Pchjongjangu/Washington 4. augusta 2017 (HSP/rusvesna/Foto:TASR/AP

Vojenský analytik Viktor Litovkin na portáli rusvesna publikoval analýzu o vývoji situácie v Severnej Kórei. Podľa jeho slov, neústupčivosť Pchjongjangu dovádza Washington do zúrivosti, pretože Washington nedokáže Pchjongjang prinútiť k tomu, aby Severná Kórea plnila americké predstavy
Hystéria okolo raketových skúšok severokórejského režimu teda neutícha. Donald Trump už vyslal k brehom KĽDR tri lietadlové lode  (Nimitz, Winson, Reagan) aj s podpornými flotilami, lietadlá B-62, ktoré bombardovali Juhosláviu i Irak a takisto aj stíhačky F-16. Americkú flotilu podporuje strategická atómová ponorka Michigan s medzikontinentálnymi jadrovými raketami Trident na palube, ktorá sa momentálne nachádza v juhokórejskom prístave Pusan a demonštruje svoju pripravenosť k úderu voči KĽDR.
Na snímke severokórejský vodca Kim Čong-un

O pripravenosti zaútočiť voči Pchjongjangu už informoval celý rad amerických viachviezdičkových generálov, vrátane Josepha Dunforda, Hlavy Zboru náčelníkov štábu Ozbrojených síl USA. Do útoku voči KĽDR hucká aj Nikky Hailey, predstaviteľka USA pri OSN, ktorá neústalé straší atómovou hrozbou severokórejského režimu.
Predstavitelia severokórejského režimu sa však otvorene Američanom vysmievajú. Američania ich už trikrát vystríhali pred raketovými skúškami a Severokórejci napriek americkým výstrahám pokusy svojích raketových nosičov a jadrové skúšky vykonávajú.
Jednu zo skúšok “špeciálne pre amerických bastardov” –  doslovné vyjadrenie severokórejského lídra Kim Čong Una – Severokórejci vykonali na americký sviatok 4. júla. Je im totiž úplne jedno, aké sankcie voči nim Američania zavedú a takisto je im jedno, koľko vojakov Američania do blízkosti KĽDR dopravia.

Prečo KĽDR dráždi Američanov a prečo severokórejskí lídri odmietajú americké snahy a predstavy, pričom neváhajú vo vzťahu k Američanom vyostrovať situáciu?
Dôvod je úplne jednoduchý. Kim Čong Un vie, že Saddam Hussain v Iraku, Mohammad Kaddáfi v Lýbii, Slobodan Miloševič v Juhoslávii a takisto Bašár Asad v Sýrii žiadne jadrové zbrane nemali. Preto na nich Američania beztrestne zaútočili a všekty uvedené prosperujúce krajiny rozbili. Použili celú škálu špinavých trikov – sankcie, financovanie teroristov, farebné revolúcie, len aby uvedené krajiny zničili. V Sýrii sa americké plány nepodarili, pretože Rusi už prešli štádiom rozkladu a opätovne sa stali veľmocou, bez ruskej pomoci by však už dnes Sýria neexistovala.
Kim Čong Un sa podľa Litovkina však na priamu ruskú pomoc výraznejšie nespolieha, rovnako ako sa nespolieha na čínsku pomoc. Vie, že v prípade amerického útoku mu stačí odpáliť jadrové zbrane na Južnú Kóreu či Japonsko. Rádioaktívny mrak zasiahne aj Rusko a Čínu a tie nenechajú tento útok bez odozvy a zaútočia na USA, pretože v Američanoch budú Rusi a Číňania oprávnene vidieť iniciátora celej severokórejskej krízy.
Severokórejský líder Kim Čong Un teda vie, že Američania sa boja použiť svoj jadrový arzenál v boji proti severokórejskému režimu. Takisto sa Američania boja zaútočiť konvenčným spôsobom voči Severnej Kórei, pretože severokórejský režim by napriek vysokým stratám pripravil Američanom krvavý kúpeľ. Američania v konvenčnej vojne už niekoľkokrát ukázali svoju slabosť a neschopnosť, Severokórejci by spôsobili v amerických radoch totálny masaker, ktorý by znamenal obrovskú politickú krízu v USA. Navyše 25 tisíc amerických vojakov v oblasti,určite nedokáže poraziť niekoľkomiliónové severokórejské ozbrojené sily, ktoré by v guerillovej vojne infiltrovali minimálne juhokórejské územie.
Okrem toho sa podľa CIA zvýšil dolet severokórejských rakiet, takže dnes dokážu severokórejské rakety zasiahnuť aj americké územie. Aj keď tieto rakety nie sú veľmi presné, dokázali by na západnom pobreží USA podľa CIA spôsobiť hotovú spúšť. Takže je zrejmé, že hystéria USA vychádza zo skutočnosti, že Američania majú voči KĽDR zviazané ruky
Rusko a Čína sa takisto nedívajú s radosťou na jadrové ambície Severnej Kórei. Aj Moskva a aj Peking chápu, že už je len otázkou času, kedy sa kvôli Severnej Kórei do klubu jadrových krajín (USA, Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, India, Pakistan, Čína, Izrael, Južná Afrika a  Severná Kórea) pridá aj Južná Kórea, ktorú bude nasledovať pravdepodobne Irán, Japonsko a Egypt. Zvýši sa riziko, že jadrové zbrane padnú do rúk teroristov. Moskva a Peking však na rozdiel od USA preferujú diplomatické riešenia problémov na základe existujúcich medzinárodných zákonov. Rusi a Čína predkladajú komplexné riešenia problému na Kórejskom polostrove, ktoré je veľmi vzdialené od násilného riešenia, ku ktorému sa uchyľujú USA.
Predstavitelia severokórejského režimu nie sú sebevrahovia. Aj Pchjongjang garantoval obmedzenie svojho jadrového programu, za predpokladu, že si s nimi Američania sadnú za rokovací stôl a garantujú dohodu o neútočení voči KĽDR a nebudú sa snažiť násilne zmeniť severokórejský režim. No Američania takúto dohodu odmietajú, pretože sú presvedčení, že stoja nad všetkými zákonmi a krajinami a môžu ľubovolne na základe sily presadzovať svoje postoje.
Američania však do konfliktu so Severnou Kóreou nepôjdu. Len blufujú a severokórejský režim využívajú na to, aby mohli držať pod kontrolou Južnú Kóreu a Japonsko, ktoré už niekoľkokrát ukázali, že im americký protektorát nie je po vôli. Ak by museli Američania opustiť Japonsko a Južnú Kóreu, oslabil by sa ich tlak na Rusko a Čínu.
Severokórejskú hrozbu využíva pod americkou taktovkou aj Južná Kórea, v ktorej sa časť proamerických politických elít snaží presadiť nasadenie amerického protiraketového komplexu THAAD na svojom území. Tento systém podľa Američanov dokáže zabrániť ruským a čínskym raketám v prípadných útokoch voči americkému územiu.
Donald Trump po skúškach severokórejských rakiet na adresu Pekingu pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že je rozčarovaný čínskym postojom. Číňania by mohli podľa jeho slov zatlačiť na Severnú Kóreu a vyriešiť severokórejský raketový problém. Odpoveď Číny na Trumpove výčitky bola rýchla a jednoznačná. “My sa nestaráme do záležitosti iných krajín a akceptujeme ich suverenitu,” informovali Američanov čínski diplomati.
Viktor Litovkin