Miroslav Londák: Komunistický prevrat znamenal aj radikálnu zmenu spoločnosti

Bratislava  25. februára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Február 1948 znamenal pre Československo definitívne zaradenie do sovietskeho mocenského bloku. “Okrem vojenských, ekonomických a politických dôsledkov, odvíjaných od komunistickej diktatúry a podriadeniu sa Sovietskemu zväzu, však február 48 znamenal aj závažnú sociologickú zmenu,” upozornil vedúci oddelenia najnovších dejín Historického ústavu (HÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Londák.
Na snímke Miroslav Londák

Poukázal na to, že komunisti po svojom nástupe zlikvidovali celú občiansku spoločnosť, resp. všetky tie zložky, ktoré ju v klasickej demokratickej spoločnosti tvoria. Výrazne tomu pomáhali perzekúcie, ktoré šírili strach. “Postihovaní boli i domnelí odporcovia režimu, príslušníci inteligencie, rehoľníci atď., vo všetkých prípadoch preto, aby bola občianska spoločnosť zastrašená. Nástrojom, ktorý dobre slúžil tomuto účelu, boli i nezákonné, vykonštruované politické procesy,” uviedol historik.
Totalitný režim jednej strany, ktorý nedovoľoval akúkoľvek opozičnú alternatívu, podporovaný prísne kontrolovanými médiami, mal preto vplyv aj na zmenu štruktúry celej spoločnosti. Prispeli k tomu aj ekonomické zmeny, poznačené ďalšou, ešte radikálnejšou vlnou znárodnenia i plánované hospodárstvo, ktoré sa hneď na konci prvej päťročnice skončilo v podstate štátnym krachom a vynútenou menovou reformou. „Masívna kolektivizácia zlikvidovala súkromné poľnohospodárstvo, do roku 1952 sa režimu to isté podarilo s celou vrstvou živnostníkov a remeselníkov, minulosťou sa stali i slobodné povolania ako lekári či advokáti,” upozornil Londák.
Výsledkom bolo, že od 50. rokov minulého storočia vytvoril komunistický režim v Československu takú štruktúru spoločnosti, ktorá bola typická pre štáty socializmu sovietskeho typu. “Charakteristické pre takúto spoločnosť je, že takmer všetci obyvatelia v produktívnom veku sú zamestnancami štátu, veľká časť v oblasti priemyslu, časť sa stáva skupinou zamestnanou v kolektivizovanom agrárnom sektore a iba minimum obyvateľstva má status súkromne hospodáriacich roľníkov či slobodných umelcov,” ozrejmil Londák. Ako dodal, táto nesloboda v oblasti ekonomickej mala následne závažné konzekvencie pre život celej spoločnosti.

ZDROJ >>

Komentujte :)