Bratislava 12. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP Photo/Efrem Lukatsky)

Keď pred tromi rokmi na Ukrajine dohrmel majdan málokto si uvedomoval dôsledky. Situácia na Ukrajine bola vybičovaná, vládli vášne.
Ilustračné foto

Keďže šlo o americkú farebnú revolúciu, bolo jasné, že hlavný hrot udalostí sa zapichne do Ruska a bude sa ho snažiť čo najviac poškodiť.
Teraz po troch rokoch sa situácia trochu utriasla. To či bolo Rusko poškodené a do akej miery, teda či vyšiel zámer organizátorov, by som nechal na odborníkov. Iste Rusko poškodené bolo o tom niet reči. Najviac však bola poškodená Ukrajina. Veľké nádeje oklamaných ľudí na lepší život zhasli a krajina sa ponára do stále väčšej chudoby. Na Ukrajinu sa občas dostanem a vidím ten pokles životnej úrovne tamojších ľudí veľmi zreteľne.

O čom sa však hovorí veľmi málo, je fakt, že okrem Ukrajiny bolo majdanom najviac poškodené Slovensko. My, ako spoľahlivý partner Sovietskeho zväzu v časoch socializmu, sme mali vybudovanú infraštruktúru na posúvanie nerastných surovín a tovaru ďalej do Európy. Boli sme tranzitnou krajinou cez ktorú viedol plynovod, širokorozchodná trať končila v Čiernej nad Tisou. Zo Slovenska sa dnes, keď Čína buduje Hodvábnu cestu a chce prepravovať svoje tovary do Európy po železnici, lebo je to rýchlejšie ako loďou, mohol stať dopravný uzol, suchozemský prístav s napojením na okolité krajiny, na rieku Dunaj atď.

Tento sen sme však vďaka majdanu ani nezačali snívať. Rusko znechutené udalosťami na Ukrajine túto krajinu zoširoka obchádza so všetkými svojimi projektmi. Počnúc plynovodmi, končiac železnicami, ktoré sa stanú tepnami prúdenia tovaru z Číny a ďalších krajín ďalekej Ázie do Európy a naopak.

Plynovod Severný prúd obchádza kompletne Ukrajinu aj nespoľahlivé, pre Ameriku pracujúce Poľsko, cez more rovno do Nemecka. Južný prúd, potom čo bulharská politická elita zradila svoj národ a podľahla západnému tlaku a zastavila práce na výstavbe plynovodu, povedie cez Turecko. Trápni Bulhari, ktorí sa mohli stať dôležitou tranzitnou krajinou, sa teraz uchádzajú aspoň o vetvu z tohto plynovodu, ktorá by dopravila modrý plameň aj k nim.

Železničné spojenie s Áziou povedie cez Rusko, Bielorusko a Poľsko a južnou trasou zase cez Turecko.

Ako ste si všimli, vďaka situácií na Ukrajine, kde vládne proamerický o neofašistov sa opierajúci režim, sa so Slovenskom v žiadnom z týchto projektov nepočíta. Nie, že nás obíde nová infraštruktúra, hneď ako bude postavená, vypnú tú starú. To sú pre nás veľmi zlé správy. Situácia na Ukrajine z nás urobila úplnú perifériu uprostred Európy.

O to smutnejší je potom prístup našich predstaviteľov, ktorí napriek tejto, pre nás veľmi nepriaznivej situácii si s predstaviteľom tohto režimu Petrom Porošenkom potriasajú ruky, ako napríklad náš prezident Kiska.

Tiež pri pohľade späť sú jasnou zradou na našich záujmoch reverzné dodávky plynu, ktoré počas prvej pomajdanovej zimy podržali chuntu pri moci a stabilizovali tak tento pre nás tak nepriaznivý stav.

Rovnako by si mali spytovať svedomie tí, čo boli priamo na kyjevskom námestí podporiť majdan, ako Lipšic, Kollár, Droba, čí tí, čo ho verejne podporovali v parlamente, ako napríklad Šebej. Všetci títo ľudia totiž majú svoj podiel viny na tom, že sa stávame perifériou v novom usporiadaní sveta.

Jediné čo by nás mohlo zachrániť a vrátiť znova do hry je prudká zmena politiky u nášho suseda. S tým kalkulovať, však nemá žiaden význam.
Ľuboš Macko