Damask 17. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Qasioun, via AP)

Ruský analytik a politický expert Stanislav Tarasov na portáli regnum publikoval zaujímavý článok, v ktorom sa venuje kurdskej problematike a vývoju v oblasti Blízkeho východu. Podľa jeho slov sa momentálne kvôli Kurdom diametrálne mení nielen situácia na Blízkom východe, ale aj celkové geopolitické rozloženie síl veľmocí v regióne
Ilustračné foto

Do 25.9.2017, kedy sa v irackom Kurdistane uskutoční referendum o nezávislosti a autonómii kurdských oblastí ostáva len niekoľko dní a už je väčšine odborníkov zrejmé, že zastaviť kurdské snahy o prípadné vytvorenie vlastného štátu bude veľmi náročné a problematické
Kurdské politické elity odignorovali iracké parlamentné návrhy a odmietajú v otázke riešenia kurdskej štátnosti, Iračanmi navrhovaný plebiscit. Hlava irackých Kurdov Masúd Barzáni dokonca vystríhal Iračanov, že za žiadnych okolností nepríjmu politické a ani iné tlaky, ktoré by ignorovali predstavy Kurdov. Vzťahy medzi Erbilom (centrum irackých Kurdov) a Bagdádom sa tak začínajú nebezpečne vyhrocovať.
Zaujímavé sú aj vzťahy medzi Erbilom a Západom. V minulosti USA, Veľká Británia a OSN navrhovali Erbilu “alternatívu”. Bližšie informácie o “alternatívnom návrhu Západu” oficiálne nikdy neuzreli svetlo sveta, pri monitorovaní kurdských zdrojov i reakcií Barzániho je však zrejmé, že Západom navrhované alternatívne riešenia vychádzalo z dvoch základných pozícii.
Prvú pozíciu predstavuje obnovenie dialógu medzi Bagdadom a Erbilom na základe nových geopolitických skutočností a druhú pozíciu predstavuje časové posunutie referenda o nezávislosti Kurdistanu. Masúd Barzáni sa však vyjadril jasne, keď doslovne povedal, že “žiadna alternatíva, ktorá by mohla nahradiť referendum o nezávislosti Kurdistanu nebola Kurdom predložená”.
Barzáni takisto pomerne tvrdo odvetil Brettovi McGurckovi, Trumpovmu špeciálnemu vyslancovi pre boj proti ISIS, ktorý tvrdil že prípadné “kurdské referendum nemá medzinárodnú legitimitu”. Podľa Barzániho “kurdské referendum závisí od Kurdov a nie od medzinárodných kruhov a tým považuje túto otázku za uzavretú”.
Samozrejme jednoduché riešenie kurdskej otázky neexistuje. Západu a Američanom vyhovuje riešenie kurdskej otázky na základe posunutia referenda a novým rozhovorom medzi Irakom a Erbilom.
Tretia, veľmi dôležitá pozícia riešenia kurdskej otázky sa nesie v znamení trojuholníka Erbil – Ankara – Teherán. Ankara je apriori proti akýmkoľvek kurdským aktivitám, ktoré by viedli ku vzniku irackého Kurdistanu. Obáva sa totiž reakcie sýrskych a tureckých Kurdov, čo by mohlo doslovne ohroziť existenciu tureckého štátu v súčasnej podobe. Turci chcú udržať územnú celistvosť Iraku, s ktorým majú 350 km hranicu.
Podobnú pozíciu zastáva aj Irán, ktorý takisto s obavami sleduje udalosti vo svojích hraničných oblastiach s Irakom a Tureckom, kde takisto žije početná kurdská menšina. (menšia kurdská enkláva žije aj v Arménsku).
Naproti tomu Izrael podporuje kurdské aktivity. Podľa Netanjahua majú Kurdi právo na vlastný štát (samozrejme analogické právo nemajú Palestínci žijúci na území Izraela). Izraelci otvorene tvrdia, že Kurdský štát by znamenal oslabenie pozícií Iránu, Sýrie a Turecka, čo by z geopolitického hľadiska poslúžilo Izraelu.
Izraelci nevedia presne určiť v akom časovom horizonte by Kurdistan vznikol, vznik Kurdistanu by však určite znamenal oslabenie pozícii Iránu, ktorý Izrael vníma ako svojho hlavného súpera na Blízkom východe. Kurdi sa teda môžu spoľahnúť aj na izraelskú pomoc, pretože Izrael ráta s tým, že ak vznikne Kurdistan, Irán zaujme voči nemu veľmi podobnú pozíciu ako voči Izraelu, takže sa tlak na Izrael zo strany Iránu výrazne oslabí.
Prečo sa teda Kurdi v Erbile rozhodli práve v septembri 2017 vykonať referendum o svojej nezávislosti, aj keď sa ukazuje, že tento krok môže priniesť množstvo nových problémov?
Dôvodov je viacero. Po prvý krát Kurdi disponujú reálnou bojovou silou, ktorá získala cenné bojové skúsenosti z bojov voči ISIS. Kurdi sú vyzbrojovaní Američanmi, získali koristné zbrane od teroristov. Po prvý krát Kurdi nezávisia od zahraničnej pomoci a nemusia viesť guerillovú či teroristickú vojnu ale disponujú reálnou bojovou silou vďaka ktorej dokážu presadzovať svoje predstavy.
Ďalším dôvodom je fakt, že Kurdi získali silné ekonomické zázemie. V oblasti Kirkúku de facto kontrolujú miestne ropné a plynové ložiská, ktoré Ergilu prinášajú zaujímavé finančné sumy a zisky. Menším problémom je skutočnosť, že zatiaľ Kurdi ropu a plyn posielajú Turkom, keď Turci zastavia odber kurdskej ropy a plynu, ocitnú sa Kurdi v problematickom postavení. Masúd Barzáni a kurdskí predstavitelia sú však presvedčení, že Američania a Západ dokážu zatlačiť na Turecko, aby takýto krok Turci nevykonali. Ako sme načrtli vyššie, Kurdi sa môžu spoliehať aj na izraelskú pomoc a podporu.
Kurdi by však mali podľa izraelského politológa a publicistu Avigdora Eskina počítať aj s možnosťou, že ich plány sa nebudú vyvíjať podľa ich predstáv. Momentálne sú Irak a aj Sýria značne vyťažené bojom proti ISIS, keď sa tento boj skončí je viac ako pravdepodobné, že sa Sýrčania a Iračania pridajú k Turkom a Iránu, ktorí už teraz odmietajú kurdské predstavy a plány na vytvorenie samostatného Kurdistanu. Pre Turecko, Sýriu, Irak či Irán sú predstavy federalizácie materských krajín (federalizácia by len oddialila vznik samostatného Kurdistanu) viac menej neprijateľné.
Američania sa momentálne k Barzániho predstavám stavajú skepticky. Sú presvedčení, že ak bude Barzáni pokračovať v politických krokoch smerujúcich minimálne ku kurdskej autonómii v Iraku, povedie to k radikalizácii pomerov destabilizácii celej oblasti. Američanom sú samozreme ľahostajné kurdské politické predstavy, po porážke sýrskej protiasadovskej opozície a rozbití ISIS však Američanom v pozícii zástupnej armády ostávajú už len Kurdi, ak o Kurdov prídu, stratia možnosti ovplyvňovať výraznejším spôsobom dianie na Blízkom východe.
Podľa prognóz kuvajtských odborníkov z denníka al Rai Kuwait je už viac menej jasné, že sa proces preformátovania celej oblasti začal. Ako dlho bude tento proces trvať a aký bude mať charakter ešte nevie nikto presne určiť. Väčšina kurdských politických organizácii sa spolieha na podporu USA a zčasti Izraela, takže môžu očakávať rozhodnú reakciu Turecka, Iránu, Iraku a Sýrie.
Veľmi dôležitým faktorom je postoj Ruska a Číny, pričom Rusko sa sústreďuje najmä na podporu Sýrie a Iránu, rozhodný antikurdský postoj neumožňuje Turecku väčší manévrovací priestor.
Jedným slovom na záver – situácia na Blízkom Východe opätovne výrazne mení svoju charakteristiku
Stanislav Tarasov