Brusel/Priština 7. februára 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg varoval „prezidenta“ a „premiéra“ falošného štátu Kosovo Hašima Tačiho i Isu Mustafu, aby sa nepokúšali vyvolať vojnu, pretože srbská armáda môže rýchlo obsadiť Kosovo. Takzvaná „Republika Kosovo“ sa v skutočnosti volá Kosovo a Metochija a je  to južná oblasť, kolíska a srdce Srbska. V roku 2007 sa Kosovo bez referenda a protizákonne, vďaka podpore USA, NATO a väčšiny štátov EÚ, odtrhlo od zvyšku Srbska.

Na snímke generálny tajomník NATO Jens StoltenbergNa snímke generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg

Diplomatické zdroje periodika Informer poskytli informáciu, že počas neverejnej časti stretnutia so zástupcami kosovskej Prištiny Tačim  a Mustafom Stoltenberg povedal, že geostrategická pozícia NATO je delikátna a netreba počítať s tým, že by sa NATO zapojilo do vojny proti Srbsku, za ktorým, viac než kedykoľvek, vojensky stojí Rusko.

Podľa zdrojov Informera  Stoltenberg hneď na začiatku rozhovoru prerušil Tačiho i Mustafu,  ktorí hovorili o „preberaní kontroly nad severnou hranicou“ i o údajnej hrozbe takzvanej “veľkosrbskej agresie”.  Zdroj Informera vraví: “Prvý človek NATO povedal, že Priština v žiadnom prípade nesmie svojvoľne zatiahnuť západnú vojenskú alianciu do vojny s Ruskom. Povedal, že srbská armáda má operatívnu taktickú výhodu v teréne a že by za krátky čas, len za niekoľko hodín, mohla obsadiť sever Kosova, všetko po rieku Ibar a možno i väčší diel Kosova a Metochije.“ Kosovskoalbánskym predstaviteľom tiež povedal, že v prípade konfliktu by došlo „k novej realite v teréne“. Stoltenberg  podľa zdrojov Informeru varoval, že „v prípade, že by srbská armáda obsadila časť Kosova, Rusko by určite ihneď podporilo Belehrad. NATO má informácie, že v takom prípade by Putin momentálne poslal Srbsku vojenskotechnickú pomoc a pravdepodobne aj značný počet špecialistov a vojenských inštruktorov.

Stoltenberg dodal, že NATO by muselo v Kosove reagovať opatrne aj kvôli „novej politike Donalda Trumpa“. Šéf NATO v jednej chvíli Tačimu a Mustafovi povedal: „Páni, nezabúdajte, že v USA už nie sú viac prezidentom ani Clinton, ani Obama. Nie som si istý, či by Trump kvôli Kosovu vstúpil do vojny s Ruskom a s Putinom.“

Srbský analytik  Dragomir Anđelković povedal, že odkaz sformulovaný paktom NATO vyznieva realisticky: „Trump si nepraje konflikt na Balkáne a pokračovanie napätia s Ruskom.  NATO je bez USA sterilné a musí nasledovať americký kurz,“ zdôraznil Anđelković.

Milan Miljalkovski, profesor Fakulty bezpečnosti, hovorí, že NATO je po Trumpovom víťazstve zmätené: „Zmenil sa pomer síl na globálnej úrovni. Rusko sa vrátilo ako sila na svetovú scénu a určite sa o isté veci usiluje, osobitne, ak ide o otázku Balkánu,“ uzatvára  Miljalkovski.

Vladimír Mohorita