Sibír 27. decembra 2018 (HSP/Sputnik/Foto: Wikipedia)
 
V severozápadnej časti najväčšej vyvýšenej planiny sveta, Stredosibírskej vysočiny, sa nachádza horský masív Putorana, ktorý prekvapí nielen svojou rozľahlosťou, prírodnou krásou divokého kraja, ktorý aktuálne nie je dotknutý žiadnou ľudskou aktivitou, ale aj mystickým svetlom a možnými hrozbami v budúcnosti

Putorana

Rozloha náhornej plošiny – 250 tisíc kilometrov štvorcových – sa dá prirovnať k rozlohe Veľkej Británie. Názov prírodného krasu sa väčšinou prekladá ako “jazerá so strmými brehmi”. Ďalším názvom Putorany je “kraj tisícov vodopádov a desaťtisícov jazier”.
Podľa portálu yandex.ru sa najvyšší bod náhornej plošiny nachádza vo výške 1701 metrov nad úrovňou mora.
Hlavným skvostom tejto prírodnej lokality je pamätník svetového dedičstva UNESCO, Putoranská prírodná rezervácia, ktorá bola založená v roku 1988.
Navyše na území rezervácie je miesto prezimovania najväčšej divokej populácie sobov na svete. V miestnych horách sú zreteľné jelenie chodníky – jelene v priebehu rokov chodia rovnakou trasou.
Putoranská rezervácia si  drží hneď niekoľko prvých miest na rebríčku výnimočných lokalít v Rusku: jedná sa o jednu z najväčších rezervácií, je tu najvyšší Kandinsky vodopád (108 metrov) a takzvaný Talnikov vodopád (viac ako 600 metrov). V neposlednom rade sa tu nachádza jedno z najhlbších jazier – Chatajské jazero s hĺbkou dosahujúci 500 metrov.
Sneh v Putoranskej rezervácii je až do augusta, kvôli tomu je tu tak veľký počet jazier a vodopádov, ktoré sú druhým najväčším zdrojom sladkej vody v Rusku po jazere Bajkal. Pričom voda je minerálna a má liečivé účinky.
Podľa vedcov náhorná plošina vznikla kvôli mohutnému zemetraseniu pred 10-12 miliónmi rokov. Pred prírodnou katastrofou tu bolo mierne podnebie, ale potom nasledovalo prudké ochladenie a zmena druhov rastlín a živočíchov.
 
Mystické javy a legendy plošiny
Najhlbšie Chatajské jazero má medzi miestnymi obyvateľmi i druhý názov, kalich sĺz – v minulosti bolo považované za posvätné miesto. Devy z blízkych dedín k tomuto jazeru chodili v nádeji, že na jeho povrchu uvidia znaky svojho budúceho osudu.
Legenda hovorí, že boh ohňa zabil syna významnej bohyne Ešnu a jeho dušu vzal do podzemia. Bohyňa dlhú dobu smútila kvôli synovi a potom sa zmenila v čiernu čadičovú skalu a jej slzy naplnili obrovskú priekopu, ktorá sa premenila na jazero.
Ruskí meteorológovia hovoria aj o záhadnom prírodnom jave, ktorý sa každoročne odohráva koncom decembra – začiatkom januára po dobu dvoch týždňov. Blízko samotného vodopádu vychádza z krajiny obrovská, k oblohe stúpajúca, žiariaca špirála, ktorá je tvorená rotujúcimi sústrednými kruhmi. Úžasná svetelná prehliadka trvá asi 15 minút, potom sa žiariaca špirála jednoducho rozpustí v temnom vzdušnom priestore.
Uvedený jav má aj pozoruhodné vysvetlenie. Niektorí veria, že na plošinu Putorana sa premieta súhvezdie Kozorožca, ktoré je považované za bránu do neba pre duše, ktoré dokončili svoju pozemskú cestu. Preto je tento jav spájaný s aktivitou Kozorožca, ktorého znamenie vo zverokruhu odkazuje na obdobie od polovice decembra do začiatku januára.
 

 
Čím súčasne žije prírodná rezervácia?
V súčasnej dobe tu žijú len pracovníčky rezervácie a okolo desať pracovníkov miestnej meteorologickej stanice. Jej jediným spojením s civilizáciou je vrtuľník. Čistota a unikátna krása Putorany láka turistov z celého sveta a slúži aj zdrojom mnohých teórií o jej vzniku.
Na teritóriu náhornej plošiny sa nachádza veľký počet megalitických stavieb. Vedci sa domnievajú, že sa jedná o zrúcaniny pravekých budov, takzvaných menhirov.
Okrem iného tam existujú aj praveké cesty, smerujúce presne podľa svetových strán a dokonca aj pyramídy nachádzajúce sa pod skalami. Niet divu, že táto prírodná lokalita je obľúbená medzi hľadačmi legendárnej Hyperborei. Podľa jednej z verzií práve tu sa skrýva mýtická zem, opísaná v mýtoch starovekého Grécka.
Náhorná plošina Putorana je miestom aj menej tajomných javov: najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia tu boli objavené 5 kilometrov dlhé opustené železnice. Okrem iného je tu aj pamätná doska, na ktorej je označený geografický stred Ruska.
Ďalšou zaujímavosťou a zároveň aj hrozbou je skutočnosť, že plošina sa každoročne zvyšuje o 1,5 cm. Tieto geologické zmeny sa môžu stať zdrojom novej prírodnej katastrofy na Strednej Sibíri, ktorej dopad sú vedci ťažko schopní predpovedať. Môže dôjsť k vzniku dostatočne silnej sopky alebo sérii najsilnejších zemetrasení, kvôli ktorým bude rozpoltená aj celá Stredná sibírska plošina. Ďalšou možnosťou môže byť vznik obrieho zlomu medzi sibírskou plošinou a Západosibírskou doskou, kam sa vleje more Laptevovcov.
 
Príspevok Masív Putorana: Aké tajomstvo a hrozby skrýva táto prírodná rezervácia na Sibíri? zobrazený najskôr Hlavné správy.