Bratislava 31. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Slovenskí europoslanci dnes prvý raz dostali priestor v pléne NR SR

Tvrdenia, že Brusel nám diktuje pravidlá a rozhoduje o nás, sú permanentný mýtus. Na pôde Národnej rady (NR) SR to dnes vyhlásila europoslankyňa z frakcie európskych socialistov (PES) Monika Smolková (Smer-SD). Slovenskí europoslanci dnes prvý raz dostali priestor v pléne NR SR.

Na snímke slovenská europoslankyňa Monika Smolková počas príhovoru v Národnej rade Slovenskej republiky

Upozornila totiž, že na to, aby bola akákoľvek európska legislatíva schválená, každý členský štát má dostatok možností vstupovať do jej prípravy. “Alebo ju aj zablokovať,” povedala.

Smolková uznala, že o práci europoslancov sa vo verejnosti vie len málo, a aj to málo je skreslené. “Panuje mienka, že berieme peniaze za nič a nič nerobíme. Možno je to aj tým, že nemáme zákonodarnú iniciatívu, svoje vystúpenia musíme nahlásiť týždeň vopred a minútové vystúpenie dostaneme len výnimočne,” povedala. Europoslankyňa vidí problém aj v nezáujme médií o ich prácu.

Jej kolega z PES Vladimír Maňka (Smer-SD) zdôraznil, že Slovensko je malá krajina a keby nebola členom EÚ, dostala by sa do závislosti niekoho iného. “Nikde inde by sme ale neboli rovnocenným partnerom a nikde inde by nás partneri nepodporovali tak, aby sme sa dostali na ich úroveň,” podotkol.

Na margo výhod členstva v EÚ položil Maňka niekoľko otázok. “Chceme, aby ľudia žili lepšie? Chceme mať reálnu silu? Chceme mať chránené vklady v bankách? Chceme mať čo najlacnejšie energie a istotu, že budú dodané a zabezpečené? Chceme zachrániť našu planétu pred klimatickými zmenami? Ak svet postihnú krízy, chceme byť na ne lepšie pripravení? Ak Slovensko postihne katastrofa, chceme, aby nám EÚ pomohla?” pýtal sa.

Na snímke slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová počas príhovoru v Národnej rade Slovenskej republiky

Ďalšia poslankyňa PES Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) vo svojom vystúpení okrem iného apelovala na dodržiavanie ľudských práv. Spomenula najmä ženy, deti, seniorov, menšiny, ale aj hendikepovaných ľudí. “Súčasťou ľudských práv je aj rodová rovnosť. Je potrebné, aby posun k rovnosti pohlaví bol násobne rýchlejší, veď rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v niektorých krajinách dokonca vzrástli. Vyžaduje si to zmenu v myslení a odbúravaní zažitých stereotypov. Naša legislatíva je dostatočná, ale jej vymožiteľnosť nie,” uzavrela.