Berlín 11. novembra 2017 (HSP/BZ/Foto:TASR/Bernd Thissen/dpa via AP)

Po škandále berlínskej polície s únikom internej nahrávky policajnej akadémie, na ktorej sa inštruktor sťažuje na neprispôsobivosť a problémy s poslucháčmi pochádzajúcimi z imigračného prostredia (o prípade sme písali TU), začína sa verejne diskutovať ďalšom vážnom probléme, ktorému čelí hlavné mesto a berlínska polícia
Ilustračné foto

Berlínskemu podsvetiu dominujú organizované zločinecké arabské gangy.Nejedná sa o novú situáciu. Už v roku 2006 písal Die Welt, že časti Berlína kontrolujú arabské gangy, ktoré „naberajú“ nových členov medzi imigrantmi, priamo v azylových centrách. Záujem majú hlavne o mladých a silných mužov, ktorých nasadzujú na špinavú prácu ako sú lúpežné prepadnutia, obchod s drogami alebo násilie voči konkurenčným gangom.
List Berliner Zeitung vo svojom vydaní z 3. novembra tohto roka informuje o tom, že v Berlíne je podľa expertov činných 20 arabských rodín, ktoré dominujú organizovanému zločinu.
Klany vytvárajú svoju vlastnú paralelnú spoločnosť, majú medzi sebou perfektné prepojenie, takže môžu navzájom  rýchlo a účinne komunikovať. Každá rodina má okolo 50 ž 500 členov a kedže možu mať rozdielne mená, je pre políciu ťažké ich identifikovať. Ďalších 9000 ľudí patrí k širšej rodine. Rodiny pochádzajú z Turecka, Libanonu a Sýrie.
Spory medzi klanmi riešia zmierovací sudcovia, ktorých by malo byť v meste päť. Jedným z najvyšších pricípov panujúcich medzi klanmi je princíp rýchlych peňazí. Hlavným zdrojom príjmu je obchod s  drogami. Polícia nad veľkými rodinami, ktoré majú hierarchickú štruktúru, nemá žiadnu kontrolu. Tieto  rodiny podľa odhadu odborníkov zarobili v minulých rokoch milióny eur.
Ďalšími aktivitami mafie je pranie špinavých peňazi a najnovšie prenajímanie nehnuteľnosti žiadteľov o azyl. Pomocou prostredníkov zo zahraničia, najmä Holandska, Dánska alebo Švédska, nakúpia nehnuteľnosti, pričom peniaze pochádzajú z nelegálneho podnikania, najmä z prostitúcie, drog a vydierania. Izby sa rozšíria a zariadia sparťanským spôsobom. Izby potom prenajímajú žiadateľom o azyl, pričom cieľom je dostať do jedného bytu čo najväčší počet ľudí. Miestna samospráva je „šťastná“, že im odpadá starosť o ubytovanie imigrantov. Často žiadatelia o azyl musia zaplatiť až 3000 eur za izbu. List Berlinger Zeitung uvádza ako príklad trojizbový byt, v ktorom je ubytovaných 10 dospelých a deti. Kedže tento obchod  sa nedá týmto veľkým rodinám dokázať, nenesú ani žiadnu právnu  zodpovednosť.
Klany pôsobia v zápanej časti Berlína, vo štvrtiach Moabit, Neuköln,Wedding a Tempelhof. Východnej časti mesta sa vyhýbajú, nakoľko tu pôsobia  kriminálne gangy z východnej Európy.
Katarína Hanzlíková