Nemecko po voľbách. Čo ďalej?

Berlín 25. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Kay Nietfeld/dpa via AP)

Včera prebehli v Nemecku pri 76 % účasti parlamentné voľby, ktoré rozhodli o zložení spolkového Bundestagu na obdobie ďalších štyroch rokov. Dôležitosť týchto volieb pre budúcnosť spolkovej republiky sa prejavovala aj v adjektívach ako historické a osudové. Napriek tomu bola predvolebná kampaň doterajších koaličných strán CDU/CSU a SPD veľmi vlažná.
Na snímke nemecká kancelárka a predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) Angela Merkelová

Výsledky volieb, v ktorých sa Merkelovej vládna CDU/CSU prepadla až o 8,7 % na úroveň 32,8 %, čo znamená druhí najhorší výsledok po roku 1949, je zásluhou Merkelovej a jej arogantnej a bezohľadnej politiky. No aj jej vládny partner SPD, teda nemeckí socialisti, dosiahli s 20,4 % výsledok, ktorý je najhorší od roku 1949 a nedá sa nazvať inak ako totálny debakel. Voliči „odmenili“  socialistov za ich servilnú politiku voči Merkelovej a nedôveryhodnosť ich kandidáta Schulza, ktorého označovali Nemci ironicky za svätého Martina. Na základe tohoto katastrofálneho výsledku oznámila SPD odchod do opozície.
Reakcia Merkelovej sa dala očakávať. Priznala veľké straty, otriasla sa a a podľa doterajšej rétoriky prehlásila dosiahnutie stanovených predvolebných cieľov, čo znamená najsilnejšia strana v parlamente bez ktorej a proti ktorej sa nedá zostaviť nová vláda.
No okrem týchto dvoch „zbitých“ pozná nemecký Bundestag aj dvoch suverénnych víťazov. Sú to liberálni demokrati FDP, ktorí dosiahli 10,7 % a po štyroch rokoch absencie v parlamente sa znova vrátili na spolkovú politickú scénu.
Absolútnym víťazom spolkových volieb je ale jednoznačne strana AfD, ktorá vznikla ako jediná opozícia voči doterajšej vládnej politike, a nastupuje do Bundestagu s podielom trinásť percent. Najmä vo východnom Nemecku zožala táto strana obrovské úspechy. V Sasku sa stala dokonca najsilnejšou stranou, ešte pred CDU.  Že majú etablované strany oprávnené obavy z konštruktívnej opozície a parlamentnej kontroly dokazovali už počas predvolebnej kampane. Alternatíva pre Nemecko čelila odporu nie len politických elít, ale najmä nimi ovládaných médií. Bola difamovaná ako extrémistická, fašistická a demokracii škodlivá strana. Tento trend pokračuje aj po voľbách.
Keď odhliadneme od momentálne ešte panujúcich emócii, nastoľuje sa nám tu otázka, ako ďalej a ako premeniť vótum nemeckého voliča do budúcej vládnej politiky.
O tom, že Merkelová zostane naďalej nemeckou kancelárkou, nepochyboval a nepochybuje skoro nikto. No aké ma možnosti? S výsledkom 33 % je vytvorenie väčšinovej vlády nemožné, čo núti Merkelovú do koaličných jednaní, nakoľko eventuálnu menšinovú vládu kacelárka odmietla. Nakoľko spoluprácu s víťazom volieb AfD odmietajú všetky parlamentne strany a socialisti, ako možný a doterajší koaliční partneri, odchádzajú do opozície, zostáva kancelárke len jedna možná cesta ku vládnej moci. Musí sa o ňu podeliť s tzv. Jamaika-koalíciou, ktorá by sa skladala z ideologicky protichodných strán CDU/CSU, FDP a Zelených. Poskladanie akcieschopnej vlády z takéhoto politického spektra nebude určite jednoduché na pozadí ich predvolebných programov, prehlasovaní ich červených neprekročiteľných línií no a samozrejme pri obsadzovaní ministerských kresiel.
No aj samotná doteraz neotrasiteľná pozícia kancelárky týmito voľbami prekonala jej zenit a dostane sa pod silnejúci tlak jej vlastnej strany. Bude musieť vysvetliť, prečo prešlo viac ako milión doterajších voličov od jej strany k AfD. Bude sa musieť „vyspovedať„ poslancom jej strany, ktorí z dôvodu volebného debakelu stratili mandát. No a konečne bude v nemeckom parlamente realizovaná aj skutočná opozičná kontrola pod vedením Alternatívy pre Nemecko ktorá už oznámila že túto úlohu bude brať veľmi vážne.
Aj v prípade, že sa Merkelovej podarí zjednotiť menované tri strany a vytvoriť novú vládu, bude pozícia tejto vlády veľmi vakantná a je otázne, či sa udrží počas celej volebnej periódy. O tom bude rozhodovať aj bavorský premiér Seehofer, ktorého Kresťansko-sociálna únia CSU taktiež utrpela v Bavorsku dramatickú porážku a stratila jej voličov v prospech AfD. Seehofer bude donútený zmeniť jeho prázdnu politiku len verbálnej kritiky kancelárky a vytvoriť si silnejší pravicový profil, ktorý bude ale konfliktný voči ostatným stranám novej koalície.
Výsledkom nemeckých volieb je preukázateľná polarizácia nemeckej spoločnosti a strata jej stability, na ktorých vzniku sa podieľa merkelovej politika likvidácie Nemecka a Európy formou otvorenia hraníc a následnou záplavou imigrantov. Merkelová bude musieť zmeniť aj štýl jej vedenia. Doterajší spôsob jej „monarchistického“ rozhodovania bude musieť prispôsobiť novej koalícii.
V každom prípade budú budúce týždne a mesiace na nemeckej politickej scéne veľmi zaujímavé.
Pre nás sa zatiaľ nič podstatné nezmení. Naďalej budeme vystavený narastajúcemu tlaku na prerozdeľovanie nových (d)obyvateľov, nakoľko v tomto sa zhodujú všetci členovia pravdepodobnej novej koalície.
Vilibald Kičin

ZDROJ >>

Komentujte :)