Bratislava 27. marca 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)
 
Udalosti posledných týždňov ukázali obrovskú nedôveru veľkej časti verejnosti k inštitúciám štátu, ale aj politickým stranám, tak koaličným, ako aj opozičným. “V spoločnosti je dopyt po sile, ktorá by mohla vystriedať Smer-SD. Ale zároveň by to bola alternatíva aj k súčasnej opozícii,” povedal v TABLET.TV politológ Juraj Marušiak.

Na snímke Juraj Marušiak

Upozornil, že jeden z prvých mítingov po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej ešte organizovali matovičovci, veľmi rýchlo však protesty prevzali nestranícki organizátori, ktorí ukázali omnoho vyšší potenciál mobilizácie verejnosti.
Napokon sa však schopnosť postupovať za spoločné požiadavky aj tu vyčerpala. “Každé protestné hnutie prechádza fázami, vzostupu, spojenia sa proti spoločnému nepriateľovi a potom diferenciácie. Legitímne sú rôzne stratégie, časť sa môže radikalizovať, pokračovať v protestoch, druhá časť sa môže politizovať. Aj s výhľadom na komunálne voľby,” poznamenal Marušiak.
Preferenčne zatiaľ na udalostiach profitovali najmä strany s menej radikálnymi postojmi k tejto kauze, teda Slovenská národná strana, ĽS–NS Mariana Kotlebu a Sme rodina Borisa Kollára.
Straty utrpel Smer-SD, ktorý napokon v mene udržania koalície obetoval dvoch kľúčových členov vlády, Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Ak predseda strany Fico a nový premiér Peter Pellegrini dokážu efektívne spolupracovať, môžu stabilizovať podporu strany. Ak sa im to nepodarí, Smer-SD podľa Marušiaka stále môže podporiť aj predčasné voľby.
“Ten kabinet bude mať ťažkú pozíciu aj z hľadiska verejnej mienky, keďže jeho vznik protestujúcich neuspokojil. Druhá vec je, dochádza tu k niečomu ako dvojvládiu. Peter Pellegrini má určite slabšiu pozíciu, ako mal Robert Fico, a v parlamente bude závisieť od jeho autority,” upozornil Marušiak.
Ponuka parlamentnej opozície, teda SaS, OĽaNO, Sme rodina a ĽS–NS na predčasné voľby podľa Marušiaka nepresvedčila Most–Híd, ale zrejme ani prezidenta SR Andreja Kisku. “SaS a OĽaNO to pochopili ako svoju šancu dostať sa k moci, dosiahnuť predčasné parlamentné voľby,” poznamenal politológ.
“Jediným nositeľom programových myšlienok zo súčasných parlamentných opozičných strán je azda Richard Sulík, ale jeho neoliberálny dogmatizmus je s najväčšou pravdepodobnosťou mimo toho, čo si väčšina obyvateľov Slovenska želá. Je tu isté politické vákuum,” dodal.
Časť bývalých voličov Mosta–Híd podľa Marušiaka ťažko niesla, že vôbec išiel v roku 2016 do koalície. “A po vražde Jána Kuciaka sa tlak ešte zintenzívnil. Ale druhý moment je, že medzi lídrami Mosta a lídrami opozície vládne veľmi hlboká averzia už od roku 2016, keď bol Most vyhlásený pomaly za zradcovskú politickú stranu a pred Bugárovým domom sa organizovali demonštrácie. To je zasa moment, ktorý odrádza predstaviteľov tejto strany od spoločného postupu s opozíciou,” poznamenal Marušiak, podľa ktorého predčasné voľby nemuseli vyhovovať ani podnikateľskému zázemiu Mosta-Híd.
“Upozornil by som aj na výrok bývalého poslanca Františka Šebeja, ktorý sa vyslovil, že má veľké výhrady voči politike strany Smer a s dohodou, ktorá sa dosiahla, má problém. Ale zároveň povedal, že z hľadiska zahraničnopolitického postavenia SR sa obáva toho, že by sa k moci mohli dostať ľudia ako Richard Sulík,” povedal Marušiak.
“Bývalá ministerka spravodlivosti Žitňanská, ktorá tvrdo trvala na odchode Roberta Kaliňáka, uviedla, že nemá dôvod nepodporiť vládu. Aj keď sa na jej činnosti už nebude podieľať,” dodal.
Nepresvedčivosť alternatívy, ktorú predstavuje parlamentná opozícia, mohla byť podľa politológa jedným z dôvodov, prečo ani prezident netlačil dôslednejšie na predčasné voľby. “Druhý mohol byť ten, že v NR SR sa nenašla väčšina, ktorá by mohla prijať príslušný ústavný zákon. A tretia, že prezident sa dostal už na hranu zaužívaných ústavných zvyklostí. Od čias prvej Československej republiky je tu tradícia, že prezident je z hľadiska svojich právomocí slabý,” poznamenal politológ.
Prezident síce avizoval, že v prípade predloženia prvého návrhu Petra Pellegriniho niektoré osobnosti do funkcií nevymenuje, reálne však k takémuto postupu nedošlo, keďže Pellegrini návrh zmenil. Ak by sa však Andrej Kiska reálne pokúsil de facto vetovať niektorého z navrhnutých členov vlády, vyvstala by otázka, či mu to ústava umožňuje. Ak áno, znamenalo by to zásadnú zmenu. “Podľa mňa by to znamenalo faktickú zmenu politického systému, usporiadania. Ak sme doteraz hovorili, že máme parlamentnú demokraciu, reálne by sme potom mohli hovoriť o zavedení poloprezidentského alebo prezidentského systému. Aký je napríklad vo Francúzsku,” poznamenal Marušiak.
 
Príspevok Marušiak: Spoločnosť hľadá alternatívu k Smeru-SD aj k súčasnej opozícii zobrazený najskôr Hlavné správy.