Paríž 25. apríla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)

Výskumníci z japonskej protivírusovej spoločnosti Trend Micro oznámili, že kampaň favorizovaného francúzskeho prezidentského kandidáta Emmanuela Macrona sa stala terčom hakerov napojených na Rusko. Experti tak dodali trochu viac podrobností k predchádzajúcim náznakom, že centristického politika si Kremeľ vybral za cieľ elektronického sledovania a odpočúvania. Informovala o tom dnes agentúra AP

Šéf Macronovej digitálnej siete, Mounir Mahjoubi, v telefonickom rozhovore pre AP potvrdil pokusy o preniknutie, ale dodal, že všetky útoky boli odvrátené. “Je to vážne, ale nič nebolo vyzradené,” uviedol Mahjoubi.

Nezávislý kandidát v prezidentských voľbách vo Francúzsku Emmanuel Macron

Pokusy o preniknutie do Macronovej kampane siahajú do vlaňajšieho decembra, dodal Mahjoubi. Pracovníci kampane sa už vtedy sťažovali, že sú terčom elektronických špionážnych operácií, a naznačovali, že ich pôvod je v Rusku, ale na podporu svojich tvrdení poskytli v tom čase iba málo dôkazov.

Správa japonskej firmy Trend Micro bola vypracovaná nezávisle od Macronovej kampane a vymenováva 160 pokusov o elektronickú špionáž celej série cieľov, čím svoje tvrdenie podporila dôkazmi. Firma uviedla, že hakeri vytvorili falošnú webovú stránku na zozbieranie hesiel patriacich členom Macronovej kampane.

Mahjoubi potvrdil, že falošná webová stránka bola jednou z viacerých, zaslaných pracovníkom kampane v posledných mesiacoch.

Spoločnosť Trend Micro pripísala túto internetovú špionážnu operáciu mimoriadne produktívnej skupine, ktorá sa nazýva Pawn Storm. Tú americké spravodajské služby obviňujú z toho, že koná ako predĺžená ruka ruských tajných služieb.

Firma Trend Micro v súlade s praxou zaužívanou medzi bezpečnostnými firmami vyslovene neuviedla, kto stojí za hakerskou skupinou. Francúzski predstavitelia majú takisto sklon byť opatrnejší než ich americkí kolegovia a opakovane odmietli dať Pawn Storm do spojitosti s konkrétnym aktérom.

Predstavitelia ruskej vlády opakovane odmietli tvrdenia o hakerských útokoch schválených štátom.

Francúzske prezidentské voľby, ktorých prvé kolo sa konalo v nedeľu 23. apríla a Macron v nich získal vyše 24 percent hlasov voličov, boli pozorne sledované aj z hľadiska možného elektronického zasahovania do ich priebehu. Mnoho pozorovateľov sa totiž obávalo, že sa zopakuje scenár z amerických prezidentských volieb v roku 2016, keď hakeri údajne podporovaní Moskvou prenikli do e-mailových schránok Demokratického národného výboru, teda najvyššieho orgánu demokratickej strany, a ďalších politických pracovníkov.

Proeurópsky orientovaný, centristický Macron čelil v prvom kole volieb niekoľkým proruským rivalom a do druhého kola, do ktorého zostávajú ešte dva týždne, sa dostal spolu s krajne pravicovou súperkou Marine Le Penovou, naladenou priateľsky voči Kremľu.