New York 23. februára 2018 (HSP/napalete.sk/Foto:TASR/AP-Shiho Fukada/New York City Municipal Archives, WPA Federal Writers’ Project, Jack Rosenzwieg

Slávna Sinatrova skladba asi najlepšie vystihuje atmosféru najväčšieho amerického mesta: vyžaruje z neho rovnaká pohoda ako z melódie „Frankie boya“. A to aj napriek tomu, že ide o osemmiliónové mravenisko, rozkladajúce sa na ploche 1 215 štvorcových kilometrov, hemžiace sa v spleti mrakodrapov, ktoré charakterizuje hektika preplnených ulíc a rýchly životný štýl. Je to čosi, čo ma fascinuje a preto sa tam vždy rád vraciam.
Na snímke pohľad na mesto New York

Kozmopolitný kotol
New York je nielen najľudnatejšou, ale aj ekonomicky najvýznamnejšou metropolou Spojených štátov amerických. Zároveň je centrom svetového obchodu, finančníctva a viacerých medzinárodných organizácií.
Určuje svetovú módu, je liahňou rôznych umeleckých žánrov a štýlov. Na Broadwayi sa napríklad narodil muzikál, v Bronxe zasa dnes taký populárny hip-hop. New York je rajom pre kultúrychtivých návštevníkov, ktorým ponúka nespočetné množstvo múzeí, galérií, divadiel či koncertných sál a klubov. A ak by ste sa rozhodli dobre a výhodne nakupovať, vybrali ste si na to jedno z najlepších miest na svete.
New York vlastne nie je typickým americkým mestom – je v pravom zmysle slova kozmopolitným „kotlom“ so zmesou rás a kultúr, metropolou zmixovanou prevažne z prisťahovalcov.
Na rozdiel od súčasnej riadenej vlny imigrácie do Európy je etnické zloženie tunajších priťahovalcov oveľa pestrejšie, všetci musia dodržiavať tunajšie zákony a rýchlo sa integrujú do spoločnosti. Systém neumožňuje, aby jeden žil na úkor druhého. Podmienky prežitia sú tvrdé: každý sa musí postarať sám o seba a uživiť sa svojou prácou.
Na tvárach Newyorčanov sa tak neprehliadnuteľne zračí rozhodnosť – toto dynamické mesto priťahuje ako magnet cieľavedomých ľudí z celej planéty, ktorí sem prišli väčšinou za úspechom a kariérou (dnes tu podľa odhadov žije aj okolo stotisíc Slovákov). Kto chce žiť rušným životom, cíti sa v New Yorku ako ryba vo vode. Desaťtisíce ľudí v uliciach vo dne i v noci, dvadsaťštyrihodinová prevádzka obchodov, služieb a zábavných podnikov a nákazlivo optimistická atmosféra metropoly je fascinujúca. Známa fráza, že New York nikdy nespí, je pravdivá.
Domov mrakodrapu
Územie dnešného veľkomesta, situovaného na strategickom mieste, ústí rieky Hudson do Atlantického oceána, obývalo kedysi iba pár stoviek ľudí. Prvú osadu tu v roku 1614 založili Holanďania a nazvali ju Nový Amsterdam. O dvanásť rokov neskôr kúpil obchodník Peter Minuit ostrov Manhattan (dnes centrum mesta) od Indiánov za tovar v hodnote 60 florinov (asi 24 dolárov), čo sa dodnes žartovne označuje za najvýhodnejší obchod s nehnuteľnosťami minulého tisícročia.
V roku 1664 ostrov dobyli Briti a vtedy ešte mestečko s 1 500 obyvateľmi premenovali na Nový York. Do prijatia Deklarácie nezávislosti stúpol počet obyvateľov New Yorku na 23 000 a na konci 18. storočia to bolo už 60 000. V roku 1880 tu vďaka masívnemu prisťahovalectvu bývalo už vyše milióna ľudí.
Sprvoti za začal osídľovať a urbanizovať dolný Manhattan, kde sa vtedy postavilo aj veľa drevených stavieb. V osemdesiatych rokoch 19. storočia vrcholila na Manhattane prvá vlna urbanizácie, ktorej desiatky rokov predtým predchádzalo vymedzenie jednotnej mriežky pre nezastavanú plochu ostrova so 155 východo-západnými ulicami a dvanástimi širokými severo-južnými avenue.
Takýto systém umožnil neobyčajný stavebný boom. Metropola rýchlo rástla čoskoro bol celý ostrov zastavaný. Druhá vlna urbanizácie už vtlačila New Yorku podobu, akú poznáme dnes. Naplno sa rozbehla v dvadsiatych rokoch 20. storočia, keď sa v meste začali asanovať pôvodné nižšie budovy a na ich mieste stavať prvé mrakodrapy.
Potrebu stavať do výšky spôsobil extrémny rast cien pozemkov a zámer čo najlepšie využiť zastavanú plochu.
Úplne prvé mrakodrapy sa zrodili v Chicagu, no ich najväčší rozmach nastal práve na newyorskom Manhattane. Mesto sa tak po čase stalo skutočným domovom mrakodrapu. Výsledkom bol hustnúci „les“ v tej dobe nepredstaviteľne vysokých budov. Samozrejme, že za snahou stavať čo najvyššie stála aj obyčajná ľudská pýcha a rivalita medzi bohatými investormi. Išlo o veľkoleposť. Tá sa však nie vždy oplácala, pretože viaceré priestory v stovkách budov doteraz ešte nikdy neboli využité.
V roku 1932 dokončili v New Yorku 102-poschodový Empire State Building, ktorý so svojimi 381 metrami vyvolával úžas. Nasledujúcich 36 rokov bol najvyššou budovou na zemeguli. Po páde vyše 400-metrových dvojičiek Svetového obchodného centra v roku 2001 bol na pár rokov opäť najvyššou stavbou v meste. Je na neuverenie, že ho postavili iba za 14 mesiacov.
Na snímke z roku 1936 sa muž pozerá na rieku Hudson z mosta Georgea Washingtona v New Yorku
Nenahraditeľné metro
Keď kráčate hlbokými kaňonmi neworských ulíc lemovaných mrakodrapmi, od neustáleho pozerania sa smerom k vrcholom obytných veží vás čoskoro rozbolí krk. Mimochodom, práve podľa vyvrátenej hlavy a pohľadu upretého smerom do výšav sa dá ľahko rozpoznať, že ste turista. Newyorčania totiž vždy hľadia priamo pred seba… Orientácia v spleti kolmo sa križujúcich ulíc a avenue je vďaka ich pragmatickému číslovaniu rýchla a jednoduchá: ľahko sa dostanete tam, kam potrebujete. Nenahraditeľným dopravným prostriedkom je metro, ktoré funguje už od roku 1904 a denne prepraví milióny cestujúcich.
Na rozdiel od zvyšku amerických miest totiž v New Yorku neprevažuje automobilová, ale verejná doprava. Veľká časť obyvateľov nevlastní auto, pretože by ho v husto zastavanej aglomerácii jednoducho nemali kde zaparkovať a automobily by úplne zapchali ulice. Navyše, metro je rýchlejšie. Je osobité tým, že jazdí tesne pod povrchom vozovky a z veľkej časti kopíruje ulice mesta.
Newyorské metro rozhodne nepatrí medzi najkrajšie na svete.
Jeho vozne sú síce čisté a moderné, no špina, zápach a spustnutosť tunelov a staníc, ktoré vyzerajú, akoby od začiatku minulého storočia neprešli jedinou rekonštrukciou, ostro kontrastujú s atraktívnosťou a luxusom ulíc. Je to ukážka amerického prístupu k tomu, čo nie je ziskové – do metra sa preto zbytočne neinvestuje.
Lesk a bieda veľkomesta
Mesto tisícich tvárí – to je atribút, ktorý New York asi najlepšie vystihuje. Keď si na začiatku dňa doprajete raňajky v niektorej z „rýchlych“ reštaurácií, pri stoloch s výhľadom do ulice človek počas niekoľkých minút uvidíte v tvárach okoloidúcich doslova celý svet. Sú uponáhľaní, ale večne usmiati, milí a na prvý pohľad bezstarostní.
V Central Parku sa stretnete so sympatickou neformálnosťou Newyorčanov, ktorí si pracovnú prestávku vychutnajú v horizontálnej polohe pod korunami stromov, alebo, ak sú obsadené lavičky, svoje suši bez rozpakov skonzumujú sediac na chodníku. Na Wall Street počujete šušťať bankovky a podľa očakávania stretávate dôležito sa tváriacich bankárov, burzových maklérov a biznismenov.
Na Ground Zero prekvapí, že za uctenie si pamiatky obetí pri pamätníku udalostí z 11. septembra 2001 si od vás vypýtajú vstupné 10 dolárov.
Oživením je návšteva umeleckej štvrte Soho, prípadne rovnako slávnej časti Little Italy alebo China Town, ktorá nápadne pripomína bratislavskú „Miletičku“, akurát asi päťdesiatkrát väčšiu. Na 29-kilometrovej Broadwayi zo všetkých strán žiari luxus bánk, obchodov, reštaurácií a zábavných podnikov. Tamojšie famózne divadlá praskajú vo švíkoch.
Vstupenky sú nekresťansky drahé, ale ak máte čas a chuť v doobedňajších hodinách zjednávať cenu s pouličnými predavačmi akciových lístkov, môžete niektorý z legendárnych muzikálov uvidieť za polovičnú cenu. Lesk veľkomesta má však aj svoje odvrátené stránky. Žobrajúcich bezdomovcov síce na Manhattane nestretnete, ale len preto, že magistrát ich nedávno vytlačil do chudobnejších častí ako je Bronx alebo Harlem. Práve v týchto prevažne černošských štvrtiach žije veľa hladujúcich, ktorí nemajú na základné potraviny a sú odkázané na charitu.
Štatisticky to vychádza tak, že prekvapujúco až každý šiesty obyvateľ New Yorku nemá dostatok potravín. Kriminalita sa za posledných štyridsať rokov v meste výrazne znížila vďaka účinnému pôsobeniu polície.
Napriek tomu zavraždia v New Yorku v priemere jedného človeka denne – v drvivej väčšine prípadov opäť v chudobných černošských častiach. Nuž, New York nie je mesto, ktoré sa dá „ochutnať“ za jeden deň, ani za dva. Práve preto sa sem milióny ľudí neustále vracajú a znova a znova sa opájajú jeho vnadami. Kto neokúsil, nevie. New York, New York…
Pôvodne vyšlo na napalete.sk