Würzburg, 28. októbra 2017 (HSP/Foto: Screenshot Tagespost)

„Kým sa vzťahy medzi Kubou a USA rýchlo ochladzujú, bývalý partner Rusko sa naopak ku Kube približuje,“ uvádza nemecký denník Die Tagespost /sídli vo Würzburgu/ a vysvetľuje, prečo Rusko tak aktívne obnovuje spoluprácu s Kubou

Na snímke titulok článku

Uvádza, že najväčšia kubánska rafinéria ropy v Cienfuegos v súčasnosti pracuje iba na polovičný výkon kvôli zníženým dodávkam ropy z Venezuely. „Polovládna ruská energetická skupina Rosnefť sa tak kvôli ekonomickým a politickým problémom Venezuely stane dodávateľom ropy pre Kubu. Kremeľ a kubánska vláda sa dohodli na rozšírení dodávok ruskej ropy a prehĺbení spolupráce pri spracovaní ropy na ostrove,“ dodáva Die Tagespost.

„Už v marci sa Rosnefť zaviazala dodať na Kubu 250.000 ton ropy a nafty. Pozorovatelia  majú podozrenie, že podnik je súčasťou dohody v trojuholníku: v tomto a vlaňajšom roku  poskytla Rosnefť venezuelskej štátnej skupine PDVSA pôžičku 5 miliárd amerických dolárov. Dodávky ropy z PDVSA na Kubu by tak mohli byť kompenzované,“ domnieva sa nemecký denník.

„Scenár pripomína tak trochu dobu zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy Sovietsky zväz pomohol zaistiť hospodárske prežitie Kuby. Sovietske výrobky prúdili na Kubu a nahradili americké chladničky, televízory a ďalší spotrebný tovar; stále častejšie sa v uliciach objavovali auta Lada a Moskvič. V roku 1972 sa Kuba stala jedinou krajinou tzv. Tretieho sveta, ktorá sa stala členom Rady pre vzájomnú hospodársku pomoc (RVHP). V osemdesiatych rokoch poskytol Sovietsky zväz každoročnú ekonomickú pomoc vo výške cca 2 miliardy dolárov a dodával asi 13 miliónov ton ropy. Kuba sa stala stále viac závislá od Sovietskeho zväzu. V roku 1989 bol kubánsky zahraničný obchod z 85 percent realizovaný so štátmi RVHP,“ pripomína Die Tagespost.

Prízvukuje, že o to tragickejšie karibský ostrov zasiahol rozpad ZSSR a RVHP. „Spotreba ropy klesla z 13 na 4 miliónov ton v r. 1993, dovoz bol znížený o 75 percent. Kuba spadla do hlbokej a komplexnej hospodárskej krízy. Dlh voči Sovietskemu zväzu dosahoval v r. 1991 približne 35 miliárd dolárov. Rusko ako nástupca Sovietskeho zväzu odpustilo v r.  2014 Kube 90% z týchto dlhov. Zostatok – cca 3,5 miliardy amerických dolárov mal byť  investovaný do kubánskej ekonomiky prostredníctvom ruských investícií na ostrove,“ prízvukuje nemecký denník.

Poukazuje na to, že Rosnefť taktiež modernizuje najväčšiu kubánsku rafinériu v Cienfuegosu, ktorá v súčasnosti pracuje iba na „pol plynu“ kvôli zníženým dodávkam ropy z Venezuely. Najbližší spojenec Kuby, Venezuela, drasticky znížil zásoby ropy v dôsledku politickej a hospodárskej krízy. Namiesto 100.000 barelov (1 barel = 159 litrov) dodáva Caracas na karibský ostrov iba asi 55.000 barelov denne. V tomto kontexte Kuba rozširuje svoje prieskumné vrty vo svojej exkluzívnej ekonomickej zóne v Mexickom zálive (ZEEC-GoM). Do prieskumu sú zapojené aj ruské spoločnosti,“ podčiarkuje Die Tagespost.

Poukazuje na to, že práve od nástupu prezidenta USA Donalda Trumpa sa diplomatické a ekonomické kontakty medzi Ruskom a Kubou zintenzívnili. Prednedávnom obe krajiny uzavreli balíček dohôd, vrátane energetiky, železničnej dopravy a dodávok výťahov. Ďalšie dohody sa týkajú výroby potravín a textilného priemyslu. Rusko navyše dodáva nákladné autá, autobusy a lokomotívy.

„Objem obchodu medzi oboma krajinami sa v prvej polovici roku 2017 zvýšil o 73 percent na 176,2 miliónov amerických dolárov. V porovnaní s hlavnými kubánskymi obchodnými  partnermi – Čínou a Venezuelou je to ešte málo, ale obchod s Ruskom sa neustále zvyšuje. Rozširujú sa taktiež aj športové a kultúrne aktivity. A na konci vlaňajšieho roku Rusko podpísalo dohodu o modernizácii kubánskych ozbrojených síl. Existujú taktiež správy, že Rusko môže na Kube znovu otvoriť vojenskú základňu,“ domnieva sa nemecký denník.

Je presvedčený, že je nepravdepodobné, že by Havana mohla zlepšiť svoje vzťahy so Spojenými štátmi. „Vzťahy sa rýchlo zhoršili po tom, ako sa diplomati z USA v priebehu posledných mesiacov stali obeťami  „akustických útokov“ na Kube. Prinajmenšom 22 amerických diplomatov a ich príbuzných malo migrénu, nevoľnosť, pamäťové medzery a symptómy necitlivosti až po stratu sluchu. Americká vláda pred niekoľkými týždňami stiahla z Kuby značnú časť diplomatov a z USA vyhostili  15 kubánskych diplomatov,“ pripomína Die Tagespost.

Poukazuje na to, že počas vládnutia administrácie Donalda Trumpa narástlo napätie medzi USA a Kubou a aj takými krajinami, ako je Čína, Irán alebo Rusko a, ako odborníci aj predpovedali, tieto krajiny sa stavajú partnermi Kuby. „Kuba sa snaží rozširovať svoje kontakty,“ povedal Richard Feinberg, expert na Latinskú Ameriku z Think Tank Brookings Institution. „Vzhľadom na to, že v nasledujúcich rokoch pravdepodobne nedôjde k užším hospodárskym vzťahom s USA, hľadajú alternatívnych spojencov; hlavne silné krajiny, ako je Rusko alebo Čína môžu navrhnúť Kube priaznivé platobné podmienky,“ dodáva.

„Rusko jednoznačne sleduje geostrategické záujmy na Kube. „Putinovo posolstvo nie je ťažké  pochopiť,“ pokračoval Feinberg, „Putin túži po obnovení cárskej slávy a vzťahy s Kubou sú tomu príkladom,“ uzatvára svoj komentár nemecký denník Die Tagespost.
Eugen Rusnák