Marxista Eduard Chmelár sa už vidí ako budúci zjednocovateľ ľudí. Vari najiniciatívnejším občanom v SR je Eduard Chmelár. Aspoň sa to tak zdá podľa frekvencie jeho výstupov na  verejnosti a verejných diskurzov. Vyštudovaný žurnalista a historik sa vyjadruje k všetkým spoločensky horúcim témam. V roku 1991 mu udelila Nadácia Slovak Garden cenu za štúdiu o publicistickej tvorbe Andreja Hlinku. Ako asi svetoobčan pochopil otca národa, keď v roku 2007 protestoval pred parlamentom proti návrhu zákona z dielne SNS, ktorý oceňoval zásluhy Hlinku o slovenský národ a Slovenskú republiku?

Nebolo to prvý raz, čo sa  Chmelár zaujato a bez rešpektu k národným dejinným udalostiam vyjadroval na verejnosti. V televíznej diskusnej relácii k otázkam národnostných menšín vyčítal Slovákom, že Komárnu vnucujú súsošie nejakých Cyrila a Metoda. Najnovšie sa vyjadril aj k pôsobeniu Matice slovenskej. Na svojom FB konštatoval, že Matici sa po jej vzniku v roku 1863 podarilo „skĺbiť to najlepšie zo slovenského ducha a zjednotiť spoločnosť,“ v čom spočíval jej „priam epochálny zmysel“, ale  v súčasnosti „spoločnosť skôr rozdeľuje“ a „vo vyspelom a fungujúcom štáte by takúto úlohu mohol zohrávať prezident republiky…“.

NIČ LEN KAMPAŇ

Chmelár si na úkor Matice robí svoju prezidentskú kampaň, čo je zjavné z jeho ďalších úvah. Tvrdí, že potreba zjednotenia slovenskej spoločnosti je stále aktuálna, „že dnes nepotrebujeme nové politické strany, ale paltformu, na ktorej by sme sa mohli všetci stretnúť a dohodnúť na spoločných cieľoch. Matica takou platformou rozhodne nie je, lebo je ideologicky príliš vychýlená a niektoré časti spoločnosti jednoducho nerešpektuje“. Otázka však znie, koho rešpektuje Chmelár? Za koho hovorí?

Svoju víziu uverejnil na stránke noveslovo.sk v roku 2008. V článku Byť dnes svetoobčanom vyjadruje názor, že „svetoobčiansky ideál je založený na novej vízii globálnej spravodlivosti a novej štruktúre moci, ktorá je základom skutočnej jednoty ľudstva. Veriť v možnosť a nevyhnutnosť takejto globálne rozloženej moci znamená schopnosť poznania a odstraňovania predsudkov, v schopnosť rešpektu, dohody a spolupráce medzi ľuďmi, národmi a civilizáciami“. To si podľa autora vyžaduje „dôsledné mravné i koncepčné odtrhnutie sa od sveta minulosti“.

Nuž, Chmelárov koncept svetoobčianstva nie je nič iné, len Komunistický manifest Marxa a Engelsa v novom šate. Tam sa dá dočítať: „Komunistická revolúcia je najradikálnejším rozchodom s tradičnými vlastníckymi vzťahmi; nečudo, že v priebehu jej rozvoja sa najradikálnejšie účtuje s tradičnými ideami.“

VLASTENCOV NEPOTREBUJE

A prezidentský kandidát Chmelár aj koná. Je koordinátorom Iniciatívy za občiansku ústavu, predsedom Združenia svetoobčanov a členom ďalších mimovládnych organizácií. Využíva súčasnú chaotickú situáciu v spoločnosti a verejnosti sľubuje, že on ako prezident  bude jej  zjednocujúcim činiteľom.

Predseda Matice slovenskej Marián Gešper mu odkázal: „Bohužiaľ, svojím vyhlásením k sto päťdesiatemu piatemu výročiu založenia Matice slovenskej Eduard Chmelár dokázal, že vôbec nepozná mnohovrstvovú kultúrnu a umeleckú činnosť Matice slovenskej a jej profesionálnych útvarov i štyristodeväťdesiat miestnych odborov MS, tridsaťtri divadelných kolektívov, dvestoštyridsaťdva folklórnych matičných skupín a celkové nasadenie Matice na poli podchytenia slovenskej mládeže vlastenectvom a národnou ideou. Je to o to prekvapujúcejšie, že Chmelár paradoxne vystupuje ako kandidát na prezidenta Slovenskej republiky, pre ktorej vznik sa zaslúžilo množstvo matičných aktivistov a členov nielen v 19. storočí, ale aj v 20. storočí. V zásade Chmelár v časti prijal polopravdy a výmysly bulvárnych médií, čo je pre matičiarov urážajúce.“ Ešte horšie, Chmelár nepotrebuje vlastencov, ale svetoobčanov.

Eva ZELENAYOVÁ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK