Bratislava 26. novembra 2016 (HSP/Slovenské slovo/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Bol som v rodnej obci. Zostalo mi smutno. Nemajú výkrm ošípaných, nemajú chov dojníc a ani nechovajú kurence. Bývalé družstvo v okrese Levice vyhralo aj súťaž v žatevných prácach a mali dostať Volgu. Avšak, ako malé družstvo ju nemali ako využiť tak súhlasili s výmenou a dali im motocykel. Oni boli hospodárskym ideálom v okrese.

Ilustračné fotoIlustračné foto

Ekonomická veda pozná pojem hospodársky ideál veľmi dlho. Už v roku 1937 ho hlboko a dôkladne objasnil vo svojom diele Sústava národného hospodárstva prof. Engliš, dvakrát minister financií a aj guvernér Národnej banky Československa. Ekonomické zásady fungovania hospodárstva sú veľmi dávno známe ale dnes ich nemá kto realizovať. Veľké priemyselné podniky na Slovensku sa „modernizovali“ tak, že ich trhy prebrali západní výrobcovia a nám zostali zdevastované areály. Naše podniky nahradili na kvalitnej poľnohospodárskej pôde lacné lepenkové krabice obchodných centier, automobiliek a iných montážnych závodov. Ich odborári už viackrát hovorili o drsných pracovných podmienkach a nízkych platoch. Stáda hospodárskych zvierat sme buď vypredali alebo vybili, mnohé scelené polia zarástli burinou a máme potravinovú nesebestačnosť. Stačí vbehnúť do Kauflandu. To nechápem ako hospodársky ideál,  ktorý napríklad „nakreslil“ prof. Karvaš,  guvernér SNB.

Rád by som ukázal, že ekonomické vedy dokážu konkrétne povedať, čo je hospodársky ideál. V tabuľke máme 4 ukazovatele o ekonomike (napr. HDP per capita je X1, atď.) V príklade nižšie môžeme urobiť niekoľko poradí a to v závislosti aká bude variabilita, stochastická závislosť,  či asymetria znakov.  Povedzme, že máme údaje o ekonomike ako ich uvádza tabuľka:

X1 X2 X3 X4 Suma Xi
I 130 120 90 100 440
II 120 100 110 120 450
III 110 110 110 80 410
IV 100 100 100 100 400
V 90 90 100 90 370
VI 80 90 80 120 370
Min. prvok 80 90 80 80 330

variabilita                   5                       5                      10                      20                      rij= 0,5

Máme teda 4 znaky a 6 krajov. Urobme poradie podľa  súčtu hodnôt znakov v tabuľke:

(1) Okres II, 450,   (2) okres I, 440,  (3) okres III, 410,  (4 ) okres IV, 400, (5,6) je okres V 370 a   (5,6) okres VI   370.

Iste aj čitateľ cíti jednoduchosť riešenia. Ba vidíme, že dva kraje majú rovnaký súčet 370. Ekonómia nám ponúka „mikroskop“ na výpočet poradí. Založený je na tom,  že si určí fiktívny,  najslabší kraj, ktorý má v príklade takéto hodnoty znakov (80, 90, 80, 80),  čiže minimálne hodnoty po stĺpcoch.  Ich súčet je 330.  A tak vďaka nemu nám ekonometrická metóda poskytne nové hodnoty a získame:

Poradie    Kraj        D

1               I           13,375

2               II          10,000

3              III          8,750

4              IV          5,625

5              V           2,653

6             VI           0,500

Vidíme,  že medzi krajmi V a VI je veľký rozdiel. Kraj V je päťkrát lepší ako kraj VI.  Tento mikoroskop však naši tvorcovia hospodárskej politiky nepoznajú. A dobre vieme, že dnes máme problém ekonomického rozvoja regiónov SR,  ktorý rieši aj vláda SR,  a to priamo akčnými programami regiónov  (rozdáva ? ),  ale neviem ako využíva poznatky vedy na zveľadenie regiónu. Je to akoby sme hovorili: neprijímajte rady, ak môžete,  prijímajte peniaze.  Ekonomický zásah musí byť adresný,  kedy,  čoprečo.  Iba tak sa región môže stať hospodárskym ideálom. Vláda však velebí veľkosť HDP, teda jediné číslo. Ani pri modelkách sa nespoliehame na jediné číslo, a síce jej výšku, žiadame 90-60-90.

Pomocou ekonomickej vedy je treba vyhodnocovať aj stupeň ekonomického rozvoja krajín EÚ a poskytnúť vládam obraz hospodárskeho ideálu ako základu  hodnotenia a posudzovania ekonomík krajín, a teda bázu rozdeľovania eurofondov.  Zabezpečí sa optimalizácia ekonomického rozvoja EÚ.

Na ukončenie mojej úvahy ponúkam takýto vtip. Na skúške: „A teraz by ste sa mohli  pán Mrkvička pokúsiť vysvetliť, kam smeruje naša ekonomika“.  „Pán profesor, ešte pred hodinou som to vedel.“  „Človeče,  ste jediný,  kto to vedel.  A Vy to zabudnete!“

Prof. J. Husár

Článok pôvodne vyšiel na portáli Slovenské slovo.