Múzeum holokaustu v Seredi predstavilo výstavu Židia v poľskom vojsku

Sereď 31. augusta 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Múzeum holokaustu v Seredi v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave predstavilo dnes v priestoroch múzea výstavu Židia v poľskom vojsku. “Je to prvá výstava, ktorá ukazuje Židov v poľskej armáde od 18. storočia až do konca druhej svetovej vojny,” uviedol pre TASR riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave Jacek Gajewski.
Ilustračné foto

Výstava poskytuje podrobné informácie o židovských hnutiach odporu, židovských veteránskych zväzoch, ale aj o katynskom masakri, ktorého obeťami sa stali aj židovskí dôstojníci v uniformách poľskej armády. Pripomína dôležité osobnosti, ktoré v armáde pôsobili a prináša zaujímavosti z praktického života židovských vojakov, ktorí mali napríklad prístup ku kóšer jedlu, mali povolené vyhnúť sa práci cez šabat (sobota, deň zasvätený odpočinku od všednej činnosti, pozn. TASR), ak to bolo možné, a tiež mohli nosiť tradičné židovské brady.
“Ide o veľmi unikátnu výstavu, pretože väčšina vie, že veľa Židov žilo v Poľsku. Vie sa, že boli poľskí skladatelia židovského pôvodu, básnici, doktori, učitelia. Veľmi málo ľudí však vie, že boli taktiež dôstojníci a členovia armád,” vyhlásil riaditeľ, pričom zároveň ocenil ich odvahu. Domnieva sa, že pre verejnosť je zaujímavá tým, že poskytuje informácie, ktoré doposiaľ neboli verejnosti známe.
“Mnohí ľudia hovoria o tom, že Židia sa nevedeli integrovať do spoločnosti, respektíve nejakým spôsobom z nej vyčnievali. Niekomu dokonca prekážali, k čomu vyústil aj samotný holokaust. Práve na tejto výstave vidíme, že tomu tak nebolo. Židia sa integrovali v spoločnosti, žili s majoritným obyvateľstvom a dokonca pôsobili aj v armáde a bránili tú krajinu, kde žili,” povedal pre TASR vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, pričom spresnil, že v Poľsku bola pred vojnou jedna šestina obyvateľstva židovského pôvodu.
Zo Slovákov, ktorí sa taktiež angažovali v armáde, vyzdvihol Chavivu Reichovú, ktorá sa v roku 1944 vrátila ako dobrovoľníčka, parašutistka, bojovala v Slovenskom národnom povstaní. Dostala sa však do zajatia a nakoniec ju popravili v Kremničke pri Banskej Bystrici v novembri toho istého roka.
Spomenul i Juraja Fischera, ktorý bojoval v operácii Dynamo pri Dunkerque v roku 1940, aj v operácii Overlord pri vylodení spojencov v Normandii v roku 1944. “Za zásluhy v boji dokonca dostal vysoké francúzske štátne vyznamenanie Rytier čestnej légie. Toto vyznamenanie mali len štyria ľudia zo Slovenska, okrem neho napríklad aj Milan Rastislav Štefánik,” uzavrel vedúci múzea holokaustu. Výstava bude verejnosti dostupná do konca novembra.

ZDROJ >>

Komentujte :)