Bratislava 23. marca 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
 
Bol to okamih pochopenia, že sa nemožno pohybovať len v úzko vymedzenom priestore náboženstva, ale je potrebné osloviť celú slovenskú spoločnosť. O príprave, formulácii požiadaviek a posolstve bratislavskej Sviečkovej manifestácie z roku 1988 to pre TASR uviedol zvolávateľ tohto podujatia, František Mikloško.

Na snímke František Mikloško

Pri 30. výročí Bratislavského Veľkého piatku pripomenul, že výzvy, ktoré chceli protestujúci svojím tichým zhromaždením so sviečkou v ruke adresovať vládnúcej komunistickej garnitúre, boli iné, ako tie od výkonného podpredsedu Svetového kongresu Slovákov (SKS) Mariána Šťastného, ktorý prišiel s myšlienkou uskutočniť v jeden deň takýto protest vo svetových metropolách i na Slovensku. Prvotným cieľom duchovného otca myšlienky Sviečkovej manifestácie bolo, aby manifestujúci vyjadrili nespokojnosť s komunistickým režimom aj vo forme transparentov s motívom mapy Slovenska, na ktorú mala šliapať veľká červená ruská čižma. “My sme nechceli ísť do takejto konfrontácie a nakoniec sme zvolili kompromis. Rozhodli sme sa pre nenásilný pokojný protest s horiacimi sviečkami v ruke a zároveň sme si stanovili tri požiadavky protestu, ktoré boli aj kresťanské a aj všeľudské,” uviedol Mikloško v súvislosti s požiadavkami na občiansku slobodu, náboženskú slobodu a slobodné menovanie biskupov.
Priznal, že symbol sviečky v rukách ticho protestujúcich mal nielen symbolický význam. “Sviečka je nádherný symbol – je to niečo veľmi intímne, krásne a navyše také jednoduché, že sme si povedali, že každý, kto si v ten deň zapáli sviečku, symbolicky podporí naše požiadavky. V ten podvečer sa tisíce sviec rozhoreli nielen priamo na námestí, ale ľudia, ktorí sa naň nedostali, si zapaľovali sviečky v bočných uličkách a mnohí ďalší po celom Slovensku, doma – v kruhu rodiny,” upozornil Mikloško.
Vrátil sa aj k návšteve kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorého organizátori akcie prišli navštíviť so žiadosťou o odobrenie uskutočniť takýto krok. “Bol morálnou autoritou, neskutočne charizmatický a silný v obrane viery. Aj preto bolo podstatné, aby so zámerom zhromaždenia súhlasil práve on, pretože v opačnom prípade by to mohlo vyvolať medzi veriacimi pred zhromaždením istý vnútorný zmätok,” vysvetlil.
Mikloško tiež priznal, že 10.000 ľudí, ktorí sa na Hviezdoslavovom námestí a v jeho okolí na Sviečkovej manifestácii znapokon zišlo, nikto z organizátorov nečakal. Skôr sa hovorilo o pár desiatkach ľudí, ktorých polícia poľahky zadrží. “Uvedomte si, že v čase komunistických represálií a bezprávia bola účasť na takomto zhromaždení osobnou drámou a existenčnou otázkou. Nik nemohol vedieť, či nepríde o prácu, o existenčné istoty, či nebude režimom perzekvovaný on a jeho rodina. Aj preto sú pre mňa všetci, ktorí tam prišli, zapálili si sviečky a modlili sa, neskutoční hrdinovia, morálni víťazi, do ktorých amorálna komunistická moc a jej represívne zložky “rúbali” obuškami, vodnými delami, policajnými psami, či vrážali autami. Zábery z ich besnenia obleteli celý svet a ukázali totalitný režim v jeho nahote,” pripomenul oficiálny hlavný organizátor sviečkovej manifestácie F. Mikloško.
 
Príspevok Mikloško: Sviečková manifestácia oslovila celú slovenskú spoločnosť zobrazený najskôr Hlavné správy.