Bratislava 23. augusta 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Slovensko sa zúčastní s ďalšími krajinami tzv. Slavkovského formátu (S3) Českom a Rakúskom na dnešnom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, pretože si je s nimi v európskych otázkach momentálne bližšie než s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) Maďarskom a Poľskom. Slovensko, člen eurozóny s bližšími pozíciami voči Európskej komisii, Nemecku a Francúzsku, je využívané ako sprostredkovateľ voči V4. Pre TASR to povedal analytik a vedúci výskumník Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP) pre strednú Európu Milan Nič.
Na snímke Milan Nič

“Aj v otázke smernice o vyslaných pracovníkoch, ktorá francúzskeho prezidenta najviac zaujíma, zrejme dáva zmysel, aby sa stretli v tomto formáte. Navyše je to francúzska politika baviť sa viac s tými krajinami v strednej a východnej Európe, ktoré môžu byť spojencom Paríža pri prehĺbení spolupráce v niektorých sektorových politikách v EÚ. A tými Maďarsko a Poľsko aktuálne nie sú,” uviedol Nič.
Budúcnosť V4 podľa neho ostáva taká ako doteraz, akurát v európskych témach vzájomné prekrytie záujmov nie je také výrazné, ako bolo pred dvoma rokmi. “A to aj preto, že Poľsko a Maďarsko si v tých kľúčových otázkach želajú slabšiu úlohu komisie a európskych inštitúcií a silnejšiu rolu národných štátov a menej regulácií. Naopak, Česko a Slovensko sú ochotné podporiť spoločnú európsku politiku a ďalšie presuny kompetencií v niektorých oblastiach, čiže v tomto idú krajiny V4 opačnými smermi,” konštatoval analytik DGAP.
Podľa neho sa očakáva, že Slovensko sa bude cez členstvo v eurozóne zúčastňovať na niektorých diskusiách o prehĺbení ekonomickej spolupráce a deklaruje vôľu sa na ňom podieľať. “Toto je dnes štrukturálna prednosť Slovenska, ktorá umožňuje využívať premiéra Roberta Fica v pozícii, o ktorú sa donedávna pokúšalo Česko. Ale to nie je v eurozóne, premiér Bohuslav Sobotka nehovorí po anglicky a čelí voľbám, čiže nebude dlho premiérom. Fico je najproeurópskejší a najdlhšie vo funkcii, v ktorej aj ostane,” zdôraznil Nič.
Analytik považuje debatu o jadre EÚ na Slovensku za umelú, robí sa z nej podľa jeho slov “modla”. “V tejto téme sa najbližšie dva roky očakáva výrazný posun, pokiaľ dôjde k veľkej dohode, na začiatku ktorej musí byť dohoda medzi inak nastavenými finančnými a ekonomickými politikmi Nemecka a Francúzska. Ak sa to podarí, tak sa ten vlak rozbehne,” podotkol. Pokiaľ ide o porovnanie Slovenska a pobaltských krajín, poukázal Nič na fakt, že Slovensko je z krajín strednej a východnej Európy v eurozóne najväčšie, väčšie ako Slovinsko či pobaltské štáty.
Pre Slovensko je podľa neho dôležité byť v jadre Únie nielen pre ekonomické prepojenie s Nemeckom a Francúzskom, ale hlavne pre rovnakú menu, ktorú napríklad Česká republika, so vzájomným obchodom výrazne nasmerovaným na Nemecko a čiastočne Francúzsko, nemá.
Pokiaľ ide o možný záujem týchto krajín na začlenení Slovenska do jadra EÚ, Berlín a Paríž sa podľa Niča trochu líšia. “Berlínu veľmi záleží na tom, aby sa rozpory v EÚ medzi rôznymi skupinami krajín nevyostrovali, čiže hrá úlohu ‘balanséra’ medzi severom a juhom, východom a západom. Zároveň je ich ekonomický profil a obchod veľmi prepojený so strednou a východnou Európou, na rozdiel od Francúzska,” povedal Nič.
Nemci podľa neho chcú a potrebujú mať v prehĺbenej EÚ a eurozóne aj krajiny strednej a východnej Európy, aj preto, aby veľmi jasne vyslali politický signál, že to nie je len exkluzívny klub zakladateľov EÚ. “Toto je dlhodobá strategická otázka, Nemecko tam chce mať aj nové členské krajiny. Ak by tam neboli, tak je to signál, že rozšírenie EÚ nebolo úspešné,” uzavrel hlavný výskumník DGAP pre strednú Európu.