Bratislava  30. októbra 2018 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
 
Martinskú deklaráciu si hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) váži ako konštitučný akt slovenskej politickej reprezentácie, ktorým sa deklaranti rozhodli pre odchod zo zväzku uhorskej koruny a uzavretie štátneho zväzku s obyvateľmi Čiech, Moravy a Sliezka v podobe Československa. Pre agentúru SITA to uviedol poslanec Národnej rady SR za hnutie OĽaNO Ján Budaj

Na snímke opozičný poslanec Ján Budaj (OĽaNO)

„Martinskou deklaráciou sa po slede československých dohôd v zahraničí dosiahla zhoda aj doma, vo vtedajšom Hornom Uhorsku. Zlomovým momentom tu bolo stanovisko reprezentácie katolíckeho prostredia, keďže v protestantskom slovenskom prostredí bola československá vízia národnej budúcnosti prijímaná už dlhšie,“ uviedol Budaj, podľa ktorého deklaranti urobili v Martine krok, ktorý predurčil naše spolužitie s obyvateľmi tzv. historických zemí. Ďalej dodal, že na jeho pozadí sa začala tvoriť demokratická slovenská politika, vytvárajúca odvtedy kontúry budúcej Slovenskej republiky. „Vznik Československej republiky by mal byť považovaný za začiatok modernej politickej identity Slovenska a mal by byť označený za štátny sviatok, oslavovaný nie iba jednorázovo, ale každoročne,“ dodal Budaj.
Hnutie Sme rodina – Boris Kollár je presvedčené, že vznik ČSR bol jedným z najdôležitejších míľnikov v našej spoločnej histórii. „Martinská deklarácia bola jedným z najdôležitejších pilierov vzniku samostatného Československa a taktiež vznik SNR bol dôležitým krokom dopredu pre náš slovenský národ,“ uvádza hnutie Borisa Kollára vo svojom stanovisku s tým, že súhlasia, aby bol 30. október štátnym sviatkom.
 
Príspevok Martinskou deklaráciou sa začala tvoriť demokratická slovenská politika, tvrdí Budaj zobrazený najskôr Hlavné správy.