. Memorandum obmedzí fúzie a akvizície čínskych spoločností v USA. Jeho krok tým vyvolal silné reakcie na globálnych finančných trhoch.
Trumpova administratíva zaujala tvrdý postoj voči Číne a obvinila ju z obchodného deficitu.
USA a Čína sú  dôležitými vzájomnými obchodnými partnermi. Podľa správy Národného výboru pre americko-čínske vzťahy, ktorá bola vydaná v apríli, zamestnávajú čínske spoločnosti viac ako 140 000 Američanov.
Podstatou obojstranných hospodárskych vzťahov by mal byť vzájomný prospech. Preto je dôležité pochopiť princíp obchodného deficitu.
Obchodný deficit USA má svoju vlastnú vnútornú logiku. USA majú voči svetu obchodný deficit od roku 1976. Hlavným dôvodom je ekonomická štruktúra, ktorá je poháňaná domácim dopytom. Inými slovami, suma celkového dopytu prevažuje nad sumou celkovej ponuky.
Za posledných 20 rokov boli USA krajinou s vysokou spotrebou a nízkymi úsporami, čo vytvorilo medzeru, ktorú nemôžu domáce americké spoločnosti naplniť, čím vznikla obchodná nerovnováha, spôsobená aktívnym dopytom po dovezenom tovare.
Obchodný deficit je nevyhnutný trest, ktorý musia USA znášať výmenou za pozíciu amerického dolára ako globálnej rezervnej meny. Stať sa rezervnou menou priniesol USA obrovský bonus. Zakaždým, keď príde k hospodárskej kríze, majú USA silu, aby dostali svoj dolár späť do USA a tým uvoľnili svoj tlak. Dopyt z iných krajín zase nevyhnutne zvýši hodnotu meny.
Čína je súčasťou globálneho hodnotového reťazca, ktorý je ovládaný západným svetom a ktorý vedie k obchodnému prebytku. Táto disbalancia pramení z rôznych ekonomických štruktúr obidvoch krajín, kde sa americké spoločnosti snažia zachovať si svoje relatívne výhody.
Americké spoločnosti, ktoré svoju výrobu presťahovali do Číny, využívajú jej lacnú pracovnú silu, flexibilné environmentálne predpisy, neustále zlepšovanie dodávateľského reťazca a logistickú infraštruktúru. „Viac ako 50 percent obchodného deficitu vytvárajú výrobky značky USA“, uviedla Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojových zariadení a elektroniky.
USA majú voči zvyšku sveta ročný obchodný deficit vo výške 800 miliárd dolárov. Zacielenie iba na Čínu tento problém nevyrieši. Naopak, vážne ublíži americkým spotrebiteľom a spoločnostiam.
Zavedenie ďalších ciel na čínske výrobky bude mať rovnaký účinok ako zvyšovanie daní. Podľa dokumentu Národného úradu pre ekonomický výskum, americký dovoz priemyselného tovaru z Číny znížil americký cenový index priemyselných výrobkov v rokoch 2000-2006 o 7,6 percenta v dôsledku vstupu Číny do WTO. Spotrebitelia, najmä tí v stredných a nízkopríjmových domácnostiach z toho profitovali najviac.
Vyššie ceny surovín ovplyvnia hlavné priemyselné odvetvia USA, ako sú výroba nápojov a automobilov. Vyššie ceny ocele ovplyvnia aj výrobu a prepravu bridlicovej ropy a plynu, keďže zdroje, použité na výstavbu potrubí sú odkázané na dovážanú oceľ.
Domáce odvetvia, ktoré sú chránené vysokými clami budú mať nedostatok konkurencie. Na kontrolu nákladov na suroviny budú musieť USA hľadať kvalitných a lacných dodávateľov na medzinárodnom trhu, alebo prilákať viac zahraničných investícií na vývoj vlastnej výrobnej technológie.
Obmedzenia obchodu povedú tiež k vyšším finančným nákladom pre USA. Krajiny, ktoré majú voči USA obchodný prebytok, budú musieť zniesť zhodnotenie meny a rastúcu úrokovú mieru, alebo investovať svoje americké doláre späť do USA, aby si zachovali svoju hodnotu.
Najväčšiu časť amerického dlhu vlastní Čína a jej priame investície presiahli 100 miliárd dolárov, čo vytvorilo 200 000 pracovných miest.
Americká vláda má na starosti oveľa dôležitejšie veci, ako bojovať s inými krajinami v prípade vysoko znečisťujúcich odvetví s nízkou pridanou hodnotou. Bolo by najlepšie, aby sa zamerala na pomoc a udržiavanie amerických spoločností a na ich povzbudzovanie, aby sa obchodné prebytky vracali do USA v podobe investícií.
Spolupráca, pri ktorej vyhrávajú obidve strany prinesie viac príležitostí pre vzájomné hospodárske a ekonomické vzťahy. Čína je tu so svojou postupujúcou reformou a s jej ekonomickou transformáciou a modernizáciou, zatiaľ čo USA zažívajú stabilné oživenie. V súčasnosti je dôležitá väčšia komunikácia a spolupráca. Existuje päť spôsobov, ako môžu USA a Čína spoločne spolupracovať.
Po prvé, urýchliť rokovania o bilaterálnej investičnej zmluve. Po druhé, rozšíriť používanie juanu na americkom trhu. Po tretie, podporiť bilaterálnu spoluprácu v oblasti infraštruktúry. Po štvrté, zaviesť väčšie otvorenie trhu v oboch smeroch. Po piate, rozšíriť bilaterálnu spoluprácu na štátnej úrovni ako aj na úrovni samosprávnych celkov.
Rozvoj čínsko-amerických hospodárskych a obchodných vzťahov by mal byť v novej ére vzájomnej spolupráce založený na vzájomnom rešpekte a spolupráci. Obe krajiny potrebujú viac ako súťaž, predovšetkým spoluprácu. Zdravé a stabilné obojstranné vzťahy prinesú prospech obidvom národom.
Portál Ria prináša informácie o tom, ako Čína vyzvala všetkých členov Svetovej obchodnej organizácie WTO spojiť sa do boja proti protekcionizmu USA. Američanmi publikovaný zoznam navrhovaných opatrení predstavuje úmyselné a vážne porušenie základných zásad, ktorými sa riadi WTO. Čína rozhodne odmieta protekcionizmus USA. Americké kroky poškodili základy WTO a ohrozili celý obchodný systém. Čína si vyhradzuje prijať zrkadlové a recipročné kroky, ak Američania svoj postup nezmenia.
Američania publikovali zoznam 1300 čínskych tovarov, voči ktorým môžu Američania zaviesť ochranné clá na základe amerických tvrdení, že Číňania porušujú duševné práva vlastníctva týkajúce sa amerických výrobkov. USA sa snažia znížiť obchodný deficit, ktorý majú vo vzťahoch k Číne, podľa amerických tvrdení na základe amerických krokov Čína stratí ročne približne 50 miliárd USD.
Číňania však odmietajú americký nátlak a sú pripravení k zrkadlovým odpovediam voči Washingtonu. Číňania obvinili USA z ignorovania záujmov obchodu a spotrebiteľov. Koncom marca 2018 americký prezident Donald Trump podpísal dokument “O boji proti hospodárskej agresii Číny”,ktorý umožňuje Američanom zaviesť obmedzenia na tovar vyrobený v Číne. Podľa Američanov bude táto americká iniciatíva stáť Peking približne 60 miliárd USD.
Číňania uviedli, že nechcú obchodnú vojnu s USA, no tejto vojny sa neobávajú a majú veľa možností ako chrániť vlastné čínske záujmy, ktoré určite nepotešia Američanov.
 
Príspevok Obchodná vojna medzi gigantmi Čínou a USA je komplikovaný proces. USA tlačia, ale Čína sa rozhodla vzdorovať zobrazený najskôr Hlavné správy.