Rím 12. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/Paolo Giandotti/Italian Presidency/AP)

Taliansko má po piatich dňoch od rezignácie premiéra Mattea Renziho novú vládu

Doterajší minister zahraničných vecí Paolo Gentiloni prezentoval dnes sťaby premiér v Ríme zloženie celkove 66. povojnovej vlády Talianska, ktorá bude mať 19 ministrov vrátane jedenástich členov niekdajšieho Renziho kabinetu.

Členovia nového vládneho kabinetu dezignovaného talianskeho premiéra Paola Gentiloniho pózujú s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom po zložení prísahy v Prezidentskom paláci Quirinale v Ríme Členovia nového vládneho kabinetu dezignovaného talianskeho premiéra Paola
Gentiloniho pózujú s talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom po zložení prísahy v Prezidentskom paláci Quirinale v Ríme

Všetci zložili dnes večer v talianskej metropole ústavou predpísanú prísahu a v utorok ich čaká parlamentné hlasovanie o dôvere. Ministerstvo zahraničných vecí povedie doterajší šéf rezortu vnútra Angelino Alfano (46), predseda koaličnej strany Nový pravý stred (NCD). Novým ministrom vnútra bude nominant Demokratickej strany (PD) Marco Minniti (60).

Ministrom hospodárstva a financií zostáva Pier Carlo Padoan (66), ktorý patril aj medzi favoritov na post premiéra. Rezort spravodlivosti bude naďalej riadiť Andrea Orlando a rezort obrany Roberta Pinottiová. Členmi talianskej vlády zostávajú aj minister priemyslu Carlo Calenda a minister pôdohospodárstva Maurizio Martina, či šéfovia rezortov životného prostredia, dopravy a kultúry, Gianluca Galletti, Graziano Delrio a Dario Franceschini.

Novou ministerkou pre vzťahy s parlamentom bude skúsená sociálna demokratka Anna Finocchiarová (60).

Doterajšia ministerka pre reformy Maria Elena Boschiová (35), vnímaná ako iniciátorka reformy ústavy odmietnutej v plebiscite osudnom pre Mattea Renziho, zostane v kabinete ako štátna tajomníčka v úrade vlády.

Taliansky prezident Sergio Mattarella poveril Gentiloniho zostavením novej vlády v nedeľu po tom, ako sa minulý týždeň vzdal funkcie premiéra Matteo Renzi, pretože voliči v referende 4. decembra odmietli jeho vládou navrhovanú reformu ústavy.

Opozičné strany požadujú predčasné parlamentné voľby.  Hlava štátu by však privítala, aby parlament najskôr schválil reformu volebnej legislatívy a zladil pravidlá pre voľby do Poslaneckej snemovne, respektíve Senátu.