Bratislava 30. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
 
Nadácia Jána Langoša udelila tohto roku medzinárodnú cenu bývalému nemeckému prezidentovi Joachimovi Gauckovi, „lovcovi“ nemeckých komunistov, národnú cenu Jánovi Benčíkovi, udavačovi slovenských „extrémistov“ a mimoriadnu cenu Denníku N, kontroverzným novinám 
 

Na snímke zľava redaktor oddelenia kultúry Denníka N Alexander Balogh, predsedníčka Správnej rady Nadácie Jána Langoša Gabriela Langošová, správca Nadácie Jána Langoša Filip Vagač počas tlačovej konferencie v decembri roku 2016

Cenu Jána Langoša udeľuje nadácia, podľa vlastných slov tým, ktorí „zanechali svojím životom hlbokú stopu v spoločenstve, v ktorom žili“. Je to trochu vágna definícia, ktorú by v podstate spĺňali napríklad aj Pinochet, Breivik či Obama, ale nadácia dôvod tohtoročných nominácií spresňuje: „Centrálnou myšlienkou tohtoročnej Ceny Jána Langoša je potreba slobody a nezávislosti v demokratickej spoločnosti, ale rovnako vlastná zodpovednosť za ňu. Niesť túto zodpovednosť nie je ľahké, môže to byť dokonca nebezpečné.“
V tom sa dá s predstaviteľmi Nadácie Jána Langoša súhlasiť. Naozaj môže byť nebezpečné slobodne hlásať svoj názor v krajine, kde jedinou správnou líniou je tá oficiálna, podľa ktorej, ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, „národno-štátnym záujmom krajiny je jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky, založená na širokej politickej zhode.” Lebo tí, ktorí nie sú nositeľmi „širokej politickej zhody“, čiže nie sú sú dostatočne probruselskí a pronatovskí, sú v tejto krajine sledovaní, udávaní ľuďmi ako Ján Benčík, škandalizovaní mainstreamovými médiami, kde korunou ich jednostranného zamerania je periodikum s názvom Denník N, a napokon aj trestne stíhaní.
Z príležitosti udeľovania cien nadácia Jána Langoša usporiadala aj tlačovú besedu. Na otázku Hlavných správ, či sa nadácia mieni orientovať iba na jednu časť obyvateľstva, keďže v správnej rade sú ľudia len z jedného extrémneho konca politického spektra, reagovala Gabriela Langošová, že pri výbere členov komisie nepostupovali podľa politického kľúča. Po upresnení otázky, či teda namiesto Jána Benčíka neuvažovali o udelení ceny napríklad Tiborovi Eliotovi Rostasovi, na ktorého aj s deťmi mierilo nedávno maskované policajné komando samopalmi, odpovedal Filip Vagač, správca nadácie: „Nadácia nie je politicky profilovaná a ani neplánuje byť politicky profilovaná. Založili ju priatelia Jána Langoša, ktorí chceli v jeho odkaze pokračovať. A pokiaľ ide o výber ocenených, každý rok prebieha o tom v rámci správnej rady veľká diskusia. Za tým hľadať nejaký úmysel a ideologický odkaz, to je rozhodne nepochopenie situácie. Snažíme sa zreflektovať to, čo v danej chvíli považujeme za dôležité a tento rok treba podčiarknuť, že extrémizmus na Slovensku nemá miesto“.
Pozoruhodná logika. Tvrdia, že bojujú za slobodu a nezávislosť, a to konkrétne tak, že sa snažia zatvoriť ústa tým, ktorí hlásajú „extrémizmus“, pričom extrémizmom je to, čo zaň sami vyhlásia. Hm, čo mi to len pripomína… A samozrejme, kdeže by sa tam nabral politický a ideologický podtón. Vy, čitatelia, ho tam azda niekde vidíte?
Nadácia Jána Langoša bola založená v roku 2007 po smrti Jána Langoša z iniciatívy jeho priateľov, Langošovou manželkou Gabrielou a dcérami Ninou a Bipulou. V minulosti udelila cenu aj ľuďom ako Karel Schwarzenberg či Václav Havel. Členmi jej správnej rady sú: Gabriela Langošová, Ladislav Snopko, Daniel Fischer, Gustav Matijek, František Šebej, Jaro Franek, Erika Csekes, Lucia Krmičková, Ivan Mikloš, Gabriel Eichler, Jozef Hašto a Branislav Závodský.
Spoločnosť by mala oceňovať a vážiť si jedincov, ktorí sa snažia ju svojou osobnou statočnosťou chrániť pred tými, ktorí ju chcú uspať, oklamať, zotročiť. Ibaže ak o tom ocenení majú rozhodovať práve ľudia symbolizujúci jednostrannosť systému, ktorý je práve pri moci, a ocenenými sú najextrémnejší mediálni a ideologickí strážni psi tohto systému, vyvoláva to oprávnené otázky, či tu náhodou nejde o niečo iné, než o „slobodu a nezávislosť“.
Ivan Lehotský
 
Príspevok Nadácia Jána Langoša: Cena svojich svojim. Ale pekne verejne zobrazený najskôr Hlavné správy.