Bratislava 23. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Ochrana pôdy pred špekulatívnymi nákupmi zo zahraničia, pomoc malým a mladým začínajúcim farmárom, transparentnosť čerpania európskych zdrojov a podpora predaja zdravých a čerstvých slovenských potravín. To sú ciele, ktoré sa v tomto roku snažilo napĺňať ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a v roku 2017 v tom chce pokračovať.

Na snímke ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela MatečnáNa snímke ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná

„Rezort musí ísť v režime transparentnosti, to je zásadná vec. Druhou veľkou témou, ktorú nevieme urobiť za jeden deň, je Národný potravinový katalóg. Budeme ho budovať celý budúci rok. A ďalšou témou je vytvorenie rizikového fondu. Poľnohospodárstvo je práca pod holým nebom, nikdy neviete, ako počasie vypáli. Rizikový fond by mal slúžiť na to, aby sme vedeli regulovať výkyvy počasia,“ povedala v TABLET.TV ministerka Gabriela Matečná (nom. SNS).

Rezort reaguje aj na praktické výzvy slovenských spotrebiteľov, napríklad na otázku, prečo sa množstvo výrobkov predáva napríklad v Rakúsku vo vyššej kvalite ako u nás, keď cena je rovnaká. „Obchodníci a spracovatelia veľkých nadnárodných spoločností by o tom vedeli rozprávať, ale mlčia. Tak sme museli zobrať opraty do svojich rúk. Z nových členských krajín, v spolupráci s Českou republikou, možno s Rumunskom a Bulharskom hovoríme o tzv. dvojitej kvalite potravín,“ hovorí ministerka.

„Tá istá potravina, ktorá má vizuálne rovnaký obal, nemá totožný obsah. Mám na mysli niektoré koreniny, kávy, sladené nápoje, cukrovinky. V západných krajinách sú sladené normálne cukrom, u nás izoglukózou. Gramáže čaju – obsah toho malého nálevového vrecúška je v niektorých prípadoch v Rakúsku väčší, objemnejší ako na Slovensku, za tú istú cenu,“ dodala.

Keď túto otázku ministerka otvorila v Bruseli, zodpovední sa bránili, že na zadnej strane každého výrobku je predsa presne uvedené, čo obsahuje. Podľa Matečnej aj tak ide o zavádzanie spotrebiteľa. „My argumentujeme, že ak to navonok vyzerá rovnako, spotrebiteľ si nemá šancu na zadnej strane malými písmenami prečítať, že to napríklad neobsahuje fruktózu, ale izoglukózu,“ povedala.

Pol roka slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie považuje Matečná za veľkú skúsenosť, či už ide o možnosť viesť rokovania rezortných kolegov z 28 krajín, alebo sledovať zákulisnú diplomaciu. Za najväčší prínos Slovenska vo svojom rezorte považuje iniciatívu v boji proti nekalým obchodným praktikám.

„Pritom, ako sa nakupujú, spracovávajú potraviny, vzniká množstvo problémov vo vzťahoch medzi dodávateľom, odberateľom a spracovateľom. Zvyčajne poľnohospodár je ten článok dodávateľsko-odberateľského reťazca, ktorý príde skrátka a dostane z marže, ktorá sa tu vytvorí, najmenej. Dokonca to býva tak málo, že je to pod jeho výrobné náklady,“ vysvetľuje Matečná. Dodáva, že množstvo krajín už prijalo opatrenia proti týmto praktikám na národnej úrovni, prioritou Slovenska bolo dostať ich na úroveň únie.

„Chceli sme na európskej úrovni navrhnúť, aby boj voči týmto praktikám bol spoločný. Navrhli sme legislatívne a nelegislatívne opatrenia. Dosiahli sme závery Rady, ktoré sme zhrnuli do 27 bodov. Komisia sa nimi bude musieť zaoberať, už si to dala do programu na marec 2017,“ povedala Matečná. Priznáva, že legislatívny proces v EÚ je dlhší ako na Slovensku.

„Zvyčajne trvá jeden a pol až dva roky. Ale členské krajiny ani Slovenská republika nespia, vyvíjame iniciatívu. Už pred touto európskou iniciatívou sme vyvinuli viacero aktivít, aby sme bojovali na poli týchto nekalých praktík,“ konštatovala Matečná.

„Jednou z ďalších tém, ktorá sa nám na rozdiel od iných krajín podarila, bolo dosiahnutie zhody pri kvótach na ryby. Možno to mnohým obyvateľom takej suchozemskej krajiny, ako sme my, nič nehovorí. Ale keď predsedáte, predsedáte všetkým členským krajinám.

A pre tieto prímorské krajiny je to bytostná záležitosť,“ poznamenala s tým, že Slovensku sa po desiatich rokoch podarilo dosiahnuť v tejto otázke úplnú zhodu.

Ministerstvo pod vedením Matečnej chce realizovať prioritu Slovenskej národnej strany, ktorou je podpora slovenských potravín. V podmienkach Európskej únie, ktorej princípom je voľný pohyb tovarov a služieb, to znamená nediskriminovať výrobky na základe ich pôvodu, ale podporovať spotrebu zdravých a čerstvých potravín. Na rozdiel od mrazených sú čerstvé potraviny zväčša domáceho, slovenského pôvodu.

„Na začiatku sme dali do vlády taký malý návod, ako by mali obstarávať tí, ktorí obstarávajú pre sociálne zariadenia, pre školy a škôlky, aby vyberali potraviny, ktoré sú zdravé, čerstvé a ktoré nie sú zmrazené. A tým pádom by sme nepriamo podporovali slovenské potraviny,“ priznáva Matečná.

Ministerstvo podľa nej plánuje na budúci rok prípravu Národného potravinového katalógu. „Kde sa všetky potraviny, ktoré vieme na Slovensku dorobiť, zoradia podľa jednotlivých komodít, podľa obsahu látok a čerstvosti. Bude to fungovať ako taký malý Elektronický kontraktačný systém. Všetci tí, ktorí budú chcieť nakupovať, môžu siahnuť do tohto Národného potravinového katalógu,“ vysvetľuje.

„Predpokladám, že sa tak bude dať nakúpiť lacnejšie, konkurencia bude veľká, ale hlavne tie potraviny budú čerstvé a slovenské. Takže tým nepriamo podporíme farmárov, krajinu aj zdravie našich ľudí, našich detí,“ dodáva.

Ďalším cieľom rezortu pôdohospodárstva je podpora mladých a malých farmárov. „Kým do roku 1990 bol priemerný vek farmára 40 rokov, dnes je to 50 rokov. Na Slovensku niet reálnych pokračovateľov v tejto výrobe. Jedným z možných je opatrenie z programu rozvoja vidieka na podporu mladých a malých farmárov. Na začiatku tam bolo alokovaných 30 miliónov eur, čo znamenalo, že zhruba 600 mladých farmárov by mohlo na štartovanie svojho podnikania dostať v priemere 50.000 eur,“ poznamenala Matečná.

„Podarilo sa nám realokovať ešte časť peňazí z iného programu rozvoja vidieka, keďže záujem bol enormný. Počet žiadateľov je k dnešnému dňu 2024. Snažili sme sa hľadať cesty, ako uspokojiť čo najväčší počet mladých farmárov. Našli sme ešte 18 miliónov eur, takže dnes máme spolu 48 miliónov eur a môžeme podporiť zhruba okolo tisícky mladých farmárov,“ dodala.

Ministerstvo sa podľa nej v tomto roku snažilo v rámci možností pomôcť ovocinárom, ktorých ťažko poškodili jarné mrazy, aj producentom mlieka. „Mliečna kríza bola v marci, keď som nastúpila, jednou veľkou témou nielen na Slovensku, ale v rámci celej Európy. Prepad cien spôsobilo ruské embargo a zrušenie kvót na mlieko,“ uviedla.

„Keď boli mliečne dodávky kvótované, členská krajina, ako je napríklad Írsko, ich vyrábala len toľko, koľko umožňovala kvóta. A keďže kvóta padla, Íri, ktorí vedia dorábať mlieko, vedia to dobre a pod holým nebom, začali produkovať veľké množstvá. A nielen oni. Pretlak mlieka na európskom trhu spôsobil veľký pád cien,“ vysvetľuje. Nielen Slovensko, ale všetky členské krajiny sa podľa nej s týmto problémom borili, keďže výkupné ceny litra mlieka boli nižšie ako náklady na jeho výrobu.

„Slovenská republika urobila balíček na pomoc našim mliekarom v objeme 31 miliónov eur,“ povedala. Ministerstvo nemohlo mlieko priamo dotovať, vytvorilo však program zberu rôznych údajov o chovoch dobytka a za informácie producentom mlieka zaplatilo.

Tým im nepriamo pomohlo prekonať krízu a zároveň získalo pre svoju potrebu množstvo dát.

Ministerka podporuje iniciatívu Slovenskej národnej strany na prijatie ústavného zákona o ochrane pôdy, ktorý má zabrániť jej špekulatívnemu vykupovaniu zo zahraničia. „Aby pôda nebola zdrojom na výstavbu obrovského množstva investičných celkov, ale aby slúžila na výrobu potravín a sebestačnosť. Aby nestrácala charakter poľnohospodárskej pôdy. Je to logická vec, množstvo ľudí s tým súhlasí. Nemám obavu, že by sme v parlamente nezískali podporu,“ odhaduje Matečná.

Na otázku, či to nebude v rozpore s európskou slobodou pohybu tovarov a služieb, odpovedá, že podľa nej nie. „Pôda nie je tovarom, ale prírodným bohatstvom,“ tvrdí s tým, že to isté platí aj o vode a lesoch. „A je to vyčerpateľný zdroj, každá krajina by si ho mala chrániť. Iniciatíva Slovenskej národnej strany po konzultácii s ministerstvom pôdohospodárstva je dať ochrane pôdy ústavnú podobu. Ústavný zákon nebude definovať pôdu ako tovar. K tomu by mala prislúchať zmena ďalších zákonov, ktorými sa budeme snažiť zabrániť špekulatívnym nákupom pôdy,“ podčiarkla Matečná.