MUDr. Zuzana Rennerová: Najviac detských alergií je na mlieko a vajíčka

Počet potravinových alergií stále stúpa, v súčasnosti je to jedna z najviac diskutovaných medicínskych tém. Prečo je to tak?
Potravinové alergie chápeme ako multifaktoriálne ochorenie. Znamená to, že dôvod ich nárastu nie je len jeden, ale pôsobí tu viac genetických aj environmentálnych faktorov. Existuje viacero génov, ktoré boli identifikované pri rôznych typoch alergií a sú spoluzodpovedné za vznik alergie. Vieme, že ak majú obaja rodičia nejakú alergiu, riziko ochorenia u dieťaťa je až 75 %. A potom sú tu faktory životného prostredia, ktoré zohrávajú významnú úlohu ešte počas vývoja v maternici a v ranom detstve.

Čo všetko zahŕňajú tie environmentálne faktory okrem štandardného znečistenia najmä v mestách, kde máme v porovnaní s vidiekom viac alergikov?
Aj deti, ktoré nemajú alergického rodiča, majú 12 % riziko vzniku a vývoja alergie. Okrem znečistenia prostredia sa hovorí o hygienickej hypotéze. Zmena nášho spôsobu života, presun z vidieka – kde majú deti už odmalička kontakt so zvieratami a pôdou a sú vystavené určitým mikroorganizmom – do sterilných bytov v činžiakoch, málo času stráveného vonku, zmena stravovacích návykov – to všetko zohráva svoju úlohu.

Vy sa v rámci svojej imunoalergologickej ambulancie venujete najmä detským pacientom. Koľko detí dnešnej generácie je postihnutých alergiou?
Dá sa povedať, že nejakou formou alergie je postihnutá približne tretina detí. Prvým prejavom býva prevažne potravinová alergia, ktorá sa často objavuje už v prvých mesiacoch života. V posledných rokoch stúpa výskyt alergie na potraviny, ktorý sa odhaduje na 3–6 %, v prípade dojčiat až do 8 %. Presné štatistiky bohužiaľ na Slovensku nie sú. Zmapované to však majú Česi a výskyt alergických ochorení v pediatrických ambulanciách u našich susedov v zásade môžete považovať za podobný ako u nás. Kým v roku 1996 trpelo atopickým ekzémom 4,3 % detí, v roku 2011 to bolo 11,5 %. Pri alergickej nádche sú to čísla 6,1 % až 14 %. V prípade bronchiálnej astmy sa počet zvýšil z 3,8 % na 10 %. Vidíme, že ten nárast je len do roku 2011, kedy máme posledné údaje, dvoj- až trojnásobný. A nepochybne stúpa. Potravinová alergia sa dostala do štatistík až v roku 2011. Nie že by sa dovtedy nevyskytovala, jej percentuálna miera však dovtedy pre štatistiky nebola až taká zaujímavá.

Hovoríte, že prvým prejavom alergie býva často práve potravinová alergia – už u dojčiat. V akej forme sa vyskytuje?
Vývoj alergického ochorenia sa často začína potravinovou alergiou, prípadne ekzémom v prvom roku života. Následne dochádza ku vývoju astmy a alergickej nádchy. Deti s neliečenou potravinovou alergiou neprospievajú, majú tráviace problémy, môžu mať prejavy na koži vo forme svrbenia, žihľavky, ekzému. V prvom roku života je to najmä atopický ekzém a tráviace ťažkosti, v neskoršom veku sú prejavy potravinovej alergie menej výrazné, dochádza skôr k svrbeniu podnebia, štípaniu úst či páleniu jazyka po konzumácii istých potravín. Samozrejme, tam sa už alergia na potraviny často kríži s alergiou na peľ, takže pacient má aj známe prejavy peľovej alergie či astmy. To spektrum alergénov, na ktoré pacienti reagujú, sa s vekom odlišuje.

V tom zmysle, že rokmi niektorý alergén ubudne a iný zas pribudne?
U malých detí do jedného roka veku sú najčastejšími a hlavnými alergénmi mlieko, vaječný bielok a pšeničná múka. Súvisí to s postupným zavádzaním potravín do jedálnička. Postupne medzi prvým a šiestym rokom veku dochádza k nárastu alergií na oriešky, najmä na arašidy – už vrátane závažných reakcií v podobe anafylaxie. Od siedmich rokov prevažuje potravinová alergia dospelého veku, kde je percentuálne najčastejšia alergia na stromové orechy, ovocie, zeleninu, arašidy, semená, dokonca strukoviny. Alergia na mlieko, vajcia a múku klesá. Takže z alergií na tieto potraviny dieťa väčšinou vyrastie, môžu mu však pribudnúť iné.

Aké sú najčastejšie skrížené reakcie medzi potravinovými a peľovými alergénmi?
U alergikov na peľ brezy, ktorý je už aktuálny, sa často vyskytuje alergia na jablko, broskyňu, marhuľu, hrušku, lieskový oriešok, zeler, mrkvu, zemiaky, paradajku, dokonca karí korenie. Alergici na roztoče sú často alergickí aj na morské plody. Trávoví alergici na paradajku, pšenicu či kivi. A palinoví na zeler, mrkvu, petržlen, horčicu, harmanček, slnečnicový olej. A tak by sa dalo pokračovať.

Na ťažkosti po skonzumovaní niektorých potravín sa sťažujú mnohí. Aký je však rozdiel medzi neznášanlivosťou potravín – čiže intoleranciou – a potravinovou alergiou?
Na ťažkosti po požití niektorých potravín sa sťažuje zhruba jedna pätina populácie. Ide však zväčša o neimunologické reakcie, ktoré majú rôzne príčiny aj prejavy. Do intolerancie potravín patrí histamínová či laktózová intolerancia. Aj celiakia je neznášanlivosť gliadínu, čiže lepku, nie je to alergia. Ide o znížené fungovanie rôznych enzýmov nachádzajúcich sa v tenkom čreve. Hoci existuje aj alergia na lepok a alergik na lepok musí rovnako prísne dodržiavať bezlepkovú diétu ako celiatik, mechanizmus jej vzniku je iný. Tieto prejavy spojené s neznášanlivosťou potravín nie vždy patria do rúk alergológa, ale rieši ich gastroenterológ. Niekedy ide o ťažkosti spojené s toxicitou niektorých potravín, napríklad konzumácia rýb s vysokým obsahom histamínu môže spôsobiť prejavy podobné alergii. Hovorí sa tomu scromboid syndróm, resp. histamínová otrava. Príznaky sú podobné ako pri alergii – tráviace problémy, žihľavka, opuch. Môže sa vyskytnúť aj u troch ľudí naraz, ktorí konzumovali tú istú rybu. Na vine je vysoké množstvo histamínu, ktorý vzniká predovšetkým pôsobením baktérií. Ak má niekto pravú alergiu na ryby, nemôže ich konzumovať, ak však niekto prekonal scromboid syndróm, každú ďalšiu rybu, ktorá je už dobre spracovaná, môže bez problémov jesť. V tej intolerancii potravín je toho zahrnutého veľmi veľa. Vrátim sa však k potravinovej alergii, to je naša téma. Pre vylúčenie alergie nás vyhľadáva veľa dospelých s neznášanlivosťou potravín, ale s malým dieťaťom ich pre reálnu potravinovú alergiu príde nepomerne menej. Hoci si myslím, že práve pri alergii na potraviny sa žiada imunoalergologické vyšetrenie.

Potravinová alergia vzniká na inom základe, nie je to nedostatok enzýmu v tele ani otrava. Na akom?
Ide o abnormálnu imunitnú odpoveď organizmu na zjedenú potravinu. Na základe imunologického mechanizmu dochádza po kontakte s alergénom k tvorbe špecifických protilátok. Najčastejšie sú to tzv. IgE protilátky, ktoré po opakovanom kontakte s alergénom spúšťajú alergickú reakciu. Typické je, že po kontakte s týmto alergénom dôjde ku skorej reakcii, a tá sa opakuje vždy. Samotné prejavy môžu byť rôzne – od miernych reakcií až po závažnú anafylaktickú reakciu, ktorá ohrozuje život.

Rodičia často s deťmi putujú po gastroenterológoch a kožných lekároch, kým sa dostanú k vám. Prečo je dôležité diagnostikovať alergiu na potraviny čo najskôr?
Je logické, že ak je pri malých deťoch problémom kravské mlieko a dieťa trpí hnačkami, zápchami, neprospieva, dokonca má krv v stolici, pacient sa spočiatku ocitá v gastroentero­logickej ambulancii, kde špecialista takisto vie diagnostikovať a liečiť alergiu na kravské mlieko. V prípade zistenej alergie na kravské mlieko je dôležité vyhľadať adekvátnu náhradu, a to špeciálne upravené mlieka s rozloženou bielkovinou, ktoré môže predpísať gastroenterológ alebo imunológ. V troch, štyroch mesiacoch veku vzniká u dojčaťa problém s ekzémom, často najprv na líčkach, neskôr sa šíri na celé telo, deti sú nepokojné, škriabu sa, nespia. Po odhalení príčinného alergénu v imunologickej ambulancii a jeho následnom odstránení dochádza k výraznému zlepšeniu stavu, často až s možnosťou vynechania liekov. Našťastie, závažné prejavy alergie v podobe život ohrozujúcej anafylaxie nie sú v tomto nízkom veku až také časté. Dôležité je však dodať, že imunoalergológovia vedia s pomocou testov posúdiť závažnosť alergie a ďalší vývoj neskoršej tolerancie na túto potravinu. U malých detí sa pri alergii na kravské mlieko vývoj postupne mení, preto je potrebné s pomocou kožných alebo krvných testov alergiu opätovne prehodnocovať.

Áno, už sme spomenuli, že deti z istých potravinových alergií vyrastú. Preto by bolo škoda, ak by boli dlhé roky na zbytočnej diéte a nekonzumovali kravské mlieko alebo vajíčka.
Niektoré potravinové alergie s vekom vyhasínajú, a preto je potrebné prehodnotiť ich najmä pred nástupom do kolektívu, do škôlky, školy. Predlžovanie obdobia vysadenia týchto potravín nemá zmysel, dieťa zbytočne oberáme o vyváženú stravu a vytvárajú sa aj nesprávne výživové návyky. Napríklad vo vajíčku je veľa bielkovín a alergik nereaguje na vajíčko ako také, ale na bielkoviny v ňom obsiahnuté. Ja podľa protilátok, ktoré sa vyšetrujú z krvi, viem posúdiť, či ide o bielkovinu s rizikom závažnej reakcie, alebo o bielkovinu, pri ktorej je tendencia k vyhasínaniu alergie. Rodičia často sami náhodne zistia, že u dieťaťa s alergiou na vajíčko od určitého veku povedzme nie je problém po zjedení piškót, nie sú ťažkosti po vaječných cestovinách. Často deti tolerujú tepelne spracovanú potravinu.

Ilustračné foto.

Spomínali ste, že anafylaktická reakcia u malých detí nie je až taká častá. Ktoré potraviny sú však v tomto najrizikovejšie?
Arašidy. Alergia na arašidy navyše obyčajne nevyhasína. Mala som prípad, keď mama zjedla arašidy a pobozkala svojho jednoročného syna na tvár. Dieťaťu sčervenelo celé líčko, a keď mi to rozprávala, myslela som, že preháňa. Urobili sme testy a vyšli také hodnoty, že ak by dieťa dostalo hoci len arašidovú chrumku, pravdepodobne by došlo k veľmi závažnej alergickej reakcii. Našťastie, diagnostikovali sme to včas, kým nestihlo ešte nijakú potravinu s obsahom arašidov skonzumovať. Momentálne majú doma pre istotu k dispozícii adrenalínové pero. Samozrejme, detí s rizikom takýchto závažných reakcií nie je tak veľa. Momentálne mám asi dvoch pacientov so závažnou reakciou na arašidy, kde je riziko anafylaxie. Problém je v tom, že na to nemáme inú liečbu, jedine vylúčiť tieto potraviny z jedálnička. Desenzibilizácia, čiže postupné zvyšovanie dávky alergénu, ako v prípade inhalačných alergénov, sa pri potravinovej alergii nerobí.

Prečo? Nefunguje to?
Zatiaľ to nie je štandardný postup. Je snaha dostať niektoré potravinové alergény do kapsúl, vyrobiť štandardný preparát, ale ešte stále je tu veľký otáznik. Jestvujú protokoly, keď sa pacientom podávalo vajíčko postupne vo zvyšujúcich sa množstvách. Vajíčko je predsa len potravina, ktorá sa v nejakej forme konzumuje takmer denne a navyše táto alergia vyhasína. Zložitejšie je to práve pri arašidoch – aj keby sa desenzibilizáciou teoreticky v organizme navodila istá tolerancia, po rôzne dlhom období nekonzumovania tejto potraviny a následnom opätovnom zjedení orieškov sa prudká reakcia objavuje zas.

A čo možno urobiť, ak má dieťa či dospelý anafylaktickú reakciu? Aká je prvá pomoc?
Anafylaxia je závažný, život ohrozujúci stav, čiže je potrebné volať záchrannú lekársku službu. Základom liečby anafylaxie je podanie adrenalínu. Ak ide o diagnostikovaného alergika so sklonom k anafylaxii, mal by mať adrenalínové pero a v rámci balíčka prvej pomoci aj liek proti alergii a kortikosteroid. Adrenalínové pero je potrebné použiť ihneď, ešte pred príchodom záchranky. Ale u maličkých detí tie alergické reakcie nie sú také výrazné. Prvotné prejavy nám skôr len napovedajú, že časom by tam anafylaxia mohla vzniknúť.

Povedzme si niečo o diagnostike. Stáva sa často, že rodičia, ktorých dieťa má ekzém, vyhľadajú kožného lekára a tým sa to končí?
Minulý týždeň prišla mamička so starším synom, ktorý mal sezónnu alergiu. Dlho u nás neboli, pretože sa cítil dobre, a teraz navštívili ambulanciu kvôli predpísaniu liekov. Medzi rečou spomenula, že majú doma ďalšie, 11-mesačné dieťa, ktoré má závažný ekzém, nemá sa dobre a lieči sa len lokálne masťami. Pediater ani kožný lekár ich neodoslali na imunoalergológiu so zdôvodnením, že takéto malé dieťa ešte nie je možné testovať. U nás robíme kožné testy od troch mesiacov, respektíve od veku, keď sú prítomné prejavy alergie. Výhodou je na rozdiel od krvných testov prakticky okamžitý výsledok, a ak sa alergia potvrdí, musí sa riziková potravina vysadiť. U takýchto malých detí je každý týždeň čakania na výsledok krvného testu stratou času, najmä ak majú výrazné zdravotné problémy a neprospievajú.

Aj ja mám informáciu, že deťom mladším ako tri roky sa kožné testy nerobia. Čo je dôvod?
Kožné testy sú lacné, vo financiách asi problém nie je. Neviem, možno nejaká zastaraná schéma uvažovania? U malých detí robíme trojicu mlieko-vajíčko-múka, mám štandardizované extrakty, komerčné alergény v kvapkách a miniem naozaj len lancetu, ihlu, ktorou treba narušiť povrch kože. Dojčatá dokonca spolupracujú lepšie ako trojročné deti, ktoré už robievajú väčší cirkus, keď vidia ihlu. Samozrejme, treba im istý čas držať ručičku. Výhodou týchto kožných testov je ľahká dostupnosť a výsledok do 15 minút, len je potrebné pred testovaním vysadiť na 2–3 dni antihistaminiká. Ak je ekzém veľmi akútny a dieťa nemôže vysadiť lieky, musíme siahnuť po krvných testoch, ktoré nemajú tieto obmedzenia. Hlavnou nevýhodou však je, že dlhšie čakáme na výsledok. Deti a dospelých môžeme testovať aj tak, že si prinesú potravinu, pri ktorej máme podozrenie na alergiu, a urobíme kožný test priamo s ňou. Čiže pichneme do potraviny ihlu a následne touto ihlou narušíme povrch pokožky. Niekedy sa počas čakania na krvné testy rozhodnem rovno pre eliminačný test: Podozrivú potravinu vysadíme a pozorujeme, či dochádza k výraznému zlepšeniu ekzému. Medzitým buď prídu výsledky krvných testov, ktoré alergiu na potravinu potvrdia, alebo ju potvrdíme následným nasadením potraviny do jedálnička a vidíme, že stav sa opätovne zhoršil.

V úvode rozhovoru sme hovorili o vplyve faktorov životného prostredia a stravovacích návykov na rozvoj potravinovej alergie. Je možná nejaká prevencia?
Ideálne by bolo môcť povedať, že ak budete jednoznačne dodržiavať toto a toto, vaše dieťa určite nebude mať alergiu. Bohužiaľ, alergické ochorenia majú viaceré príčiny, preto tých preventívnych opatrení musí byť viac a nevieme povedať, ktoré sú najúčinnejšie. Často sa alergia rozvinie aj tak. Treba zdôrazniť, že budúca mamička a neskôr aj jej dieťa by sa mali vyhýbať cigaretovému dymu, pretože deti fajčiacich rodičov sú náchylnejšie ochorieť na astmu a majú aj horšie pľúcne funkcie. Vývoj možných alergických ochorení ovplyvňuje aj spôsob pôrodu, pretože prechodom pôrodnými cestami počas fyziologického pôrodu sa novorodenec kolonizuje mikroflórou potrebnou pre správny vývoj jeho imunitného systému. V prvých mesiacoch života sa odporúča výlučné dojčenie, ak žena nemôže dojčiť a v rodine je vysoké riziko alergií, má význam siahnuť po hypoalergénnom mlieku. Nemliečne príkrmy sa v súčasnosti odporúča zavádzať počas tzv. imunologického okna už vo veku 4–6 mesiacov. Obmedzenia v zmysle odstránenia domácich zvierat alebo protiroztočové opatrenia sa v rámci prevencie alergií zatiaľ nepotvrdili. Takisto podľa všetkého nemá význam ani diéta tehotnej či dojčiacej ženy. Ak ona sama nemá alergiu na potraviny, nie je potrebné vynechávať alergény zo stravy.

MUDr. Zuzana Rennerová

MUDr. Zuzana Rennerová, PhD.

Po ukončení Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pôsobila v Šrobárovom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci a v rámci postgraduálneho štúdia na Detskej klinike univerzity „La Sapienza“ v Ríme. Od roku 2007 pracuje v Imunoalergo­logickej ambulancii v neštátnom zdravotníckom zariadení Pneumo-Alergo Centrum v Bratislave. Zameriava sa primárne na alergické ochorenia, ako sú bronchiálna astma, alergická rinitída, potravinová alergia a poruchy imunity.

ZDROJ >>

Čo si o tom myslíte? Komentujte :)

Laser Game