Bratislava 4. januára 2017 (HSP/TK KBS/Foto.TASR-Martin Baumann)

V sobotu 7. januára 2017 si pripomenieme prvé výročie úmrtia Antona Srholca, kňaza, saleziána a charitatívneho pracovníka, ktorý pred rokom (7. januára 2016 vo veku 86 rokov). Z iniciatívy jeho priateľov sa uskutočnia viaceré spomienkové stretnutia a bohoslužby. Prinášame ich prehľad.

Na snímke v pozadí portrét Antona Srholca Na snímke v pozadí portrét Antona Srholca

Trojkráľový večer s Antóniom (premietanie filmu s diskusiou, hudobný hosť Alena Čermáková)
Piatok 6. 1. 2017 o 16.30, Bratislava, kino Lumiére; vstup voľný

Výročná svätá omša
Sobota 7. 1. 2017 o 18.00 Skalica, kostol Milosrdných bratov

Spomienka
Nedeľa 8. 1. 2017 o 9.30 farský kostol Rusovce, následne posedenie pri myšlienkach A. Srholca a káve

Spomienkové stretnutie v prírode
Nedeľa 8. 1. 2017 o 13.30 Rajec
Pustovňa Antona Srholca, Park Drienová

Svätá omša s členmi KPVS
Štvrtok 12. 1. 2017 o 14.00 v Skalici, kostol Milosrdných bratov

Kaplnka- bohoslužby Cirkvi bratskej
Nedeľa 15. 1. 2017 o 10.00 v YMCA, Karpatská ul. Bratislava

Výročná svätá omša
Nedeľa 22. 1. 2017 o 16.30 Bratislava, kostol Blumentál

Anton Srholec sa narodil 12.6.1929 v maloroľníckej rodine ako druhé zo siedmich detí rodičov Márie a Antona Srholcových. V r. 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v r. 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a takmer desať odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach.

Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a v Ostrave. V r. 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza, vrátil sa na Slovensko a pätnásť rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava – Blumentál (1970-1974), Pernek (1974-1978), Veľké Zálužie (1978-1982) a Záhorská Ves (1982-1985).

V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie a do roku 1989, kedy sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník. Od r. 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty, kde poskytli pomoc a prístrešie takmer tisícke odkázaných občanov. Od r. 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a s plným nasadením a veľkou vážnosťou sa zasadzoval za zachovanie pamiatky obetí komunistického režimu.

Je držiteľom čestných doktorátov Trnavskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety ako i mnohých vyznamenaní a ocenení za jeho angažovanie sa v oblasti charity, sociálnej práce a ľudských práv.

TK KBS informovala Marta Bariak Košíková