Bratislava 11. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Štát by mal venovať zvýšenú pozornosť stabilizácii, špecializácii a vzdelávaniu ľudských zdrojov pri eurofondoch. Odporúča mu to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý kontroloval stav vymáhania neoprávnených výdavkov v rámci štrukturálnych fondov.

Na snímke predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík

Konštatoval, že prevencia pred vznikom nezrovnalostí nie je dostatočne účinná. Kontrolóri sa zamerali na štyri vybrané operačné programy (OP) programového obdobia 2007 až 2013 – OP Životné prostredie, Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Výskum a vývoj v celkovej hodnote 5,81 miliardy eur.

Podľa hovorkyne NKÚ Daniely Bolech Dobákovej preverovali, či systém zavedenia, riadenia, kontroly a auditu zabezpečuje využívanie zdrojov EÚ v súlade s platnými predpismi a pravidlami. Skúmali tiež prevenciu a zabraňovanie protiprávnemu konaniu, ako aj stav spätného získavania neoprávnených výdavkov.

Kontrolovaným obdobím boli roky 2007 až 2015. Celková suma nezrovnalostí zohľadnených voči čerpaniu 11 operačných programov presahovala 724 miliónov eur, v rámci kontrolovaných štyroch OP išlo o sumu 214,5 milióna eur.

„NKÚ v rámci kontrolnej akcie formuloval riziká, z ktorých ako najzávažnejšie vyhodnotil celkový negatívny dosah nezrovnalostí na štátny rozpočet a nevytváranie zdrojov v kapitolách na krytie nezrovnalostí s finančným dosahom,“ uviedla Bolech Dobáková.

Úrad zistil aj vysokú fluktuáciu a poddimenzovanosť ľudských zdrojov. Žiadny riadiaci ani sprostredkovateľský orgán nemal vyčlenených špecializovaných zamestnancov, ktorí by sa zameriavali na prevenciu. Prevenčné mechanizmy boli podľa hovorkyne nastavené a posilnené zväčša ako následok zistení orgánov EÚ alebo kontrolných orgánov SR.

„Takisto tieto orgány neanalyzovali, prípadne nehodnotili vzniknuté nezrovnalosti s ohľadom na ich príčiny podľa povahy a rozsahu a ani nevyhodnotili účinnosť prijatých opatrení za účelom zníženia počtu a finančného objemu nezrovnalostí,“ priblížila Bolech Dobáková.

Úrad upozornil, že počet nezrovnalostí v kontrolovaných OP vzrástol medzi rokmi 2014 a 2015 až o 61,1 %. Výrazne sa zvýšila aj ich suma, a to o 213,02 %. Dôvodom má byť masívne čerpanie v tomto období pre ukončovanie pomoci a uplatnenie plošných finančných opráv.

Kontrolóri dospeli k záveru, že riadiace a sprostredkovateľské orgány významne prekračovali lehotu pri plnení oznamovacej povinnosti, čo malo zároveň negatívny vplyv na včasnú evidenciu úplných, správnych a aktuálnych údajov o nezrovnalosti v informačno-technologickom monitorovacom systéme (ITMS).

Priemerný čas od zistenia nezrovnalosti až po jej vyrovnanie bol za všetky kontrolované OP v rozmedzí od 185 do 352 dní. Priemerná dĺžka trestných konaní bola na vzorke 12 nezrovnalostí od 397 do 660 dní, dĺžka súdnych konaní na vzorke 11 nezrovnalostí zase v rozmedzí od 218 do 499 dní.

NKÚ dal kontrolovaným subjektom 74 odporúčaní. Týkali sa nastavenia prevenčných opatrení, rizikových analýz, neúplnosti a nesprávnosti vložených údajov v ITMS, neúplnosti zložiek nezrovnalostí, nekonania, neplnenia oznamovacej povinnosti, nesúladu interného manuálu či nedostatočného overenia hospodárnosti výdavkov.

Úrad navrhuje, aby orgány venovali zvýšenú pozornosť aj stabilizácii, špecializácii a vzdelávaniu ľudských zdrojov. Za príklad dobrej praxe považuje vytvorenie špecializovanej pracovnej pozície „manažér pre nezrovnalosti“, prípadne špecializovaných pracovných skupín.