Štrasburg 31. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/Jean-Francois Badias)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa stal v utorok iba treťou hlavou štátu, ktorá vystúpila s prejavom pred členmi Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu. Pred ním tak urobili v roku 1992 vtedajší taliansky prezident Francesco Cossiga a pred troma rokmi i luxemburský veľkovojvoda Henrich I.
Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron

Najvyšší francúzsky predstaviteľ loboval v utorkovom vystúpení za zintenzívnenie dialógu medzi členskými krajinami Rady Európy (RE). “Musíme jeden s druhým viac hovoriť,” zdôraznil rečník a pripomenul, že Európa siaha ďaleko za hranice Európskej únie, prakticky od Atlantiku až po Ural. Tento paneurópsky charakter RE by sa mal zachovať, vyplynulo z Macronových slov.
Problémy RE sa aktuálne spájajú napríklad s Ruskom, ktoré platí iba časť členského príspevku protestujúc proti odobratiu hlasovacieho práva jeho poslancov v Parlamentnom zhromaždení RE v súvislosti s ruskou anexiou ukrajinského polostrova Krym. Navyše si Moskva vyhradzuje právo preskúmať verdikty ESĽP Ústavným súdom Ruskej federácie.
To isté platí aj o Turecku, z ktorého sa na ESĽP obrátilo po vlaňajšom potlačení pokusu o štátny prevrat a vlne prepúšťaní, zadržiavaní i trestných stíhaní mnoho poškodených. Navyše by prezidentom Erdoganom zvažované obnovenie trestu smrti nebolo zlučiteľné s členstvom krajiny v RE.
Azerbajdžanu hrozí dokonca pre odmietanie rešpektovania rozsudku ESĽP a realizácie jeho obsahu v praxi dokonca vylúčenie z RE. Mocní krajiny totiž nechcú prepustiť na slobodu uväzneného opozičného lídra Ilgara Mammadova.

Vážení čitatelia, žiaden článok na tejto stránke nie je spoplatnený, čo je dôvodom, prečo musí byť na nej viac reklamy. Chceme vás preto poprosiť o trpezlivosť a zhovievavosť. Vieme, že reklama je niekedy otravná, ale pomáha dofinancovať prevádzku vášho obľúbeného portálu. Chceme sa tiež obzvlášť poďakovať tým, ktorí nás finančne podporujú. Ak sa k nim chcete pripojiť, kliknite sem.