MC Erik a jeho plačlivá spomienka: Kvôli plyšovému medveďovi ronil slzy

„Robím už niekoľko rokov dídžeja v Prahe a dokonca aj tu ma ľudia stále spoznávajú. Je to síce skôr sporadické, ale veľmi sympatické, keď niekto príde a opýta sa, či sa môže so mnou odfotiť, že ma kedysi počúval a vyrastal na mne. Niektorí dokonca tvrdia, že som sa vôbec od tých 90. rokov nezmenil – to teda neviem – Pánboh zaplať za tie pribrané kilá. V deväťdesiatom piatom som vážil 57 kíl a mal som úplne vpadnuté líca. Našťastie už nevyzerám tak vychudnuto, no vtedy to asi patrilo k tomu imidžu. Teraz chodím do posilky, je to už súčasť môjho fungovania, aj keď ju v poslednej dobe trochu flákam,“ prezradil.

Erik Aresta alias MC Erik na aktuálnej fotografii.Erik Aresta alias MC Erik na aktuálnej fotografii.
Autor: welove90.sk

Napriek tomu, že si rád zaspomína na dávne časy, nepodlieha vraj veľmi nostalgii. „Niekedy mám zo seba pocit, že som strašne sentimentálny a potom zas príde iný moment a zrazu mám pocit, že sa bez problémov dokážem postaviť a ísť ďalej,“ poznamenal Aresta a ako príklad uviedol spomienku z čias, keď mal 22 rokov. „V tom roku som musel v jednej chvíli vyhodiť z rodičovského bytu starého medvedíka, lebo doňho naliezli mole. Ten medvedík mal v brušku takú vec, že keď ste ho obrátili, tak vydal zvuk. A zrovna keď som ho hodil do toho kontajnera, tak sa to stalo. Medvedík vydal zvuk a ja som sa pri tom koši skoro rozreval, bolo mi jedno, koľko mám rokov,“ zasmial sa rodák z Rimavskej Soboty.

Erik Aresta alias MC Erik počas vystúpenia.Erik Aresta alias MC Erik počas vystúpenia.
Autor: welove90.sk

„A naopak, tri roky na to som sa sťahoval v Prahe z jedného bytu do druhého a vyhodil som magnetofón, ktorý som strašne miloval. Miesto toho, aby som si ho odniesol, som si hovoril ‚Čo ja s ním budem?‘ a postavil som ho ku kontajnerom, nech si ho vezme niekto, komu ešte poslúži. Takto som sa dokázal vzdať veci, na ktorú som si dokonca ako mladý sám zarobil! Otec mi vtedy povedal ‚Chceš kazeťák? Tamto choď pozbierať marhule, so starkou ich predajte na trhu a potom si môžeš kúpiť magneťák.‘ Takže som zbieral marhule, starká ich predala a za tie peniaze som si ho kúpil. A potom som ho v Prahe bez najmenšieho citového záchvevu postavil k odpadkovému košu… Takže mám pocit, že mám niekedy také dve tváre a nikdy neviem, ktorá je kedy aktuálna,“ uzavrel MC Erik.

ZDROJ >>

Komentujte :)