Bratislava 12. mája 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Earl Recamunda)
 
Problematika civilnej ochrany obyvateľstva je na Slovensku značne podceňovanou tému. V nasledovnom materiály Petra Holuba prinášame pohľad na súčasný alarmujúci stav veci.

Ilustračné foto

Pred nejakou dobou som mal možnosť nahliadnuť do plánu civilnej ochrany okresu, respektíve do jeho výpisu. Ak by to nebolo smutné, povedal by som, že to bolo na smiech. Uznávam, boli tam precízne citácie zákonov, vyhlášok a iných vykonávacích predpisov. Ale to bolo tak všetko. Celý plán sa obmedzil na hypotetickú teroristickú hrozbu, nebezpečenstvo požiaru a možné záplavy. Ale aj táto časť bola úbohá. V pláne neboli žiadne mapové podklady s vyznačenými oblasťami, ktoré sú ohrozené záplavami a za akých podmienok. Tomuto výpisu absolútne chýbala identifikácia rizík od celoštátnej úrovne, cez krajskú až po okresné. Potom sa nemôžeme diviť, že obec Šenkvice zverejní pre obyvateľstvo na svojej stránke toto.
Nie nechcem útočiť na obec Šenkvice. Proste len z Google mi vyliezlo toto. Naopak, oceňujem, že zverejnili aspoň to.
A teraz sa pozrime podrobnejšie na to, čím sú ohrozené Šenkvice dennodenne a vynechajme možnosť, že práve v Šenkviciach by sa rozhodol zaútočiť pomätený terorista antraxom. Podotýkam, že v Šenkviciach som v živote nebol.
Začnime letmým pohľadom na mapu. Šenkvice sa nachádzajú cca 20 km od Jaslovských Bohuníc, 70-80 km od Mochoviec (kto by nevedel, sú tam jadrové elektrárne), cez Šenkvice prechádza železničná trať Trnava-Bratislava, ležia do 10 km od diaľnice. Prečo som sa tak zaoberal ich miestopisom? No predsa preto, že z tejto strany hrozia Šenkviciam nepopierateľne horšie hrozby ako zo strany hypotetického teroristu. Jadrové elektrárne sú asi každému jasné, v prípade Jaslovských Bohuníc ležia dokonca pravdepodobne v najohrozenejšej oblasti do 30 km. Prečo však železnica? No lebo po železnici sa napríklad preváža kvapalný chlór a amoniak. To isté sa týka aj diaľnice. Pozrime si ako sú na tom iné mestá:
Žilina – uvítam, ak niekto objaví niečo o CO;
Lučenec: – snaha o akú takú informovanosť, ale bez výpovednej hodnoty;
Rimavská Sobota – iba nejakých 30 km od Lučenca, ale strach a bieda;
Púchov: vcelku solídne spracované informácie pre obyvateľstvo, badať tam však nedôsledne spracovaný plán CO okresu a kraja, žiadna zmienka o pomerne neďalekej jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Ale na miestnej úrovni spracované pomerne kvalitne;
Ružomberok: pomerne kvalitne spracované informácie pre verejnosť, aj keď je tam vidno rukopis súkromnej spoločnosti Mondi SCP. Je vidno, že v spoločnosti pracujú ľudia, ktorí poznajú svoju prácu a robia ju dobre. Bohužiaľ mesto sa v podstate obmedzilo na zverejnené informácie od spoločnosti Mondi SCP, svoju ruku k dielu už veľmi nepridalo.
 
V zverejnených údajoch je ďalšia zaujímavá vec. Mesto Púchov identifikovalo ako hrozbu pretrhnutie hrádze Liptovskej Mary. Ružomberok však o Liptovskej Mare nehovorí nič. A to je iba pár kilometrov pod ňou. Ale aj Púchov má v tomto prípade ale. Zobrať izolovane iba Liptovskú Maru je kontraproduktívne. Po prúde Váhu je predsa dosť ďalších priehrad tie môžu povodňovú vlnu buď zachytiť a zmierniť, alebo keď to nevydržia, tak naopak prispejú svojou troškou do mlyna. Napriek tomu, musím konštatovať, že informácie zverejnené mestom Púchov sú spracované kvalitne aspoň čo sa týka formálnej stránky. Vecnú si nedovolím hodnotiť, nakoľko nepoznám detailne situáciu. Vysoko kladne musím hodnotiť celú štruktúru informácii. Sú uvedené rizikové priestory,  predpokladané únikové trasy, umiestnenie evakuačných stredísk, obyvatelia dostanú dokonca informácie o umiestnení úkrytov. Myslím si že aj napriek mojím výhradám ma mesto Púchov spracovaný plán CO na vysokej odbornej úrovni.
No a teraz si rozoberme k čomu sme vlastne dospeli: Máme jednotne riadenú Civilnú ochranu ministerstvom vnútra. Ak ste si pozreli ako o nej informujú náhodne vybrané mestá, tak ste museli nadobudnúť dojem, že žijeme v období mestských štátov. Každé mesto informuje svojich obyvateľov rozdielne. Od nič nehovoriacich textov odkopírovaných niekde v príručke, až po pomerne detailné informácie. Vo všetkých mestách však pracujú ľudia, ktorí majú rovnakú odbornú spôsobilosť overenú MV. Čím to asi tak je? Podľa mojich skúseností tým, že Civilnú ochranu považujú zodpovední za niečo prežité a nepotrebné. No a na dané funkcie sa potom zamestnávajú ľudia, ktorých treba niekam “zašiť”, podľa možnosti s dobrým platom. Ak si pozriete informácie o CO vo svojom meste, pravdepodobne zistíte, že sa vlastne nedozviete nič. A ak by ste sa aj dostali k plánom CO, tak sa dozviete to isté. Ale ak aj máte šťastie na osvieteného pracovníka CO, nemáte ešte vyhrané. Jedna vec je, že ten pracovník síce dobre spracuje plán CO, druhá vec je jeho vykonateľnosť. A tu sa zasa musíme pozrieť na vybavenosť Civilnej ochrany. Úkryty CO sú často považované za príťaž, mnoho z nich bolo zrušených, v niektorých sa vyvíja iná činnosť (diskotéky, bary) no a na niektoré sa proste zabudlo viď (článok Echo24.cz).
Takže obyvateľstvo, ak by to potrebovalo sa vlastne ani nebude mať kam ukryť. Je síce pravda, že nikdy neexistovali úkryty pre 100% obyvateľstva, ale pokrývali aspoň väčšiu časť populácie. Počítalo sa s tým, že o mužov podliehajúcich brannej povinnosti sa postará armáda.
No ale pozrime sa na problematiku ďalej. V rokoch 1986-1988 vykonávala armáda previerku funkčnosti prostriedkov individuálnej a kolektívnej ochrany patriacich Civilnej ochrane. Zistenia boli alarmujúce. Ako študenti sme sa na tom podieľali v rámci labákov na predmete Prostriedky individuálnej a kolektívnej ochrany. O čo šlo? V rámci celej bývalej ČSSR sa odobrali vzorky týchto prostriedkov a preverovala sa ich funkčnosť a spoľahlivosť. No a dnes po 30 rokoch si čítam o ochrannej maske CM-3, používanej Civilnou ochranou. Vážení, v roku 1989 bolo 80 % týchto masiek nevyhovujúcich kvôli tomu, že boli prestárle. A to či už išlo o filtre alebo lícnice! Nehodnotil sa ich vek, ale funkčnosť. Preverovalo sa či filtre a lícnice chránia, alebo či je to iba placebo. Niečo podobné to bolo aj s filtrami v úkrytoch CO. Napriek tomu, že boli v podstate hermeticky zabalené, ich schopnosť pohlcovať škodlivé látky bola minimálna. Pre civilnú ochranu boli vyvinuté nové ochranné masky, ako náhrada za CM-3/3h a to CM-4 vyrábané v rokoch 1974-2000. V skladoch sa však nachádzajú prevažne masky CM-3/3h a DM-1, v menšej miere CM-4. Viď. Bohužiaľ, po “nežnej” asi nebola vôľa investovať do takto stratovej oblasti. Ako ukážka odkaz.
Ak si pozrieme ďalší článok, tak zistíme, že výrobca filtrov skončil v konkurze v r.2005, ak aj budeme predpokladať že v tomto roku vymenil všetky filtre (asi nie, lebo by nebol v konkurze), tak všetky filtre CO sú minimálne 3 roky po životnosti, aj keby boli dodržané predpísané podmienky skladovania, čo však v mnohých prípadoch nie sú. Podotýkam, že armáda lícnicové filtre po 5 rokoch skladovania zaradzovala do skupiny “Len pre výcvik”. A to disponovala skladovacími priestormi a vyškolenými ľuďmi. U skladníka NZ (nedotknuteľných zásob) chemického materiálu sa predpokladala Vojenská stredná odborná škola, odbor Vojenská chémia vo Valašskom Meziříči. Aké vzdelanie majú skladníci CO?
No a kto by Vám mohol účinne pomôcť pri nejakej priemyslovej havárii? Tých pár hasičov v okrese? Asi sotva, mali by plné ruky práce s jej likvidáciou. Polícia? Asi ťažko, tí budú mať dosť práce s uzatváraním priestoru a s tým aby sa ochránili sami. Kto nám to ešte zostal? Jáj záchranné brigády CO. No pri veľkej priemyslovej nehode napr. v  Dusle Šaľa tam vzhľadom na vzdialenosť dôjdu ako sa hovorí s krížikom po funuse.  Uvedomme si, že už pri havárii napr. kamiónu s kvapalným etylénom nie je možné čakať hodiny na to, kým príde záchranná brigáda CO. Môže sa totiž stať, že jej cestou zmenia meno zo záchrannej na pohrebnú. No a keby si niekto snáď myslel, že obce predsa zodpovedajú za CO, tak malá ukážka čo v r. 2011 cvičili prakticky zamestnanci Mestského úradu Martin v rámci praktickej prípravy CO. Je to strana 93 Bakalárskej práce; Ešte jedna ukážka diplomovej práce a posudok oponenta.
S posudkom oponenta sa dá vcelku súhlasiť. O opatreniach orgánov CO hodnotených v práci by som už diskutoval. Úkryty sú budované v podzemných priestoroch, chlór je ťažší ako vzduch, takže ak by ho aj filtre v úkrytoch zachytávali, čo by ľudia v krytoch dýchali? Chýba mi analýza koncentrácie Cl vo vzdialenostiach od miesta úniku. Hasiči a jednotky CO monitorujúce oblak chlóru sú OK, majú izolačné prístroje s vlastnou zásobou kyslíka (prečo asi?), ale čo ukryté osoby?
No a teraz si to celé zhrnieme:

  1. Plány CO a informácie pre obyvateľstvo sú spracované úboho
  2. Materiálne zabezpečenie CO je zastarané až nepoužiteľné
  3. Personálne zabezpečenie je z hľadiska pokrytia územia SR nevyhovujúce

Nechcem tvrdiť, že všetky mnou uvádzané fakty sú exaktné. Nepracujem v oblasti CO, ale z toho čo som videl a mal možnosť si overiť z verejne dostupných zdrojov musím vysloviť tieto názory. Možnože sa mýlim, ak sú tu kompetentný ľudia z CO, nech sa ozvú. Môžeme si to rozdiskutovať.
Čo povedať na záver? Aj keď som svojím založením ateista tak jediné: Vďaka Bohu, že sa doposiaľ nič vážneho na Slovensku nestalo a modlíme sa, aby to tak ešte veľmi dlhú dobu zostalo. Osobne si myslím, že najväčšou chybou bolo vyňatie CO z pôsobnosti armády a jej prevedenie pod MV. Uvedomme si jednu vec Civilná ochrana zasahuje pri mimoriadnych situáciách. Vtedy nie je miesto na “ľudové hlasovania” a uplatňovanie demokratických princípov. Riadenie v takejto situácii musia prevziať ľudia, ktorí sú zvyknutí vydávať rozkazy (nie príkazy) a vyžadovať ich bezpodmienečné splnenie. Musia byť schopní bez zaváhania vydať aj veľmi tvrdé rozkazy a nerozmýšľať nad dôsledkami, ktoré môžu mať pre nich, ale bez zaváhania za ne prevziať zodpovednosť. Viete si predstaviť zvládnutie paniky, ktorá v prípade napríklad veľkej priemyslovej havárie nastane, nejakým dohováraním a vyjednávaním? Ja nie. Tlačí vás čas a na niečo také nie je čas.
Ak neprijmete okamžite silové riešenie, ohrozujete nie len tých ktorí panike podľahli, ale aj mnoho ďalších ľudí okolo. Panika sa šíri rýchlejšie ako požiar. Ak si pozriete v poslednej diplomovej práci zloženie krízového štábu okresu Šaľa, tak pri všetkej úcte je tam jediný človek, ktorý by aspoň teoreticky mohol túto úlohu plniť aspoň čiastočne a to riaditeľ policajného zboru Šaľa (čo je to asi za funkciu?).
Musia to byť ľudia, ktorí dokonale poznajú problematiku a ktorí vedia zhodnotiť, aké informácie a kedy musia zverejniť, a ktoré nesmú zverejniť, a zase vedieť za to prijať zodpovednosť. A musia to byť ľudia, ktorí si niečo podobné vyskúšali na vlastnej koži. Skúste zavrieť v rámci cvičenia ľubovoľný štáb CO na Slovensku na 48 hodín do krytu tak aby dostávali informácie a vydávali príkazy len telefonicky. Predpokladám, že do 24 hodín vylezú sami a medzitým si nafackujú. A nebude to kvôli prijímaniu rozhodnutí, ale kvôli zabezpečovaniu základných telesných potrieb, príprave stravy a pitnému režimu. Tí, ktorý absolvovali základnú vojenskú službu mi dajú za pravdu.
V kasárňach bolo všetko vynikajúce. Ale vo chvíli keď sa dostali do poľa zistili, akou dôležitou vecou je obyčajná lyžica, alebo otvárač na konzervy. Kto ich zo sebou nemal mal veľký problém ako sa vôbec najesť. Ale ak v rámci praktickej prípravy (ako v Martine) budem hádzať šípky, hádzať polenom a strieľať zo vzduchovky, tak pri sebe menšom probléme (ako a kam ísť v kryte “na stranu”) sa dostanú všetci v kryte veľmi rýchlo do konfliktu. A to má byť výkvet, ktorý pomáha všetkým okolo.
Ak aj vykonám nejaké formálne cvičenie, na prestávky odbieham do kancelárie, kde mi sekretárka uvarí kávu, na obed zabehnem do obľúbenej reštaurácie a do prípadného druhého dňa sa vyspím doma, tak nič nepochopím, nie to ešte budem zvládať. V posledných desaťročiach nás chvála bohu postihli “len” povodne a menšie živelné katastrofy. Zvykli sme si na to, že krízové štáby “zasadajú”. Ale ak by došlo k niečomu naozaj vážnemu, tak by krízové štáby nezasadali. Museli by priamo riadiť záchranné zložky, a ak by mali smolu, tak aj bojovali o svoju záchranu. No aj vtedy by boli povinné v prvom rade riadiť záchranné zložky. Ako úsmevná potom pôsobí citácia v poslednej diplomovej práci o tom, že v okrese Šaľa si personál podieľajúci sa na evakuácii zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb atď. môže so sebou zobrať deti do 15 rokov. Bude sa starať o svoje deti, alebo o evakuovaných?
Nie, týmto “elaborátom” nechcem šíriť paniku. Chcem len poukázať na to, že v súčasnom systéme CO je niečo choré. Pri bližšom pohľade nám vyskakuje jedna otázka za druhov, ale nedajú sa na ne nájsť odpovede. Priznávam, viac som sa zaoberal možnými haváriami s únikmi nebezpečných látok, keďže danú problematiku poznám. Ale keď si pozriem plány CO miest po prúde Váhu, tak až po Šaľu sa vyskytuje ohrozenie Liptovskou Marou. A čo ostatné priehrady Vážskej Kaskády. Tie by prílivová vlna obišla? Lebo ak vyvolá Liptovská Mara prílivovú vlnu v Šali, tak buď Vážsku Kaskádu obíde, alebo spôsobí jej kolaps. O druhej možnosti som nikde nečítal. Ale zasa vyskakuje ďalšia otázka. Je čas skončiť. A čo vy na to? Ako ste spokojný a oboznámený so stavom CO u Vás?
Peter Holub
 
Príspevok Na Slovensku sa značne zanedbáva otázka civilnej ochrany. Akým rizikám čelíme? Ste v svojej obci v ohrození? zobrazený najskôr Hlavné správy.