Na archívnej snímke Richard Nagy. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Bratislava 18. decembra (TASR) – Slovenskí plavci triezvo a pokorne zhodnotili výkony a výsledky na nedávnych MS v krátkom bazéne v čínskom Chang-čou. Nepodarilo sa im dosiahnuť ani na jedno semifinálové či finálové umiestnenie, takže kvalitné 9. miesto Richarda Nagya na 400 m polohovke či viac ako solídna 12. pozícia Tomáša Klobučníka na 200 m prsia boli slovenským maximom.

Seniorský národný rekord Adama Halása na 100 m motýlik (52,50 s) mu stačil na 33. miesto, čo len dokumentuje odskok slovenského plávania od svetovej elity. Na reprezentantoch SR ale bolo vidieť, že sú odhodlaní v roku 2019, keď sa začnú plniť limity na OH 2020 do Tokia, pokračovať v progrese.

Najlepší výkon dosiahol 25-ročný Nagy, ktorému o jedno miesto ušlo finále na 400 m pol.pr. Vicemajster Európy z 2016 z Londýna v dlhom bazéne sa postupne opäť dostáva dopredu. Plavec, ktorý sa pripravuje v anglickom Sheffielde, neskrýval s vystúpením v Číne nespokojnosť. „Nie som spokojný preto, lebo som si nezaplával osobák a nedosiahol som na finále. Trošku ma teší, že som sa zlepšil pomerne o dosť oproti vlaňajšku. Vlani som bol deviaty na Európe, teraz som deviaty na svete. Takže som asi piaty či šiesty Európan a finále by som plával a najmä by som mal šancu poobede ten čas zlepšiť. Ale stále to nestačí, ten svet sa stále posúva. I keď práve táto štyristovka poloha nebola bohvieako rýchla, ale na ostatných finále bolo vidieť ako svet neskutočne odskočil. Dá sa povedať, že mi keď svet o rok doženieme, on už je dva roky ďalej,“ povedal pre TASR úradujúci najlepší plavec Slovenskej plaveckej federácie, ktorý má pred sebou jasné méty: „Ja chcem opäť nastúpiť do tohto vlaku, chcem sa chytiť. Mal som teraz dva roky slabšie a práve tento by som najradšej vymazal. Dúfam však, že už idem správnym smerom aj čo sa týka olympiády. Ak by som mal takto ďalej plávať a na olympiáde dosiahnuť len jeden dobrý výsledok, tak mi to za to naozaj stojí. Lebo tam sa to ráta.“

Deviaty muž z OH v Riu de Janeiro v jeho najsilnejšej disciplíne môže v budúcom roku po príprave v Anglicku zaznamenať potrebný progres: „Mám od septembra nového trénera. Panuje tam iná nálada, tréningy sú viac stavané aj na mňa, keďže polovica starej skupiny už odišla. Tréner sa môže venovať viac mne, vie presne čo potrebujem. Po x rokoch chodím na tréning s úsmevom, nie je to už len o drile, ale snažím sa si to trochu aj užiť. Už aj s Tomášom Klobučníkom sme tak debatovali, že už máme vek na to, aby sme to nebrali len ako robotu. Treba to brať s lepšou náladou, hoci stále ma neskutočne štve, že nie som tam kde by som chcel byť.“

Tréner a vedúci výpravy Vladimír Železník potvrdil, že Slováci nenaplnili svoje ambície: „Z predchádzajúcich šampionátov sme vždy doniesli nejaké to semifinálové či finálové umiestnenie. Z tohto pohľadu to preto pre mňa uspokojivé nebolo. Ale zbadali sme, kde je svet a kde my. Posúva nás to ďalej. Škoda Tomáša Klobučníka, na 200 m prsia sme rátali, že 2:04 bude stačiť na finále, bolo ale ešte nižšie. Ale dá sa s tým niečo robiť. Zaplával však takýto dobrý čas po strašne dlhej dobe. Spolu s hlavným trénerom Mirom Machovičom sme si všimli, že Rišo Nagy je dobre nastavený, len to ide pomaličky. Možno potrebuje dlhšiu cestu prípravy a potom uletí o nejakých 5 sekúnd. Držím mu palce a verím, že pod novým trénerom bude atakovať dobré časy a skočí mu to aj pod 4:04 a nižšie.“

Dvadsaťosemročný Tomáš Klobučník sa po rokoch prípravy v zahraničí vrátil do rodných Topoľčian a prospelo mu to. „Ja si momentálne plávanie strašne užívam a našiel som opäť chuť, ktorú som stratil, keď sa mi až tak nedarilo. Verím, že to bude ešte gradovať budúci rok a mohlo by to vyvrcholiť v Tokiu,“ uviedol pre TASR a na margo šampionátu zhodnotil: „Na jednej strane som strašne rád, že sa mi podarilo zaplávať taký čas, aký som zaplával, lebo som na to čakal hádam aj štyri roky. Dosť dlho sa mi nedarilo. Na druhej strane som išiel do Číny s tým, že sa mi podarí aspoň jedno semifinále alebo finále. To sa nepodarilo. Áno, tento čas by pred štyrmi rokmi stačil tak na 5. miesto, teraz ani na finále. Ukázalo to, ako rýchlo svet napreduje.“

Jedným zo slovenských želiezok v Číne mala byť aj 20-ročná talentovaná Andrea Podmaníková. Tú však nečakane zradil zdravotný stav. Do Číny priletela priamo z USA, kde sa dlhodobo pripravuje na univerzite, krátko nato ju však postihlo nepríjemné vírusové ochorenie. „Štartovala som v štyroch individuálnych disciplínach, všetkých prsiarskych a na 100 m polohovke, okrem toho aj vo dvoch štafetách. Mala som to rušné, len jeden deň voľno a náročnejšie to bolo aj pre tie moje zdravotné problémy. Ale zvládla som to, hoci som neplávala svoje osobné maximá. Viem, na čom treba pracovať a som odhodlaná to aj urobiť,“ povedala najlepšia plavkyňa SR 2016 a dodala: „Cením si 200 m prsia, pretože sa tejto disciplíny trošku bojím. V tých okolnostiach som očakávala, že to budem plávať oveľa horšie. Tým pádom ma to 16. miesto milo prekvapilo, aj keď to samozrejme nebolo to čo som pôvodne chcela. Ten čas bol môj najlepší tohtoročný a bol aj lepší ako ten, ktorým som sa kvalifikovala.“

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR