Paríž 28. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Hasan Jamali)
 
Saudský žurnalista Džamál Chášakdží, ktorý bol zabitý na generálnom konzuláte svojej krajiny v Istanbule, je často predstavovaný ako mučeník za reformátorske a progresívne myšlienky opozície. Realita ale vyzerá trochu zložitejšie

Na snímke Džamál Chášakdží

Francúzsko-sýrsky politológ Bassam Tahhan a špecialista na islam z francúzskeho výskumného centra CNRS povedali Sputniku o islamistických myšlienkach zabitého žurnalistu.
Džamál Chášakdží vystupoval za politický islam. Nebol zástancom svetského systému. Vystupoval proti svetskému štátu, nehľadiac na to, že sa označoval za moderného človeka,” povedal Tahhan.
Francúzsko-sýrsky politológ Bassam Tahhan je expert na región. Nie je spokojný s tým, ako zabitého novinára predstavujú. Nehľadiac na to, že politológ jeho smrť, z ktorej je obviňovaný saudský režim, ľutuje, je sklamaný, že mnohé médiá si nevšímajú jeho minulosť.
Patril k Moslimskému bratstvu, mal blízko k Usámovi bin Ládinovi a islamistickej ideológii. Chášakdží nebol proste len spolupracovníkom Washington Post, žurnalistom. Nehľadiac na to, že keď žil v USA, tak naozaj písal kritické články o saudskej vláde a o následníkovi trónu Mohamedovi bin Salmanovi, mal aj druhú tvár.
“Až do smrti bol členom organizácie Moslimské bratstvo. Pripojil sa k nim, keď bol ešte študent. Fakt, že patril k veľkej saudskej rodine, jeho vzdelanie a to, že mnoho rokov sa pohyboval v najvyšších sférach vlády v Rijáde z neho urobili jedného z barónov tohto hnutia,” hovorí Karim Ifrak, islamológa a pracovník Národného centra vedeckých výskumov (CNRS).
Táto medzinárodná islamistická organizácia bola založená v roku 1928 v Egypte. Tvrdí, že bojuje proti “úpadku svetského Západu” a proti “slepému napodobňovaniu európskeho modelu” na moslimskej krajine. Hnutie je považované za teroristickú organizáciu v mnohých krajinách na svete, vrátane Ruska. Jeho členovia nie sú príliš tolerantné voči tým, ktorí nepraktizujú sunnitský islam podľa ich predstáv. Politická púť zavraždeného novinára bola s Bratstvom tesne spojená, aj s ich islamskou ideológiou.
“Džamál Chášakdží si bol blízky s Usámom bin Ládinom z celej rady príčin. Obaja boli z veľkých saudských rodín, ktoré sa navzájom poznali. Chášakdží opakovane navštevoval bin Ládina počas prvej vojny v Afganistane, keď bojoval proti ZSSR. Bol len na oko reportérom, to ale bolo iba krytie. Skutočne bol novinár, tento prístup ale bol za iným účelom: mal hrať úlohu sprostredkovateľa medzi svojím strýkom, veľkým obchodníkom so zbraňami a bin Ladinom, ktorý zbrane aktívne nakupoval. Keď americkí vojaci zabili bin Ladina v máji roku 2011, Džamál Chášakdží bol veľmi zarmútený,” povedal Karim Ifrak.
Podpora dobrých vzťahov s vysoko postavenými reprezentantmi saudskej vlády a napomáhanie rozšírenia politického islamu – presne tohto kurzu sa držal Chášakdží po dobu mnohých rokov.
Džamál Chášakdží bol tiež kľúčovou figúrou pri príchode Muhammada Mursího z Moslimského bratstva na prezidentský post v Egypte počas arabskej jari.
“On bol celkom iste veľkým hráčom. Džamál Chášakdží bol expertom na prácu s verejnosťou. Bol to človek s veľkými kontakty. Bol priateľom ľudí s neobmedzenými zdrojmi. Mal všetko, aby sa mohol stať kľúčovým účastníkom arabskej jari, ktoré stálo život stovky tisíc ľudí a do dnešného dňa vyviedlo z rovnováhy niektoré arabské krajiny. Džamál Chášakdží patril medzi tých, ktorí videli spasenie v panislamizme a vo vytvorení chalifátu,” vyhlásil Ifrak.
“V jeho pohľade na veci bol jeden veľký problém: menšiny. Predstavte si, že v Egypte vytvoríte politický islam. Čo majú robiť milióny Koptov, ktorí nie sú moslimovia? Dostanú status “ZIMM”, čo sú občania druhej kategórie. To isté sa týka kresťanov v Libanone, Sýrii a Iraku. A čo ohľadom tých moslimov, ktorí nie sú sunniti? Džamál Chášakdží bol nepriateľom šiitov. Mal dvojité štandardy v politických pohľadoch i vo vzťahu k menšinám v štáte, kde vládne sunnitský politický islam,” vyhlásil Bassam Tahhan o zabitom saudskom novinárovi.
“S ohľadom na jeho pohľady na politický islam vyzerá kritika nedostatku demokracie a reforiem v jeho článkoch ako schizofrénia,” dodal Tahhan.
 
Príspevok Liberálny disident alebo islamista: Kto v skutočnosti bol zabitý saudský žurnalista? zobrazený najskôr Hlavné správy.