Ottawa 19. júna 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Pablo Martinez Monsivais)
 
Veľvyslancovi Slovenskej republiky v Ottawe Andrejovi Drobovi sa končí funkčné obdobie a na jeho pozíciu prichádza Vít Koziak – doterajší riaditeľ odboru zahraničnej politiky prezidentskej kancelárie. Na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR oboznámil poslancov so situáciou v krajine, v ktorej bude pôsobiť, a tiež so svojou predstavou, ako chce reprezentovať Slovensko.

Na snímke americký prezident Donald Trump s kanadským premiérom Justinom Trudeauom

„Základný rámec našich vzťahov s Kanadou sa určite odvíja od nášho členstva v NATO a tiež členstva v EÚ, cez to nás Kanada ako krajina vníma. Naše vzťahy s Kanadou nepatria medzi nosné zahraničné agendy SR, ale rozhodne nie sú zanedbateľné, práve z pohľadu celkovej geopolitickej neistoty v transatlantickom priestore. Preto je dôležité budovať aj s Kanadou pevné spojenecké vzťahy,“ začal svoje vystúpenie V. Koziak.
Koziak vyzdvihol nedávne schválenie vyslania slovenského práporu do Lotyšska, ktorý tam bude pod kanadským velením, a zdôraznil význam strategického partnerstva medzi EÚ a Kanadou, ktoré bolo podpísané práve počas nášho predsedníctva v EÚ v roku 2016.
„Rovnako ide aj o komplexnú hospodársku a ekonomickú dohodu medzi Kanadou a EÚ,“ chválil Koziak zmluvu známu pod skratkou CETA, „ktorá z pohľadu Slovenska, z pohľadu slovenskej vlády, z pohľadu analýz ministerstva hospodárstva bude mať pozitívne dopady na slovenské hospodárstvo a na obchod medzi Kanadou a Slovenskom. Určite nečakajme nejaké obrovské čísla, podobne ako v prípade USA, 70 – 80 % nášho vývozu do Kanady predstavuje automobilový priemysel, čiže to sú zahraničné firmy, ktoré majú pobočky u nás. Ale napriek tomu, dá sa očakávať pozitívny efekt, a tiež aj na zamestnanosť na Slovensku, aj na rast HDP.“
Znie to zaujímavo. V dôsledku zmluvy CETA sa u nás možno zvýši dovoz a spotreba kanadského javorového sirupu, ktorého sa dnes u nás spotrebuje na hlavu podstatne menej, než v Kanade, čo by sa malo urýchlene napraviť. A naopak, Kanada bude môcť u nás ťažiť zlato, urán a iné suroviny konečne bez obštrukcií zo strany neznášanlivých miestnych komunít. A v neposlednom rade to bude príležitosť aj pre firmy z USA, ktoré cez svoje kanadské pobočky budú môcť tiež prispieť k rastu zamestnanosti a najmä HDP na Slovensku. Skrátka, všestranne výhodná spolupráca…
„Dlhoročným spojivom medzi Slovenskom a Kanadou je naša krajanská menšina,“ uviedol Koziak. „Podľa posledného sčítania obyvateľov Kanady je tu asi 72 tisíc Kanaďanov, ktorí sa hlásia k slovenskému pôvodu. Samozrejme, počet ľudí, ktorí ovládajú slovenčinu je oveľa menší, ale je to jedna z najpodstatnejších krajanských diaspor, ktoré máme. Je to výsledok viacerých imigračných vĺn, ktoré prebiehali od 19. storočia postupne až do súčasnosti. Táto menšina sa čím ďalej, tým menej združuje v krajanských spolkoch, ktorých sú desiatky po celej Kanade, pretože tie spolky slúžili na to, aby sa komunite darilo lepšie prežiť mimo domoviny, kým dnes veľká časť z tých ľudí sú Slováci, ktorí tam emigrovali až v 90. rokoch a neskôr. Slovenská komunita v Kanade určite predstavuje potenciál na to, aby s ňou veľvyslanectvo spolupracovalo aj v záujme slovensko-kanadskej spolupráce. Kanada je krajina veľmi otvorená imigrácii, ale riadenej imigrácii: konkrétne si vyberajú ľudí, ktorí sú vzdelaní, ktorí prispievajú k rozvoju kanadského hospodárstva a prosperite krajiny. Kanada v tomto smere svoju politiku nemení.“
Toto môže byť zaujímavá inšpirácia aj pre Európu. Kanada si vyberá ľudí, ktorých chce. Prečo to tak s imigrantmi nerobia aj krajiny EÚ, napríklad Taliansko, Francúzsko, Británia, Nemecko, Švédsko? A čo keby si aj Slovensko začalo vyberať, ktorých ľudí, ale napríklad aj ktoré firmy či mimovládky chce k sebe pustiť, lebo budú pre krajinu prospešné, a ktoré nie?
„Pokiaľ ide o geopolitické záležitosti, môžem povedať názor, že čím viac sa komplikujú vzťahy medzi USA a európskymi spojencami, tým viac Kanada cíti potrebu viac spolupracovať s EÚ,“ popísal Koziak geopolitickú orientáciu Kanady. „Keď sa pozriete na pozície, ktoré Kanada zastáva, tak napríklad v otázke Iránu súčasná vláda premiéra Trudeaua podporuje podobnú pozíciu ako EÚ, čiže má snahu udržať s Iránom dohodu, ktorá existuje – ktorá síce nie je ideálna, ale považuje za dôležité udržať ju. Výrazná blízkosť názorov je aj v podpore bezbariérového voľného obchodu, to je vlastne aj výsledkom komplexnej hospodárskej a ekonomickej dohody CETA.“
„Videli ste možno aj výsledky posledného samitu G7, ktorý, dá sa povedať, že sa v posledný deň zmenil na samit G6. Aj keď je pravda, že pán prezident Trump vopred avizoval, že tam bude kratšie, ale v každom prípade v médiách silne zazneli nepríjemné slovné výmeny medzi prezidentom USA a ďalšími členmi G7. Čiže Kanada, o čo komplikovanejšie vzťahy má so Spojenými štátmi, tým viac hľadá silného partnera v Európskej únii. Tie vzťahy sú komplikované v rámci NAFTA (Severoamerická dohoda o voľnom obchode), problémy sú v obchodných vzťahoch od zvyšovania taríf na dovoz dreva, až po zavádzanie bariér zo strany USA na dovoz kanadských lietadiel a podobne,“ naznačil Koziak ťažkosti Kanady s nevypočitateľným americkým partnerom.
Následne nový veľvyslanec odpovedal na otázky poslancov. Na otázku, čo urobiť pre to, aby sa tak radikálne neznižoval počet ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej menšine, odpovedal: „Agenda starostlivosti o krajanov je veľmi veľkou časťou práce ambasády, aj vzhľadom na to, že teritórium Kanady je rozsiahle a naša komunita je roztrúsená po celom území. Väčšina z nich, samozrejme, žije v provincii Ontario, čiže v Toronte a tak podobne, ale čím ďalej, tým viac hlavne mladých ľudí sa sťahuje na západ Kanady, do Alberty, do Edmontonu, Calgary, Vancouveru, Britskej Kolumbie, kde je dosť pracovných príležitostí. Môj predchodca, pán veľvyslanec Droba skutočne venoval agende podpory krajanov veľkú pozornosť, zapájal ich do kultúrnych podujatí, prezentácií, aktívne za nimi vycestovával do regiónov, atď. S veľkou odozvou sa stretávali takzvané konzulárne dni, ktoré organizovala ambasáda. Sú to pravidelné výjazdy do ďalších provincií mimo Ottawy, hlavne na západ Kanady. Vzhľadom na to, že cestovanie po Kanade je aj pre samotných Kanaďanov časovo a finančne náročné, preto veľvyslanec s konzulom absolvujú cesty v provinciách, poskytujú konzulárne služby na mieste, aby nenútili našich krajanov, ktorí si potrebujú obnoviť dokumenty, matričnú agendu, registráciu narodení a podobne, cestovať osobne do Ottawy. A samozrejme, oporou sú honorárne konzuláty, tie sú v Kanade zatiaľ štyri, ale je cieľom ich počet zvyšovať. Momentálne je to Vancouver, Calgary, Totonto a Montreal, ale v pláne je otvoriť honorárny konzulát v Edmontone a v ďalších mestách.“
Zaujímavou zhodou okolností je, že v rovnakom čase, keď Vít Koziak prichádza na post veľvyslanca v Kanade, prichádza na pozíciu veľvyslanca v USA Ivan Korčok. A práve títo dvaja páni mali tvoriť sprievod prezidenta Kisku počas jeho záhadného stretnutia 20. septembra 2017 s vplyvným americkým finančníkom Georgeom Sorosom (okrem nich tam údajne mali byť prítomní ešte Kiskov poradca a bývalý šéf jeho volebnej kampane, v minulosti hovorca a poradca premiérky Ivety Radičovej Rado Baťo, odborná radkyňa prezidenta Vladimíra Ledecká, riaditeľ odboru protokolu prezidentskej kancelárie Tomáš Ferko, obchodný radca Veľvyslanectva Slovenskej republiky v USA Peter Petian, fotograf prezidentskej kancelárie Marián Garaj a možno aj hovorca a riaditeľ komunikačného oddelenia Kancelárie prezidenta Roman Krpelan).
Ivan Lehotský
 
Príspevok O čo zložitejšie vzťahy má Kanada s USA, tým viac hľadá partnera v EÚ zobrazený najskôr Hlavné správy.