Washington 19. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Mary Altaffer)

Hystéria v tábore prívržencov Hillary Clintonovej dosiahla nový vrchol. Prívrženci Clintonovej nielenže na uliciach emotívne žiadajú predstaviteľov Zboru voliteľov, aby nezvolili za prezidenta Donalda Trumpa, bezmocnosť sa prejavuje v čoraz škandalóznejších a trápnejších výkrikoch na stránkach popredných amerických médií, ku ktorým patrí aj New York Times.

Ilustračné foto: Dievčatá telefonujú pred autobusom s pútačom na prvú priamu debatu prezidentských kandidátov Hillary Clintonovej a Donalda TrumpaIlustračné foto: Dievčatá telefonujú pred autobusom s pútačom na prvú priamu debatu prezidentských kandidátov Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa

V New York Times vyšiel dňa 17. 12. 2016 článok Nicholasa Kristofa s názvom “Donald Trump: The Russian Poodle” (Donald Trump, ruský pudlík), ktorý naozaj obsahuje neskutočné myšlienky a výrokové perly.

V tomto článku americký žurnalista Nicholas Kristof tvrdí, že už na zvolení Rexa Tillersona vidieť, ako sa stáva nová administratíva Donalda Trumpa proruskou. Kristof potom ako mantru opakuje známu pesničku o tom, že ruskí hackeri výdatne pomohli Donaldovi Trumpovi zvíťaziť v zápase o prezidentské kreslo, tým, že nabúrali servre Demokratickej strany a umožnili tak zverejniť citlivé informácie, ktoré viedli ku Clintonovej prehre.

Samozrejme, že americký žurnalista Nicholas Kristof žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam neposkytuje. Kristofove tvrdenia nie sú relevantné dôkazy, napriek tomu, že proclintonovské americké elity, úzko späté s neoconmi a jastrabmi, si od roku 1989 zvykli na to, že svet ich tvrdenia automaticky považoval za axiómy. Éra americkej dominancie sa však nenávratne skončila, čo ešte stále však nedokážu mnohí mediálni presstitúti pochopiť a akceptovať. V slušnej spoločnosti býva zvykom predložiť aj dôkazy a nielen hysterické tvrdenia.

So sentimentom sa potom americký novinár vracia k pohnutému obdobiu americkej histórie, kedy v roku 1972 americký prezident Richard Nixon pohorel v známej afére Watergate, ktorá znamenala Nixonov koniec.

Podľa Nicholasa Kristofa je momentálny škandál súvisiaci s americkými prezidentskými voľbami ešte väčší, ako známa aféra Watergate. Aj odchádzajúci prezident USA Babrack Obama potvrdil, že “Agenti Kremľa, organizovaní osobne Vladimírom Putinom (pretože bez Putina sa v ruskej zahraničnej a domácej politike samozrejme podľa niektorých amerických politikov nič neudeje) bolestivo zasiahli USA na citlivom miestie a umožnili Trumpovi zvíťaziť v prezidentských voľbách”.

“Bez zverejnenia citlivých a tajných elektronických informácií, ukradnutých zo serverov Demokratickej strany ruskými hackermi, by k víťazstvu Donalda Trumpa určite neprišlo,” tvrdí americký žurnalista Nicholas Kristof a odvoláva sa pritom na informácie z CIA, ktoré takisto nie sú potvrdené dôkazmi. CIA totiž doslovne len tvrdí, že “s vysokou pravdepodobnosťou” k víťazstvu Donalda Trumpa pomohla práve ukradnutá elektronická pošta demokratov a Hillary Clintonovej.

Podľa Nicholasa Kristofa sú Richard Nixon i Donald Trump pohanou a škvrnou americkej demokracie. Nixon sa snažil zakryť pravdu a ututlať škandál, Trump sa postavil na obranu Ruska a odvrhol skutočnosť, že Rusko zasiahlo do amerických volieb.

Nešťastné kvílenie amerického žurnalistu doslovne cítiť z jeho slov: “Nikdy som si nemyslel, že sa stanem svedkom sporu medzi americkou tajnou službou a krvavým cudzím diktátorom, v ktorom sa náš americký prezident postaví na stranu diktátora”.

Nicholas Kristof tvrdí, že ruský útok znamená tvrdú ranu pre americký systém. “Nedá sa dokázať, že Trump a Putin sa spolu dohodli, aby sfalšovali výsledky volieb. No ak má CIA pravdu a Rusko zasiahlo do voľby prezidenta, tak Donald Trump nebude len bábkou v Putinových rukách, ale sa stane doslovne jeho pudlíkom,” bije na poplach americký žurnalista.

Nešťastný pudlík (mimochodom sympatický, verný a bystrý druh psa) máta v hlavách západných novinárov ako symbol lokajstva už dlhšiu dobu, napríklad vo Veľkej Británii svojho času (vojna proti Iraku) označovali britského premiéra Tonyho Blaira ako pudlíka Georga Busha.

“Dospeli sme do štádia, kedy ruský pudlík Donald Trump kraľuje vo vlastnom kráľovstve a plní štátne pozície USA priateľmi Moskvy, čím ich fakticky vyznamenáva za útok na suverenitu USA” zúfa si americký žurnalista po voľbe Rexa Tillersona do funkcie Štátneho sekretára USA. (Rex Tillerson je nositeľom ruského vyznamenania (Rád priateľstva), ktoré mu odovzdal priamo prezident RF Vladimír Putin a tým sa stal pre Nicholasa Kristofa neprijateľnou osobou, ktorá nemá právo zastávať popredné funkcie v americkej politike)

Potom sa Nicholas Kristof venuje osobe Mike Flynna, ktorý bol účastníkom pozvanej večere a sedel dokonca v blízkosti Vladimíra Putina. Paula Manaforta Nicholas Kristof podozrieva z prijatia 12 miliónov dolárov zo strany “proruskej skupiny” na Ukrajine. Kritike amerického novinára sa vyhol iba generál námornej pechoty “Mad Dog Mattis”, ktorý sa stane hlavou Pentagonu, celkovo však Nicholas Kristof vyjadruje silný nesúhlas s Trumpovými kandidátmi, Trumpov kabinet označuje za “proputinovský kabinet”.

“Je to o to hroznejšie, pretože putinovské Rusko vraždí novinárov, vykonáva vojnové zločiny na Ukrajine a v Sýrii, pričom ohrozuje nielen Európu, ale celý svet. Tu už ide o čistotu a existenciu americkej demokracie a o to, či našu krajinu bude viesť prezident alebo pudlík,” zakončuje melodramaticky Nicholas Kristof svoj článok v New York Times.

V poslednej dobe je celkom fajn čítať New York Times a sledovať čoraz častejšie prejavy hystérie a defétizmu, ktoré tento americký prestížny denník v čoraz širšej miere podsúva svojim čitateľom.